Šovdra - naša tradičná špecialita

jej lepšie časy a možno ju ochutnáte už tieto sviatky aj vy.

Šovdra (šoudra, šoldrina, šódra) sa pripravovala po zabíjačkách hlavne na strednom a východnom Slovensku, kde často ani pomenovanie šunka nepoznali. Jej názov pochádza zo šarišského slova označujúceho veľkonočnú šunku a na základe nariadenia Rady (ES) nesie od roku 2006 označenie „zaručená tradičná špecialita". Šovdra by mohla od Európskej únie získať aj chránené zemepisné označenie a aspoň na miestnej úrovni konkurovať svojim podstatne známejším a drahším bratrancom a sesterniciam zo zahraničia. Hoci sa recept na jej prípravu objavil už v prvej kuchárskej knihe v slovenskej reči od Jána Babilona, vydanej roku 1870 v Budapešti, jej výroba sa stala už len raritou v rukách skutočných majstrov údenárov. Komerčne ju ponúka hlavne firma Berto z Vysokej pri Morave, ktorá ňou už tretí rok zásobuje celú sieť Makro/Metro, kde je o ňu mimoriadny záujem. Našej šovdre je napríklad vzdialene príbuzná Schwarzwaldská šunka, ktorá sa vyrába podobne - solením a následným údením, a na rozdiel od šovdry ju vari dostať už na každej pumpe.

Výber mäsa, pácovanie a solenie

Šovdrou ľudia na dedinách nazývali šunku s kosťou, ktorá sa pripravovala podstatne jednoduchšie - len solením a pácovaním s rascou. Výroba tradičnej šovdry je náročná a musí sa pri nej dodržiavať originálna receptúra, ktorá zahŕňa solenie a pácovanie čerstvého bravčového stehna minimálne šesť až sedem týždňov, údenie a sušenie, po ktorom je šunka vhodná na priamu konzumáciu aj bez varenia. Najprv sa vybrané bravčové stehná vyrežú tak, aby na nich neostala krížová časť a nožička, a z bokov sa odstráni prebytočný tuk, pričom mäso nesmelo byť predtým zmrazené. Takto upravené stehná s neporušenou kožou sa potierajú zmesou soli, sanitry, cesnaku, borievok a koriandra. Je ideálne, aby mali podobnú veľkosť, pretože čas solenia a pácovania závisí od hmotnosti mäsa. Na výrobu šovdry sa môže použiť aj vykostené stehno, ktoré sa po nasolení opäť poskladá do pôvodného tvaru a obkrúti ľanovým špagátom, alebo sa môže naporcovať na menšie kusy a tie sa spracúvajú samostatne.

Týždne ležania v bylinkách

Nasolená šunka sa po troch až siedmich dňoch môže naložiť do nálevu tvoreného zmesou vody, vína, soli, korenín a byliniek, ktoré jej dávajú typickú chuť a vôňu. Do zmesi sa používa bazalka, tymian, šalvia, borievka, bobkový list, ďumbier a klinčeky. Šunky sa musia v pravidelných, troj-štvordňových intervaloch obracať, pričom sa mäso postupne zospodu prekladá na vrch, lebo dôležitý je aj tlak, ktorým na seba pôsobí navrstené mäso. Po dostatočnom marinovaní sa mäso opláchne studenou vodou, nechá sa osušiť a nasleduje pomalé údenie tradičným spôsobom pomocou studeného dymu z bukového, dubového alebo ovocného dreva. Vyúdené šunky sa zaťažia, aby vytiekla prebytočná vnútorná šťava, potom sa nechajú uschnúť a môžu sa znovu vyúdiť. Nakoniec sa potrú zmesou bieleho vína a octu a umiestnia sa do dobre vetranej chladnej miestnosti, kde sa ešte šunky pomaly dosušia, čím sa napodobňuje proces zrenia v komorách našich starých mám. Príprava šovdry trvá minimálne dva-tri mesiace, a tomu zodpovedá aj jej cena, ktorá je však primerane vyvážená jej jedinečnou chuťou.