Univerzity do športovej činnosti vysokoškolákov investujú. Cvičiacich je však menej

Po roku 1989 sa začali názory na telesnú výchovu na vysokých školách rôzniť. Študenti žiadali, aby vypadla z povinných predmetov. Dnes je na fakultách dobrovoľná.

BRATISLAVA. Má byť telesná výchova počas vysokoškolského štúdia povinnou súčasťou študijných programov, či stačí, keď sa jej študenti venujú vo voľnom čase?

Názory sa rôznia, jednotní nie sú ani samotní študenti. Jedni tvrdia, že pohybových aktivít majú počas štúdia málo, iní sa domnievajú, že ak ich k pohybu nezlákala telesná výchova na základnej či strednej škole, vysoká to už nenapraví.

Telocvikár Miroslav Bobrík tvrdí, že vysoké školy chcú vplývať na tých, ktorí ešte nenašli vnútornú motiváciu pre šport a cvičenie.

Pripomenul francúzsku tradíciu povinného telocviku na vysokých školách.

Telesná ako rutina

Telesná výchova sa na mnohých vysokých školách učila rutinne, vysokoškolák si nemohol vybrať šport, ktorý ho zaujímal, ale musel sa podriadiť tomu, čo mu diktovala katedra.

Svedčí o tom aj prieskum z akademického roku 1992/1993, ktorého sa zúčastnilo 3600 študentov zo 16 fakúlt 6 univerzít. Až 95 percent z opýtaných bolo síce za udržanie telesnej výchovy na vysokej škole, ale nie v takej podobe, akú školy ponúkali.

Povinná či nepovinná?

Telesná výchova je dnes väčšinou nepovinná a účasť na nej je dobrovoľná. Fakulty ju do študijných programov zaraďujú rozdielne, a závisí od vedenia univerzít, aký majú vzťah k športu.

Napríklad na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prichádza 8 až 10 percent prvákov, ktorí nevedia plávať. Naučia sa to až na povinnej telesnej výchove.

Slovenská technická univerzita má telesnú výchovu ako povinný predmet na všetkých svojich fakultách, rozdiel je len v počtoch semestrov.

Niekde ju majú štyri semestre, inde šesť.

Viac cvičia bakalári

Univerzita Komenského v Bratislave pred rokmi telesnú výchovu nezrušila napriek argumentom, že predmet nesúvisí s náplňou štúdia.

„Dnes sa telesná výchova vyučuje na 9 z 12 fakúlt,“ povedal prorektor Ján Pekár. „Na niektorých fakultách, napríklad lekárskej či fakulte matematiky, fyziky a informatiky je telesná výchova v nižších ročníkoch zaradená ako povinný predmet, vo vyšších ako výberový predmet, na iných fakultách je len výberovým predmetom, pričom si ho zapisuje podľa fakúlt a ročníkov od 10 do 90 percent študentov, viac v nižšom, menej vo vyššom ročníku.“

Na Filozofickej fakulte, ktorá má tento rok 3679 študentov, chodí do strediska voľnočasových aktivít pravidelne týždenne športovať 636 študentov a nepravidelne 105.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre aj Technická univerzita vo Zvolene majú telesnú výchovu ako nepovinný predmet. Povinná je iba v študijných programoch katedry protipožiarnej ochrany Drevárskej fakulty.

Na katedre telesnej výchovy a športu Katolíckej univerzity v Ružomberku si ju ako povinne voliteľnú alebo voliteľnú zapisuje asi 80 percent študentov.

Všetko záleží od ponuky

Na Žilinskej univerzite nie je telesná výchova povinným ani voliteľne povinným predmetom na žiadnej z fakúlt.

„Tento rok si telocvik zapísalo 2371 prvákov a druhákov. Je to výsledok činnosti Ústavu telesnej výchovy, ktorý ponúka študentom na pravidelné športovanie viac ako 20 disciplín,“ povedal Michal Pokorný, prorektor univerzity.

Necvičiaci už nepribúdajú

Na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave bolo v istom období neúmerne veľa študentov oslobodených od telesnej výchovy.

BRATISLAVA. Do roku 1994 o oslobodení študentov vysokých škôl od telesnej výchovy rozhodoval školský lekár. Zákon o slobodnej voľbe lekára to zmenil a počet oslobodených začal medzi chemikmi neúmerne rásť, tvrdia vo svojom výskume Andrea Koláriková a Lucia Vedralová z oddelenia telesnej výchovy a športu Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Analyzovali roky 1985 až 2007.

Tisícnásobný nárast

V rokoch 1985 – 1989 fakulta do prvého ročníka prijala 1909 študentov. Iba 50 boli oslobodení od telesnej výchovy. O desať rokov neskôr stúpol počet prvákov na 3194 a počet oslobodených vzrástol na 500 študentov, teda až o 1000 percent, hoci počet študentov stúpol len o 167 percent.

S týmto trendom sa v tom čase stretávali takmer všetky vysoké školy a fakulty.

Po roku 2000 sa počty necvičiacich študentov ustálili a dnes sú od telesnej výchovy oslobodené asi tri percentá chemikov.

Pomohli pohovory

Telocvikár Miroslav Bobrík hovorí, že sa im to podarilo aj preto, lebo so zdravotne oslabenými študentmi pracujú a ponúkajú im pre príslušný druh oslabenia vhodné programy. Napríklad pri skolióze, ktorou dnes trpí veľa mladých.

Každý študent, ktorý žiadal o oslobodenie, mal s vedúcim oddelenia telesnej výchovy a športu Bobríkom vstupný rozhovor.

„Zisťoval som, aký má zdravotný problém, či mu môžeme pomôcť a či on má záujem o pomoc. Pre tých, čo sa zámerne už od strednej školy vyhýbali telesnej výchove, sme v prvom ročníku popri plávaní hľadali pohybovú aktivitu, s ktorou by sa aj sami stotožnili,“ hovorí Bobrík.

Väčšina to vraj pochopila a dnes navštevujú pohybové aktivity aj viackrát týždenne.