Príbeh jedného slOvKa

Ak nepoužívate výraz okej, asi patríte medzi menšinu, ktorá si vystačí so slovenskými v poriadku, isteže, samozrejme, pravdaže, pochopiteľne či obyčajným dobre. Väčšina ľudí ho však používa, a nielen v anglofónnych krajinách a v Európe, ale doslova všade na svete. Okej (písané o. k.), toto mimoriadne praktické a pohodlné slovo, ktoré sa dostalo do mnohých jazykov, v pondelok oslávilo 170. narodeniny.

Stále obľúbený výraz o. k. je už v seniorskom veku - prvýkrát uzrel svetlo sveta 23. marca 1839 v bostonskom denníku Morning Post. V tom čase zvykli v humoristickej časti novín skracovať bežne používané frázy na nezvyčajné skratky a často sa na pobavenie používali nespisovné výrazy.

O. k. sa prvýkrát objavilo v novinách ako skratka výrazu all correct. Komické malo byť, že o ani k sa v pôvodnom písanom výraze nenachádzalo - písaná forma vychádza z výslovnosti a keby sa to spätne napísalo, znelo by to slangovo - oll korrect. Ďalej to už išlo samospádom, a hviezdne časy trvajú dodnes, pretože okej uľahčuje komunikáciu a na to predsa slová sú.

Niektoré slová sú ako mor, zjavia sa v médiách a všetci ich začnú preberať, pretože nevedia, čo znamenajú.

Dušan Taragel, spisovateľ

Subštandardný výraz

Keď je slovo úspešné, integruje sa do rôznych jazykov a nikoho sa nepýta na láskavé dovolenie, či smie. No je okej spisovné alebo nie? „Skratka o. k. sa štandardne, teda v spisovnom jazyku v slovenčine nepožíva," hovorí jazykovedkyňa Klára Buzássyová. „V rozličných textoch sa vyskytuje, ale tento výskyt nemožno pokladať za štandardný."

Ani básnik, publicista a prekladateľ Ján Štrasser nepovažuje tento termín za spisovný. „To však neznamená, že sa nemá používať. Dá sa to chápať ako prevzatý slangový výraz. Ja sám ho v hovorovom prejave používam často a takmer automaticky. V prekladoch, samozrejme, len vtedy, ak sa to hodí, ak to zodpovedá jazykovému prostrediu, v ktorom sa príbeh odohráva a, samozrejme, ak to zodpovedá charakteru postavy."

Potrava pre hovorový jazyk

Štrasser hovorí, že o. k. zapadá do nášho „zrýchleného" hovorového jazyka. „Jazyk totiž integruje do svojej slovnej zásoby všeličo. Rôzne slovné spojenia, ktoré vznikli cielene pre nejakú inú príležitosť, sa môžu časom stať prirodzenou súčasťou jazyka, a nik si nespomenie, odkiaľ pochádzajú. Rád uvádzam frázu ,nula bodov', ktorú dnes použije takmer každý, keď chce zdôrazniť, pritvrdiť nejaké odmietnutie, zápor, negatívne stanovisko. Málokto vie, že je to fráza z testov - ohodnotenie nesprávnej odpovede - a široké použitie v bežnom jazyku jej zabezpečili koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia Lasica a Satinský vo svojom známom dialógu v kabarete Soirée. Tak vzniká autentický hovorový jazyk - aj na Slovensku."

Anglicizmy a amerikanizmy

Príbeh familiárneho o. k. nás privádza k všeobecnejšej téme používaniu anglicizmov a amerikanizmov v slovenčine. Že sa im často nedá vyhnúť, je zrejmé aj najväčším konzervatívcom, pretože jazyk informačných technológií, marketingu a manažérov dodáva nové pojmy, ktoré si len ťažko hľadajú slovenský ekvivalent.

Jazykovedkyňa Mária Pisárčiková uvádza niekoľko príkladov anglicizmov „z poslednej várky" - hardvér, softvér, bajt, bit, klíring, lízing, know-how, díler, imidž, boom, displej, brífing, dresing, bilbord či gej. Ich stupeň nahraditeľnosti slovenským výrazom je rôzny. V niektorých prípadoch je slovenský ekvivalent problematický, a preto sa „cudzie" slová dostávajú do slovníkového susedstva slov čisto slovenských, ako pred rokmi futbal, pyžamo či míting. „V Slovníku súčasného slovenského jazyka autori zaznamenávajú pomerne značný počet prevzatých slov z angličtiny," hovorí Klára Buzzásyová. „Ale nie vtedy, keď slovenčina má aj používa bez akejkoľvek štylistickej alebo komunikačnej ujmy slovenské vyjadrenie." Z tohto dôvodu bude teda o. k. večným slangovým disidentom - existuje totiž dostatok slovenských ekvivalentov.

