Istý americký prieskum uvádza, že iba 37 percent mužov a 84 percent žien si po použití toalety umyje ruky. No fuj. Potom sú však na svete i ľudia, ktorí s drhnutím a dezinfekciou svojho tela nemôžu prestať.
Kým starí Egypťania trávili v kúpeľoch celé hodiny, obyvatelia stredovekej Európy sa vode vyhýbali okľukou. Verili, že sa ňou prenášajú nákazlivé choroby a vôbec je pre zdravie človeka veľmi škodlivá. Svoj zlatý vek odštartovala osobná hygiena na začiatku minulého storočia a odvtedy jej popularita stále stúpa. V dôsledku svojej fóbie z baktérií prišiel v júni 2007 o život 42-ročný muž z anglického Manchestru. Jacques Niemand bol svojou posadnutosťou čistotou taký preslávený, že deti z okolitých domov ho prezývali Pán Dettol - podľa antiseptického prípravku, ktorý používal v neuveriteľných kvantách. Ako uviedla vyšetrujúca patologička, v prípade pána Niemanda nebolo možné určiť, či sa otrávil výparmi tohto silného dezinfekčného mydla postupne, alebo ho trocha aj vypil. Niemandova sestra pri výsluchu uviedla, že brat očakával na druhý deň robotníkov, ktorí mali začať s prerábaním jeho bytu. Zrejme chcel byť preto Pán Dettol v deň „D“ obzvlášť čistý. Jacques Niemand mal vo zvyku umiestňovať otvorené vedrá Dettolu všade po byte. Ďalších 100 dóz s prípravkom mal odložených v zásobe. Dokonca i policajti, ktorých vyšetrovanie incidentu na niekoľko hodín zdržalo v byte obete, utrpeli z intenzívnych výparov antiseptika ujmu na zdraví. Výrobcovia Dettolu sa k prípadu odmietli vyjadriť.
Až tak, že podľa magazínu Psychology Today čoraz viac ľudí podlieha predstave, že sú obklopení zákernými a agresívnymi mikróbmi s jedinou životnou úlohou – vystriehnuť chvíľu, v ktorej by mohli najľahšie zaútočiť na bezbranného človeka. Do boja si preto priberáme najrôznejšie chemické zbrane a neprestajným drhnutím, upratovaním a dezinfikovaním sa snažíme zmierniť úzkosť a znovu získať kontrolu nad svojím okolím.
„Myzofóbia, teda chorobný strach z nečistoty a špiny, je väčšinou súčasťou obsedantno-kompulzívnej poruchy, ktorá býva združená s ďalšími ťažkosťami,“ hovorí psychiater Róbert Ölvedy.
Seriálový detektív Adrian Monk, ktorý brázdi bacilmi preplnené ulice San Francisca, sa stal populárnym stelesnením tejto diagnózy. Medzi skutočných bacilofóbov patril napríklad iracký diktátor Saddám Husajn, ktorý svojim hosťom údajne nariaďoval, aby sa pred audienciou vyzliekli zo šiat a poriadne sa vydrhli antibakteriálnym mydlom.
Milovník či obeť hygieny?
„Myzofóbia sa prejavuje neustálym nutkaním umývať si ruky, telo, vlasy a neochotou dotýkať sa predmetov,“ hovorí Ölvedy. V ťažších formách ju podľa neho spoznáme jednoducho - postihnutí sa nedotýkajú ničoho, čoho nemusia, umývaním rúk strávia celé hodiny, sprchujú sa hoci aj desaťkrát denne, chodia v rukavičkách a nosia rúška á la Michael Jackson. „Menej nápadné formy poruchy sú, keď sa postihnutí pred inými ľuďmi dokážu premôcť a svoje nutkania skryť. Zvyčajne sa však preto spoločnosti vyhýbajú a žijú osamelý život.“
V ich kabelke však nemôže chýbať toaletný papier, vlhké vreckovky či dezinfekčný roztok a určite ich nikdy neprichytíte na hromadnom podujatí, prípadne verejnej toalete. „O diagnóze hovoríme vtedy, ak si chorý a jeho okolie toto abnormálne správanie uvedomujú, alebo postihnutý obmedzuje spoločenské kontakty na minimum. Nepoznaná, respektíve neliečená obsedantno-kompulzívna porucha môže viesť k nekonečnému utrpeniu, sociálnej izolácii, rozpadu manželstva a celkovo k podstatne zníženej kvalite života,“ vysvetľuje Ölvedy.
Odmalička sme boli vedení k tomu, aby sme si umývali ruky, udržiavali sa v čistote. Máme zafixované, že umývanie nás chráni nielen pred vonkajšími hrozbami, ale aj pred vlastnými nežiaducimi pocitmi a myšlienkami. Keď pacienta s obsedantno-kompulzívnou poruchou premôže úzkosť, snaží sa ju eliminovať navyknutým rituálom očisty.
Problém je v tom, že taký rituál má krátky účinok a navyše dokonalú čistotu, celkom logicky, nikdy nedosiahneme. V konečnom dôsledku teda všetko drhnutie a dezinfikovanie úzkosť skôr živí, než by ju zmenšovalo. „Faktorov vzniku tejto choroby však môže byť viac, biologická teória hovorí o genetickej predispozícii či absencii určitých chemických látok v mozgu. Psychoanalýza predpokladá, že ide o poruchu vývoja určitej fázy osobnosti v ranom detstve,“ pokračuje Ölvedy.
