Výroba veľkonočných kraslíc trvá skúseným ľudovým umelcom spravidla niekoľko hodín. "Základom je dobre vyfúknutá, dôkladne umytá a nepoškodená škrupina zo stredne veľkého vajca," povedala ČTK absolventka bratislavskej Školy umeleckého priemyslu Ľubov Viazanková.
Na čas i trpezlivosť náročnej výrobe slamených kraslíc sa venuje už takmer tridsať rokov. Na ich výzdobu používa vysušenú, namočenú a vyžehlenú ražnú slamu, ktorá pri dobrom uskladnení vydrží aj pätnásť rokov.
Stredne veľké vajcia najprv vymočí vo vode s pracím práškom, potom umyje saponátovou vodou, nafarbí a napokon obliepa drobnými trojuholníkmi, kosoštvorcami či pásikmi slamy. "Najťažšie je neušpiniť nafarbené vajce od lepu či potu pri naliepaní slamených kúskov," tvrdila rodáčka z východoslovenskej obce Čabiny.
Bratislavčanka Božena Lívia Podobná ovláda viacero kraslicových techník vrátane takmer zabudnutého odrôtovania, ktoré bolo v minulosti rozšírené najmä na severozápade Slovenska a súviselo s drotárskym remeslom. "Odrôtované kraslice sa vyrábajú na spôsob šitej čipky," priblížila amatérska umelkyňa. Výzdobe vaječných škrupín sa venuje už takmer desať rokov, výroba prvej kraslice obliepanej slamou jej trvala štyri hodiny.
Na Slovensku sa podľa autorky knihy Kraslice Anny Chalupovej zachovalo najviac spôsobov zdobenia prázdnych vaječných škrupín, takzvaných výduškov od najrozšírenejšieho batikovania, cez zdobenie rastlinami, dierkovanie, leptanie až po jedinečné odrôtovanie či okúvanie.
Kraslice, ktoré patria k výtvarne najpôsobivejším prejavom ľudového umenia, vyhľadávajú pred sviatkami nielen domáci zákazníci, ale aj zahraniční turisti. Zatiaľ čo pre našincov nie je podľa obchodníčky Moniky Škerkovej technika výzdoby v zásade rozhodujúca, zahraniční návštevníci preferujú kraslice zdobené voskom a oblepované slamou.
"K vzácnym kúskom patria okované kraslice plnené pieskom," uviedla. K nezvyčajným krasliciam patria aj slamou oblepované pštrosie a husacie vajcia či kraslice zdobené dužinou močiarnej trávy.