Profesijná hrdosť

Slovíčka sa správajú nevyspytateľne, urobiť s nimi poriadok nie je ľahké. „Ako človek živiaci sa písaním a prácou s textom mám k anglicizmom a amerikanizmom negatívny vzťah," hovorí spisovateľ, publicista, scenárista a editor Dušan Taragel. „Snažím sa ich používať čo najmenej. Nedovolí mi to profesijná hrdosť, píšem a hovorím predsa po slovensky. Niektoré tieto slová sú ako mor, zjavia sa v médiách a všetci ich začnú preberať, pretože nevedia, čo znamenajú. Napríklad pred časom sa vynorilo slovo negociátor alebo negociovať. Veď negociátor je predsa vyjednávač, ktorý má dosiahnuť nejakú dohodu. Podobne je to so slovami díler - predajca, lízing - prenájom či cereálie - obilniny. Nie som žiadny jazykový purista, ale zavádzanie takýchto slov je ako útok barbarov, nevzdelancov s minimálnou slovnou zásobou, ktorí radšej preberú cudzie slovo, akoby mali nájsť slovenský ekvivalent."

Výlet do Ruska

Na Slovensku anglicizmy a amerikanizmy presakujú do jazyka hlavne zo slovníka informačných technológií, finančného biznisu či šoubiznisu, takže stále relatívne konzervatívne. Ján Štrasser upozorňuje na veľmi zaujímavé trendy v ruskom slangu, ktorý je momentálne v prudkom vývoji a tým pádom predstavuje zaujímavý materiál pre lingvistov.

Ruština si cudzie slová privlastňuje veľmi suverénne a tak mohli vzniknúť pojmy, ktoré sú už zachytené vo veľkom slovníku ruského slangu: ajzy (oči, z angl. eyes), píplik (to čo u nás hipisák, z angl. people), senks (ďakujem, z angl. thanks), skaj (nebo, z angl. sky), frilávka (prostitútka), šedúľa (rozvrh, z angl. schedule), krejzi (blázon - z angl. crazy) a hneď vytvorené nové slová krejza - niečo bláznivé, „haluz", krejzer - blázinec krejzanuťsia - zblázniť sa.

Možno, že mnohé tieto pojmy v budúcnosti stretne osud slova karandaš (ceruzka) - Caran d'Ache bol pseudonym francúzskeho karikaturistu, ktorého si istý švajčiarsky výrobca obľúbil tak, že po ňom pomenoval svoje ceruzky. No a tie si zasa obľúbili Rusi. „Neuveriteľná šírka a hĺbka ruského slangu a ďalších subštandardných rovín jazyka, samozrejme, stavia pred prekladateľa do slovenčiny často neriešiteľné problémy," uzatvára Štrasser, „ale aj možnosť pátrať v oveľa skromnejších vrstvách slovenského slangu, prípadne byť v tejto oblasti aj tvorivý."

Najstaršie slovenské o. k.

Najstarší doklad výskytu termínu o. k. v slovenčine je v preklade knihy Jurija Doľda-Mychajlyka Barón Goldring sa vracia (1965) z ruštiny.

V čisto slovenskom texte je najstarší výskyt v denníku SMENA z augusta 1968: „Ak však bolo všetko O. K. , potom sa zabráni šíreniu rečí, ktoré znižujú výkon Nádeníčka i prácu rozhodcov..."

Zdroj - Klára Buzzásyová

Tvary a formy o. k.

• Okej (po anglicky okay) nie je jediná podoba rozšírenej frázy. Zaujímavý osud mal tvar „oki-doki" (vyslovuje sa ouki douki). Pochádza z 30. rokov z televíznej série The Little Rascals, ale najviac ho spropagovala postavička zo seriálu Simpsonovci Net Flanders, ktorý často hovoril „okilly-dokilly". Aj u nás sa v slangu mladých ľudí často používa „oki" (vyslov ouki). A ak vám syn alebo dcéra do esemesky alebo e-mailu napíšu „kk" vedzte, že to nie je preklep ani firma kedysi známeho podnikateľa a speváka, ale mutácia starého známeho o. k. Ujala sa aj podoba ó-ká, ókáčko, okiš, oukiš.
• Ak chcete vyjadriť o. k. gestom, spojíte palec a ukazovák do krúžku. Túto istú funkciu spĺňa vztýčený palec - to je vraj modernejšie gesto, klasického „krúžku" sa však stále držia niektoré komunity, napríklad potápači.
• Slovo okej sa vzpiera aj skloňovaniu, na rozdiel od iných skratiek „bol na áre" (anestéziologicko-resustitačnom oddelení), kádehácky a podobne. Jediný zachovaný výskyt iného tvaru ako základného je „okejovať", teda schváliť - používal sa v niekdajšej slovenskej redakcii rádia Slobodná Európa.
• Slovko je obľúbené aj v mediálnom éteri, stačí spomenúť slogan okey hokej, rádio Okey či časopis OK!.