Kde sa vzalo veľkonočné vajíčko

Sviatky Veľkej noci sú najposvätnejšími dňami kresťanského kalendára. Málokto však tuší, že mnohé symboly s nimi späté majú pohanské korene.

Ilustračná fotografia(Zdroj: Pixabay.com)

V predkresťanskom období zima znamenala hlad, tmu a smrť. Slnko naopak bolo darcom nového života. Preto naši predkovia s nádejou očakávali jeho jarný príchod. „Podstatou Veľkej noci v predkresťanskom období bolo práve uctievanie solárneho kultu. Ten fungoval v rôznych variáciách na celom svete, vo všetkých archaických kultúrach i národoch,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

„Po prijatí kresťanstva cirkev zachovala obdobia pôvodných pohanských sviatkov, na ktoré boli ľudia zvyknutí, len zmenila ich obsah a podstatu. Zo slávností vzývania Slnka sa tak stala Veľká noc ako pamiatka umučenia Ježiša Krista a oslava jeho vzkriesenia. Stále však ide, zjednodušene povedané, o princíp nového života - víťazstvo života nad smrťou.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Kráľovstvo za lúč slnka!


Veľká noc je v kalendári dodnes pohyblivým sviatkom, jej dátum sa viaže na prvý spln Mesiaca po dni jarnej rovnodennosti a nadväzuje na židovský sviatok paschy. „Slovania mali už pred prijatím kresťanstva značné astronomické vedomosti. Tí západní sa riadili lunisolárnym kalendárom. Preto mal deň jarnej rovnodennosti taký význam,“ tvrdí Nádaská.

Prečítajte si tiež: Anna Valterová: Vajíčka sú mojím osudom

V predkresťanskom období prinášali ľudia počas sviatkov jari obete mŕtvym predkom, lebo verili, že môžu pozitívne či negatívne ovplyvňovať životy živých. Slovania preto hroby svojich mŕtvych zapĺňali koláčmi, medovinou a vajíčkami. „Niektorí bádatelia sa domnievajú, že obrad so slamenou Morenou či Marmulienou je pozostatkom prinášania ľudskej obete, aby zima definitívne odišla a nastúpila jar,“ vysvetľuje etnologička.

V niektorých regiónoch Slovenska bolo pálenie Moreny doplnené o zvyk chodenia s letečkom. V podobe konárika ozdobeného stužkami mladé dievčatá za spevu symbolicky priniesli do dediny jar. „Vynášanie Moreny či chodenie s letečkom môžeme nájsť v niektorých slovenských regiónoch dodnes, aj keď zvyčajne už len v štylizovanej podobe folklórnych súborov,“ dodáva Nádaská.

Zázrak zrodenia

S pohanskými tradíciami počas sviatkov jari sa spája i množstvo rituálov plodonosnej mágie, ktorých cieľom bolo zrodenie nového života u ľudí i v prírode, zaistenie dobrej a bohatej úrody. „Preto oráč vložil vajíčko do prvej brázdy, ktorú na jar vyoral a muž vykonal so svojou ženou na poli pohlavný styk. S plodnosťou súvisí i podstata symbolov Veľkej noci, ktoré poznáme v súčasnosti. Vajíčko, zajačiky, kuriatka, zelené prútiky - všetky symbolizujú nový život, mláďatká, ktoré sa rodia na jar a znamenajú novú nádej,“ objasňuje Nádaská.

Pozostatkom archaických zvykov je aj šibanie korbáčmi. „Pôvodne išlo o dotyk dievčenského tela so zeleným prútom nasiaknutým čerstvou miazgou. Ide o princíp kontaktnej mágie. Dotykom prútika prenáša mladý muž jeho vlastnosti na devu - aby bola plodná, plná čerstvej životnej sily, ohybná a pružná. Šibanie vždy prebiehalo medzi mladými slobodnými mužmi a dievčatami súcimi na vydaj, aj keď v širšom slova zmysle ho môžeme vzťahovať na všetky ženy - dokonca aj tie staré mali po šibačke omladnúť,“ hovorí Nádaská a dodáva, že šibači dostávali v minulosti výlučne červené vajíčka.

Krásna u starých Slovanov znamenala „červená“, odtiaľ pochádza aj pomenovanie kraslice. „Vajíčko je dar lásky. Preto napríklad dievčina špeciálne vyzdobila vajíčko pre mládenca, ktorého nosila v srdci a do výzdoby často zakódovala svoje vyznanie.“

Podobný význam ako šibačka má aj polievanie. Zjednodušene povedané, západné Slovensko patrí do zóny šibania a východ krajiny spadá do zóny polievania. Stredné Slovensko sa vyznačuje obidvoma formami. „Voda má očistný význam – dievčatá sa polievali, aby boli mladé a zdravé počas celého roka. Kontakt s vodou bol potrebný na znovuzrodenie ženskej plodivej sily a krásy. Je len vecou kultúry a zvykov, prečo sa niekde šibe a inde polieva, princíp zostáva rovnaký,“ vysvetľuje Nádaská.

Sviatočné dobrôtky

Medzi tradičné zvyky patrí posväcovanie jedál na Veľkonočnú nedeľu. „Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného stola boli kruhové koláče - radostníky, osúchy a podplamenníky - ktoré symbolizovali prastarý kult Slnka. Neskôr medzi veľkonočné pečivo patrili calta, mrváň, mazanec či veľkonočný baránok, ktoré však už nemali okrúhly tvar,“ vysvetľuje Nádaská.

Prečítajte si tiež: Čo upiecť na Veľkú noc? Vyberte si z desiatich tradičných receptov

Keďže sa končil 40-dňový pôst, k tradičným jedlám patrila aj šunka a klobásky. Platilo, že to, čo bolo raz posvätené, treba zjesť. Omrvinky ľudia hádzali do ohňa. Starým zvykom na západnom Slovensku bolo pečenie jidáškov - sladkých praclíkov v tvare písmen. „Pomenovanie pochádza od Judáša, ktorý sladkým bozkom zradil Ježiša a zapletenie pečiva symbolizovalo povraz, na ktorom sa Judáš obesil.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 18 137
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 14 321
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 365
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 283
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 7 676
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 6 737
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 5 137
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 907
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 741
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 324

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Pozrite si nové vozne, železnice sľubujú modernejšie cestovanie

Vozne nasadia na najvyťaženejšie linky.

Komentár Zuzany Kepplovej

Po Helsinkách môže mať Putin pocit, že sa vrátil v čase

Čo tam po vyšetrovaní, keď sú rôzne názory na vec. Všakže.

Neprehliadnite tiež

Británia zverejnila oficiálne fotky z krstín princa Louisa

Najmladšieho člena britskej kráľovskej rodiny pokrstili 9. júla.

Herečka Judit Bárdos: Nie každá chvíľa v tomto povolaní vás stopercentne baví

Herečka rozpráva o novom filme i o tom, prečo jej prekáža pozornosť.