SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Kde sa vzalo veľkonočné vajíčko

Sviatky Veľkej noci sú najposvätnejšími dňami kresťanského kalendára. Málokto však tuší, že mnohé symboly s nimi späté majú pohanské korene.

Ilustračná fotografiaIlustračná fotografia (Zdroj: Pixabay.com)

V predkresťanskom období zima znamenala hlad, tmu a smrť. Slnko naopak bolo darcom nového života. Preto naši predkovia s nádejou očakávali jeho jarný príchod. „Podstatou Veľkej noci v predkresťanskom období bolo práve uctievanie solárneho kultu. Ten fungoval v rôznych variáciách na celom svete, vo všetkých archaických kultúrach i národoch,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

„Po prijatí kresťanstva cirkev zachovala obdobia pôvodných pohanských sviatkov, na ktoré boli ľudia zvyknutí, len zmenila ich obsah a podstatu. Zo slávností vzývania Slnka sa tak stala Veľká noc ako pamiatka umučenia Ježiša Krista a oslava jeho vzkriesenia. Stále však ide, zjednodušene povedané, o princíp nového života - víťazstvo života nad smrťou.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kráľovstvo za lúč slnka!


Veľká noc je v kalendári dodnes pohyblivým sviatkom, jej dátum sa viaže na prvý spln Mesiaca po dni jarnej rovnodennosti a nadväzuje na židovský sviatok paschy. „Slovania mali už pred prijatím kresťanstva značné astronomické vedomosti. Tí západní sa riadili lunisolárnym kalendárom. Preto mal deň jarnej rovnodennosti taký význam,“ tvrdí Nádaská.

Prečítajte si tiež: Anna Valterová: Vajíčka sú mojím osudom Čítajte 

V predkresťanskom období prinášali ľudia počas sviatkov jari obete mŕtvym predkom, lebo verili, že môžu pozitívne či negatívne ovplyvňovať životy živých. Slovania preto hroby svojich mŕtvych zapĺňali koláčmi, medovinou a vajíčkami. „Niektorí bádatelia sa domnievajú, že obrad so slamenou Morenou či Marmulienou je pozostatkom prinášania ľudskej obete, aby zima definitívne odišla a nastúpila jar,“ vysvetľuje etnologička.

Skryť Vypnúť reklamu

V niektorých regiónoch Slovenska bolo pálenie Moreny doplnené o zvyk chodenia s letečkom. V podobe konárika ozdobeného stužkami mladé dievčatá za spevu symbolicky priniesli do dediny jar. „Vynášanie Moreny či chodenie s letečkom môžeme nájsť v niektorých slovenských regiónoch dodnes, aj keď zvyčajne už len v štylizovanej podobe folklórnych súborov,“ dodáva Nádaská.

Zázrak zrodenia

S pohanskými tradíciami počas sviatkov jari sa spája i množstvo rituálov plodonosnej mágie, ktorých cieľom bolo zrodenie nového života u ľudí i v prírode, zaistenie dobrej a bohatej úrody. „Preto oráč vložil vajíčko do prvej brázdy, ktorú na jar vyoral a muž vykonal so svojou ženou na poli pohlavný styk. S plodnosťou súvisí i podstata symbolov Veľkej noci, ktoré poznáme v súčasnosti. Vajíčko, zajačiky, kuriatka, zelené prútiky - všetky symbolizujú nový život, mláďatká, ktoré sa rodia na jar a znamenajú novú nádej,“ objasňuje Nádaská.

Skryť Vypnúť reklamu

Pozostatkom archaických zvykov je aj šibanie korbáčmi. „Pôvodne išlo o dotyk dievčenského tela so zeleným prútom nasiaknutým čerstvou miazgou. Ide o princíp kontaktnej mágie. Dotykom prútika prenáša mladý muž jeho vlastnosti na devu - aby bola plodná, plná čerstvej životnej sily, ohybná a pružná. Šibanie vždy prebiehalo medzi mladými slobodnými mužmi a dievčatami súcimi na vydaj, aj keď v širšom slova zmysle ho môžeme vzťahovať na všetky ženy - dokonca aj tie staré mali po šibačke omladnúť,“ hovorí Nádaská a dodáva, že šibači dostávali v minulosti výlučne červené vajíčka.

Súvisiaci článok Nie je vajce ako vajce Čítajte 

Krásna u starých Slovanov znamenala „červená“, odtiaľ pochádza aj pomenovanie kraslice. „Vajíčko je dar lásky. Preto napríklad dievčina špeciálne vyzdobila vajíčko pre mládenca, ktorého nosila v srdci a do výzdoby často zakódovala svoje vyznanie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Podobný význam ako šibačka má aj polievanie. Zjednodušene povedané, západné Slovensko patrí do zóny šibania a východ krajiny spadá do zóny polievania. Stredné Slovensko sa vyznačuje obidvoma formami.

„Voda má očistný význam – dievčatá sa polievali, aby boli mladé a zdravé počas celého roka. Kontakt s vodou bol potrebný na znovuzrodenie ženskej plodivej sily a krásy. Je len vecou kultúry a zvykov, prečo sa niekde šibe a inde polieva, princíp zostáva rovnaký,“ vysvetľuje Nádaská.

Sviatočné dobrôtky

Medzi tradičné zvyky patrí posväcovanie jedál na Veľkonočnú nedeľu. „Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného stola boli kruhové koláče - radostníky, osúchy a podplamenníky - ktoré symbolizovali prastarý kult Slnka. Neskôr medzi veľkonočné pečivo patrili calta, mrváň, mazanec či veľkonočný baránok, ktoré však už nemali okrúhly tvar,“ vysvetľuje Nádaská.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Čo upiecť na Veľkú noc? Vyberte si z desiatich tradičných receptov Čítajte 

Keďže sa končil 40-dňový pôst, k tradičným jedlám patrila aj šunka a klobásky. Platilo, že to, čo bolo raz posvätené, treba zjesť. Omrvinky ľudia hádzali do ohňa.

Starým zvykom na západnom Slovensku bolo pečenie jidáškov - sladkých praclíkov v tvare písmen. „Pomenovanie pochádza od Judáša, ktorý sladkým bozkom zradil Ježiša a zapletenie pečiva symbolizovalo povraz, na ktorom sa Judáš obesil.“

Súvisiaci článok Kraslice môžete ozdobiť aj lakom na nechty či fúkacími fixkami Čítajte 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 478
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 231
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 803
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 430
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 911
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 294
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 950
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 570
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 492
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 154
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

8 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

7 h

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.

6 h

Neprehliadnite tiež

Amanda Gormanová

Jej knihy sú vypredané.

14 h
Tartaletky s bielou čokoládou

Recepty na rezy, torty aj cheesecake.

20 h

Existuje správny počet detí v rodine?

14. okt