Za neustálym pocitom viny, prehnanou pedantnosťou a potrebou „očistiť sa“ môže podľa psychiatra stáť prísna a direktívna výchova rodičov. „Snaha dosiahnuť dokonalý poriadok a čistotu v byte, v práci i vo vzťahoch vyvoláva neustále pochybnosti, či chorý niečo nezabudol a napokon vedie i k opakovanému kontrolovaniu, upratovaniu, umývaniu, až mu nezostane čas na bežný život. Následkom môže byť totálne vyčerpanie, depresie, ba až samovražedné myšlienky.“
Aj táto vojna má obete
Prehnaná hygiena však neohrozuje iba duševné zdravie. „Preukázalo sa, že deti, ktoré vyrastajú v úzkostlivo čistých domácnostiach, sú náchylnejšie na alergie a infekcie, pretože ich organizmus nemá vybudované účinné obranné mechanizmy,“ hovorí alergiologička Zora Blanáriková.
Imunitný systém prirovnáva odborníčka k mozgu, ktorý pre správny rozvoj potrebuje čeliť primeraným podnetom a výzvam, a to najmä počas prvých troch rokov života. Štúdie napríklad ukázali, že deti, ktoré majú hŕbu súrodencov, žijú na dedine alebo chovajú domáceho miláčika - a ich hygienické podmienky sú teda zdanlivo horšie - trpia v omnoho menšom počte na alergie či astmu než deti zo „sterilných“ domácností. Rovnako oslabuje prehnaná hygiena obranný systém dospelých. Nehovoriac o tom, že nadmerným používaním čistiacich prostriedkov sa vystavujeme pôsobeniu toxických chemikálií a budujeme imunitu mikroorganizmov, ktoré sa časom stávajú čoraz odolnejšími.
To neznamená, že by sme sa odo dneška mali prestať umývať, alebo si nabudúce oblízať všetkých desať prstov, len čo napor-ciujeme kuriatko ešte pred jeho cestou na pekáč. Naopak, pravidelným umývaním rúk sa ľahšie vyhneme infekčným chorobám, akými sú chrípka, hepatitída typu A, meningitída či infekčná hnačka.
„No len mizivé percento, možno promile, mikroorganizmov spôsobuje ochorenia a zdravý človek s funkčnou imunitou s nimi v symbióze spolunažíva,“ upozorňuje Ölvedy. „Prehnaná čistotnosť môže narušiť túto symbiózu a paradoxne zvýšiť chorobnosť. Časté sprchovanie poškodzuje ochranný film pokožky, vysušuje ju, čím spôsobuje mikrotrhliny a následné infekcie.“
Vedia niečo, čo my nie?
Tvrdé myzofobické argumenty podložené štatistikami a výsledkami vedeckých štúdií o tom, prečo je pre naše zdravie absolútne nevyhnutné, aby sme používali vysávač či stojan na zubnú kefku s UV žiarením, prípadne nanotechnologickú práčku, môžu byť na prvé počutie veľmi presvedčivé.
„Vedomosťami však oplývajú skôr hypochondrické osobnosti. Ľudia s obsedantno-kompulzívnou poruchou nemajú čas, aby študovali takéto informácie,“ hovorí psychiater. „Sú príliš zaneprázdnení svojimi očistnými rituálmi. Ich fóbia je iracionálna a každý chorý si jej nezmyselnosť uvedomuje. Nevie sa jej však účinne brániť.“
Hlavný princíp liečby preto spočíva predovšetkým v odstránení iracionálnej myšlienky, ktorá pacienta vedie k nutkavému správaniu, v tomto prípade chorobnej čistotnosti. „Následne je potrebné navodiť stav duševnej pohody, relaxácie, v ktorej podobné myšlienky nenájdu uplatnenie, a teda nepovedú k nutkaniu vykonávať očistný rituál,“ dodáva Ölvedy.
Extrémna čistotnosť vás môže priviesť do hrobu
Užitočné baktérie
Telo dospelého človeka obsahuje približne 100 biliónov buniek, no len 10 % z nich je skutočne jeho. Zvyšok predstavujú najrôznejšie mikroorganizmy – väčšinou baktérie, ktoré žijú v tráviacom systéme a pomáhajú spracovávať živiny.
Ak by naše telo bolo úplne bez baktérií, zomreli by sme v priebehu dvoch týždňov. Napríklad črevné baktérie vytvárajú vitamín K, ktorý je dôležitý na správnu zrážanlivosť krvi.
Mikróby sú najpočetnejšou populáciou na Zemi. Existovali už 3 miliardy rokov predtým, než sa na planéte objavil človek. Sú oveľa schopnejšie prežívať a množiť sa v extrémnych podmienkach než vyššie organizmy.
Podľa vedcov existujú trilióny bakteriálnych druhov, dodnes bolo objavené len asi 1 % z nich. V hŕstke pôdy sa nachádza viac ako 500-tisíc rôznych druhov baktérií. Na pracovisku ich je najviac na telefónnom slúchadle, pracovnom stole, počítačovej klávesnici a myši.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
