Kde sa vzalo veľkonočné vajíčko

Sviatky Veľkej noci sú najposvätnejšími dňami kresťanského kalendára. Málokto však tuší, že mnohé symboly s nimi späté majú pohanské korene.



beranek.jpgV predkresťanskom období zima znamenala hlad, tmu a smrť. Slnko naopak bolo darcom nového života. Preto naši predkovia s nádejou očakávali jeho jarný príchod. „Podstatou Veľkej noci v predkresťanskom období bolo práve uctievanie solárneho kultu. Ten fungoval v rôznych variáciách na celom svete, vo všetkých archaických kultúrach i národoch,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

„Po prijatí kresťanstva cirkev zachovala obdobia pôvodných pohanských sviatkov, na ktoré boli ľudia zvyknutí, len zmenila ich obsah a podstatu. Zo slávností vzývania Slnka sa tak stala Veľká noc ako pamiatka umučenia Ježiša Krista a oslava jeho vzkriesenia. Stále však ide, zjednodušene povedané, o princíp nového života - víťazstvo života nad smrťou.“

Kráľovstvo za lúč slnka!


Veľká noc je v kalendári dodnes pohyblivým sviatkom, jej dátum sa viaže na prvý spln Mesiaca po dni jarnej rovnodennosti a nadväzuje na židovský sviatok paschy. „Slovania mali už pred prijatím kresťanstva značné astronomické vedomosti. Tí západní sa riadili lunisolárnym kalendárom. Preto mal deň jarnej rovnodennosti taký význam,“ tvrdí Nádaská.

V predkresťanskom období prinášali ľudia počas sviatkov jari obete mŕtvym predkom, lebo verili, že môžu pozitívne či negatívne ovplyvňovať životy živých. Slovania preto hroby svojich mŕtvych zapĺňali koláčmi, medovinou a vajíčkami. „Niektorí bádatelia sa domnievajú, že obrad so slamenou Morenou či Marmulienou je pozostatkom prinášania ľudskej obete, aby zima definitívne odišla a nastúpila jar,“ vysvetľuje etnologička.

V niektorých regiónoch Slovenska bolo pálenie Moreny doplnené o zvyk chodenia s letečkom. V podobe konárika ozdobeného stužkami mladé dievčatá za spevu symbolicky priniesli do dediny jar. „Vynášanie Moreny či chodenie s letečkom môžeme nájsť v niektorých slovenských regiónoch dodnes, aj keď zvyčajne už len v štylizovanej podobe folklórnych súborov,“ dodáva Nádaská.

Zázrak zrodenia


S pohanskými tradíciami počas sviatkov jari sa spája i množstvo rituálov plodonosnej mágie, ktorých cieľom bolo zrodenie nového života u ľudí i v prírode, zaistenie dobrej a bohatej úrody. „Preto oráč vložil vajíčko do prvej brázdy, ktorú na jar vyoral a muž vykonal so svojou ženou na poli pohlavný styk. S plodnosťou súvisí i podstata symbolov Veľkej noci, ktoré poznáme v súčasnosti. Vajíčko, zajačiky, kuriatka, zelené prútiky - všetky symbolizujú nový život, mláďatká, ktoré sa rodia na jar a znamenajú novú nádej,“ objasňuje Nádaská.

otvirak-velikonoce-2.jpgPozostatkom archaických zvykov je aj šibanie korbáčmi. „Pôvodne išlo o dotyk dievčenského tela so zeleným prútom nasiaknutým čerstvou miazgou. Ide o princíp kontaktnej mágie. Dotykom prútika prenáša mladý muž jeho vlastnosti na devu - aby bola plodná, plná čerstvej životnej sily, ohybná a pružná. Šibanie vždy prebiehalo medzi mladými slobodnými mužmi a dievčatami súcimi na vydaj, aj keď v širšom slova zmysle ho môžeme vzťahovať na všetky ženy - dokonca aj tie staré mali po šibačke omladnúť,“ hovorí Nádaská a dodáva, že šibači dostávali v minulosti výlučne červené vajíčka.

Krásna u starých Slovanov znamenala „červená“, odtiaľ pochádza aj pomenovanie kraslice. „Vajíčko je dar lásky. Preto napríklad dievčina špeciálne vyzdobila vajíčko pre mládenca, ktorého nosila v srdci a do výzdoby často zakódovala svoje vyznanie.“

Podobný význam ako šibačka má aj polievanie. Zjednodušene povedané, západné Slovensko patrí do zóny šibania a východ krajiny spadá do zóny polievania. Stredné Slovensko sa vyznačuje obidvoma formami. „Voda má očistný význam – dievčatá sa polievali, aby boli mladé a zdravé počas celého roka. Kontakt s vodou bol potrebný na znovuzrodenie ženskej plodivej sily a krásy. Je len vecou kultúry a zvykov, prečo sa niekde šibe a inde polieva, princíp zostáva rovnaký,“ vysvetľuje Nádaská.

Sviatočné dobrôtky


Medzi tradičné zvyky patrí posväcovanie jedál na Veľkonočnú nedeľu. „Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného stola boli kruhové koláče - radostníky, osúchy a podplamenníky - ktoré symbolizovali prastarý kult Slnka. Neskôr medzi veľkonočné pečivo patrili calta, mrváň, mazanec či veľkonočný baránok, ktoré však už nemali okrúhly tvar,“ vysvetľuje Nádaská. Keďže sa končil 40-dňový pôst, k tradič-ným jedlám patrila aj šunka a klobásky. Platilo, že to, čo bolo raz posvätené, treba zjesť. Omrvinky ľudia hádzali do ohňa. Starým zvykom na západnom Slovensku bolo pečenie jidáškov - sladkých praclíkov v tvare písmen. „Pomenovanie pochádza od Judáša, ktorý sladkým bozkom zradil Ježiša a zapletenie pečiva symbolizovalo povraz, na ktorom sa Judáš obesil.“

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 16 070
  2. Moskva alebo Petrohrad? 6 388
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 292
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 130
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 378
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 941
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 881
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 718
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 638
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 496

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Líčenie na rande: Ako na dokonalý mejkap v troch krokoch

Niekedy je nadmerná snaha skôr na škodu, poradíme vám, ako sa nalíčiť v správnej miere.

Kokteil pre imunitu: Sedem spôsobov ako ju podporiť

Aké vitamíny a doplnky by ste mali vyskúšať, poradí farmaceutka.

Vybrali sme desať receptov na vegánske zákusky

Aj vy máte problém zohnať maslo a vajcia? Inšpirujte sa našimi tipmi na koláče a zákusky, v ktorých ich nebudete potrebovať.

Sedem kozmetických nutností pre pleť v zime

Ktoré kozmetické produkty u vás nemôžu chýbať, keď teploty klesnú?