Školská psychologička: O radu so štúdiom žiada aj tretina triedy

Ako často deviataci, ktorí si podávajú prihlášky na stredné školy, využívajú služby a rady školskej psychologičky?

„O výbere budúcej školy intenzívne uvažujú už ôsmaci. Prichádzajú s prosbou o pomoc zväčša na konci školského roku, a potom ako deviataci priebežne od začiatku školského roku asi do Vianoc. Naša škola má poradovník, pretože niektoré dni som na Základnej škole Vajanského a iné na Základnej škole Ľ. Štúra. Deti sa na vyšetrenie u školského psychológa objednávajú samy počas prestávky. Príde asi jedna tretina z triedy. Aby žiaci vedeli, že majú možnosť prísť sa poradiť, prídem do triedy a rozprávame sa o výbere školy počas jednej vyučovacej hodiny.“

Vedia sa deti zorientovať v ponuke škôl a majú predstavu o svojej budúcnosti?

„Niektoré si nechajú poradiť od rodičov, niektoré si vyberajú podľa toho, čo im o danej škole povedia kamaráti. Zaujímajú sa najmä o to, či je škola ťažká, akí profesori na nej učia. Radi chodia aj na deň otvorených dverí pozrieť si školu, priestory a budúcich profesorov. Nevýhodou je, že si môžu takto pozrieť iba jednu-dve školy.“

Čo by bolo vhodnejšie?

„Pracovala som raz na projekte Mládež bez hraníc. Výstupom bola webová stránka so všetkými strojníckymi školami, s prehľadom odborných predmetov, akou skúškou skončia štúdium. Navštevovalo je veľa deviatakov. Odporúčala by som robiť častejšie takéto projekty.“

Kto žiada o radu častejšie, dievčatá alebo chlapci?

„Približne rovnako. Keď sa prídu poradiť, pýtam sa ich na osobné záujmy, čo radi robia vo voľnom čase. Vypĺňajú osobnostný dotazník, ktorý nám prezradí, či sa dieťa cíti dobre vo väčšej skupine, alebo je skôr individualista, či je rado niekým vedené, alebo pracuje radšej samostatne. V kombinácii s inteligenčným testom získame prehľad o silných a slabých stránkach dieťaťa a dá sa približne určiť, v ktorom povolaní by sa mu darilo najlepšie.“

Chodia sa radiť aj rodičia?

„Rodičia prichádzajú, ale pomenej. Stretávam sa s tým, že rodičia už doma vybrali vhodnú školu, ale ich dieťaťu sa nepozdáva. Ide radšej v škole za mnou, predpokladám, že chce získať podporu za svoju vybranú školu, aby mohlo doma týmto faktom argumentovať.“

Musíte často upravovať ich plány? A čo ich presvedčí, aby tak urobili?

„Mala som na vyšetrení chlapca, ktorý má jednotky na vysvedčení, je všestranne nadaný, ale on nechce ísť na ťažkú školu, vyberie si niečo, kam idú kamaráti. Musím často argumentovať, že po skončení strednej mnohí si budú hľadať zamestnanie, a papier o tom, akú školu skončili, bude potom dosť dôležitý. Apelujem na ich túžbu po realizácii. Hovorím im, že ich mama a otec už zamestnanie majú, a to, kde budú tráviť podstatnú časť svojho života, záleží na nich samotných.“