Kráľom kvetín je špenát

Pri slove špenát sa mnohým určite vybaví školská jedáleň a hnedozelená nevábna hmota na tanieri. Dokonale nám ho dokázali znechutiť, a zároveň pritom prízvukovali, aký je mimoriadne zdravý. K popularite špenátu prispel v nemalej miere aj silný námorník Pepek, ktorého príbehy dokázali niekoľkonásobne zvýšiť jeho predaj v USA. U nás sa čarovné účinky špenátu dostali vo veselej podobe i na plátna kín. Je skutočne taký zdravý?

Čo takto dať si špenát? Pravlasťou špenátu (lat. Spinacia oleracea) je niekdajšia Perzia. Do Európy prenikal postupne po obsadení Španielska Maurami a vďaka svojej odolnosti proti nízkym teplotám si našiel miesto aj v stredoeurópskom regióne. Dlho sme mu však nevedeli prísť na chuť a ani na meno, ktoré sa zrejme odvodilo z nemeckého nárečového tvaru - Schpennat. U nás špenát vytláčali v prvom rade listy štiavu a lobody, ktoré sa používali na prípravu „špinátu" tak, ako to opisuje Terézia Vansová vo svojej kuchárke ešte aj v roku 1914. Naša kuchyňa sa však rýchlo internacionalizovala, a hoci loboda akumuluje menej nežiaducej kyseliny šťaveľovej ako špenát, žiaľ, dnes už o nej na našom stole ani nechyrujeme.

Uveril Pepek placebu? Možno aj vás v škole mylne učili, že špenát je mimoriadne bohatý na železo. Tento mýtus o „zázračnej rastline" vznikol ešte v 19. storočí údajne zle umiestnenou desatinnou čiarkou, ktorá desaťnásobne zvýšila obsah železa. A hoci sa táto chyba neskôr opravila, medzitým už začal Pepek veriť v jeho zázračné účinky. Špenát má v skutočnosti len o niečo viac železa ako iné rastliny a navyše je pre človeka ťažko dostupné. Absorpcia voľného železa je obmedzená a pomalá, a jeho príjmu z rastlinných zdrojov navyše často bránia aj niektoré ďalšie látky, ako je napríklad kyselina šťaveľová. Tá viaže aj prítomný vápnik, čím spôsobuje jeho nedostupnosť a navyše jej zvýšený obsah môže viesť k tvorbe kameňov v močových cestách a prekáža tiež ľuďom trpiacim dnou. Zo špenátu nezískate železo ani vápnik, má vysoký obsah kyseliny šťaveľovej, môže akumulovať priveľa dusičnanov - je vôbec jeho konzumácia vhodná?

Je kráľ (polo)nahý? Napriek svojim mínusom je z hľadiska racionálnej výživy špenát veľmi hodnotnou zeleninou, bohatou na vitamíny - najmä na vitamín A, C, E, K, ako aj na „béčka", kde dominuje kyselina listová. Zdraviu prospešný je aj vysoký obsah horčíka a najmä luteínu - jedného z karotenoidov, o ktorom sa zistilo, že spolu so zeaxantínom by mohli oddialiť vznik vekom podmienenej degenerácie žltej škvrny - makuly, ktorá nám umožňuje ostro vidieť drobné detaily. Ak teda vydržal, dnes už osemdesiatročný, Pepek denne hltať konzervy so špenátom a neumrel na rakovinu z celoživotného fajčenia, je veľmi pravdepodobné, že má lepší zrak ako jeho priateľka Olive Oyl. Pretože práve v jeho veku je už osmina mužov a až tretina žien postihnutá týmto degeneratívnym ochorením sietnice oka. Oba karotenoidy sa však najlepšie vstrebávajú z vaječného žĺtka, kde tvoria ľahko stráviteľné komplexy s prítomnými tukmi. To však, prosím, Pepkovi nehovorte, aby neprišiel aj o posledné ilúzie.

Príprava špenátu

Varením príde špenát o tri štvrtiny objemu a mnohé zdraviu prospešné látky. Množstvo kyseliny listovej sa už po štyroch minútach varenia znižuje len na polovicu. Po varení sú však lepšie prístupné karotenoidy, pretože sú uložené v bunkových organelách - plastidoch a musia sa z nich uvoľniť teplom. Karotenoidy sa však vstrebávajú len v prítomnosti tukov. Preto treba aj na šalát dávať aspoň pár kvapiek olivového oleja. Ak máte možnosť, uprednostnite ekologicky vypestovaný - „biošpenát".

Jemný špenát s vajcom

Ingrediencie: 500 g čerstvého špenátu, 3 strúčky cesnaku, 3 lyžice oleja, 1 lyžica hladkej múky, 3 dcl sladkej polotučnej smotany, 2 vajcia, soľ, mleté čierne korenie, mletý muškátový oriešok.

Postup: Z oleja a múky urobíme svetlú zápražku, v nej krátko opražíme popučený cesnak a podlejeme smotanou. Povaríme do zhustnutia. Pridáme pokrájaný špenát obarený vriacou vodou. Necháme prejsť varom, posolíme a rozmixujeme dohladka. Do špenátu vmiešame vajcia, pridáme koreniny a za stáleho miešania opäť privedieme do varu. Podávame s varenými zemiakmi, na tvrdo uvareným vajcom alebo s volským okom.

Cestoviny so špenátom a krevetkami

Ingrediencie: 400 g mrazených kreviet, 500 g cestovín, 300 g čerstvého špenátu, 3 strúčky cesnaku, 3 lyžice olivového oleja, 3 orechy masla, 3 dcl sladkej plnotučnej smotany, soľ, mleté čierne korenie.

Postup: Rozmrazené krevetky spolu s posekaným cesnakom krátko opečte (asi 2 minúty) na masle roztopenom v olivovom oleji. Pridajte smotanu a povarte 2-3 minúty. Vmiešajte umytý a pokrájaný špenát bez stopiek a prehrejte. Prelejte cez uvarenú cestovinu a podávajte horúce. Môžete pridať aj strúhaný parmezán.