V predkresťanskom období zima znamenala hlad, tmu a smrť. Slnko naopak bolo darcom nového života. Preto naši predkovia s nádejou očakávali jeho jarný príchod. „Podstatou Veľkej noci v predkresťanskom období bolo práve uctievanie solárneho kultu. Ten fungoval v rôznych variáciách na celom svete, vo všetkých archaických kultúrach i národoch,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.
„Po prijatí kresťanstva cirkev zachovala obdobia pôvodných pohanských sviatkov, na ktoré boli ľudia zvyknutí, len zmenila ich obsah a podstatu. Zo slávností vzývania Slnka sa tak stala Veľká noc ako pamiatka umučenia Ježiša Krista a oslava jeho vzkriesenia. Stále však ide, zjednodušene povedané, o princíp nového života - víťazstvo života nad smrťou.“
Kráľovstvo za lúč slnka!
Veľká noc je v kalendári dodnes pohyblivým sviatkom, jej dátum sa viaže na prvý spln Mesiaca po dni jarnej rovnodennosti a nadväzuje na židovský sviatok paschy. „Slovania mali už pred prijatím kresťanstva značné astronomické vedomosti. Tí západní sa riadili lunisolárnym kalendárom. Preto mal deň jarnej rovnodennosti taký význam,“ tvrdí Nádaská.
Anna Valterová: Vajíčka sú mojím osudom Čítajte V predkresťanskom období prinášali ľudia počas sviatkov jari obete mŕtvym predkom, lebo verili, že môžu pozitívne či negatívne ovplyvňovať životy živých. Slovania preto hroby svojich mŕtvych zapĺňali koláčmi, medovinou a vajíčkami. „Niektorí bádatelia sa domnievajú, že obrad so slamenou Morenou či Marmulienou je pozostatkom prinášania ľudskej obete, aby zima definitívne odišla a nastúpila jar,“ vysvetľuje etnologička.
V niektorých regiónoch Slovenska bolo pálenie Moreny doplnené o zvyk chodenia s letečkom. V podobe konárika ozdobeného stužkami mladé dievčatá za spevu symbolicky priniesli do dediny jar. „Vynášanie Moreny či chodenie s letečkom môžeme nájsť v niektorých slovenských regiónoch dodnes, aj keď zvyčajne už len v štylizovanej podobe folklórnych súborov,“ dodáva Nádaská.
Zázrak zrodenia
S pohanskými tradíciami počas sviatkov jari sa spája i množstvo rituálov plodonosnej mágie, ktorých cieľom bolo zrodenie nového života u ľudí i v prírode, zaistenie dobrej a bohatej úrody. „Preto oráč vložil vajíčko do prvej brázdy, ktorú na jar vyoral a muž vykonal so svojou ženou na poli pohlavný styk. S plodnosťou súvisí i podstata symbolov Veľkej noci, ktoré poznáme v súčasnosti. Vajíčko, zajačiky, kuriatka, zelené prútiky - všetky symbolizujú nový život, mláďatká, ktoré sa rodia na jar a znamenajú novú nádej,“ objasňuje Nádaská.
Ak máte kvalitné prúty a odborné vedenie, takýto korbáč dokážete upliesť aj za desať minút. Vyskúšali sme si to. (zdroj: Gabriel Kuchta)Pozostatkom archaických zvykov je aj šibanie korbáčmi. „Pôvodne išlo o dotyk dievčenského tela so zeleným prútom nasiaknutým čerstvou miazgou. Ide o princíp kontaktnej mágie. Dotykom prútika prenáša mladý muž jeho vlastnosti na devu - aby bola plodná, plná čerstvej životnej sily, ohybná a pružná. Šibanie vždy prebiehalo medzi mladými slobodnými mužmi a dievčatami súcimi na vydaj, aj keď v širšom slova zmysle ho môžeme vzťahovať na všetky ženy - dokonca aj tie staré mali po šibačke omladnúť,“ hovorí Nádaská a dodáva, že šibači dostávali v minulosti výlučne červené vajíčka.
Nie je vajce ako vajce Čítajte Krásna u starých Slovanov znamenala „červená“, odtiaľ pochádza aj pomenovanie kraslice. „Vajíčko je dar lásky. Preto napríklad dievčina špeciálne vyzdobila vajíčko pre mládenca, ktorého nosila v srdci a do výzdoby často zakódovala svoje vyznanie.“
Podobný význam ako šibačka má aj polievanie. Zjednodušene povedané, západné Slovensko patrí do zóny šibania a východ krajiny spadá do zóny polievania. Stredné Slovensko sa vyznačuje obidvoma formami.
„Voda má očistný význam – dievčatá sa polievali, aby boli mladé a zdravé počas celého roka. Kontakt s vodou bol potrebný na znovuzrodenie ženskej plodivej sily a krásy. Je len vecou kultúry a zvykov, prečo sa niekde šibe a inde polieva, princíp zostáva rovnaký,“ vysvetľuje Nádaská.
Sviatočné dobrôtky
Medzi tradičné zvyky patrí posväcovanie jedál na Veľkonočnú nedeľu. „Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného stola boli kruhové koláče - radostníky, osúchy a podplamenníky - ktoré symbolizovali prastarý kult Slnka. Neskôr medzi veľkonočné pečivo patrili calta, mrváň, mazanec či veľkonočný baránok, ktoré však už nemali okrúhly tvar,“ vysvetľuje Nádaská.
Čo upiecť na Veľkú noc? Vyberte si z desiatich tradičných receptov Čítajte Keďže sa končil 40-dňový pôst, k tradičným jedlám patrila aj šunka a klobásky. Platilo, že to, čo bolo raz posvätené, treba zjesť. Omrvinky ľudia hádzali do ohňa.
Starým zvykom na západnom Slovensku bolo pečenie jidáškov - sladkých praclíkov v tvare písmen. „Pomenovanie pochádza od Judáša, ktorý sladkým bozkom zradil Ježiša a zapletenie pečiva symbolizovalo povraz, na ktorom sa Judáš obesil.“
Kraslice môžete ozdobiť aj lakom na nechty či fúkacími fixkami Čítajte
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
