Čo plánuje fotoreportér Andrej Bán

Sobota 21. 3.

Príprava na ďalekú cestu autom. Večer fotím Ivetu, fotím Fera a fotím Ivana, resp. ich štáby. Volím iba jednu z týchto troch. Do polnoci musím fotky spracovať, potom by sa zišlo pár hodín spať.

Nedeľa 22. 3.

S priateľom, tlmočníkom a verným sprievodcom na balkánskych cestách (v Kosove sme boli spolu asi dvadsaťkrát) Ľuborom Králikom vyrážame skoro ráno na cestu. Kam? Na východ. Do Moldavska a Podnesterska. Teším sa najmä na to druhé – je to totiž štát, ktorý nikto neuznal. Prespíme zrejme kdesi v Rumunsku.

Pondelok 23. 3.

Ak všetko dobre pôjde, do večera dorazíme do Kišiňova. Poslal som už e-mail miestnemu fotografovi Andrejovi, s ktorým vyrazíme do terénu. V tejto krajinke pokračuje kampaň pred parlamentnými voľbami.

Utorok 24. 3.

Rád sa ako fotograf bezcieľne túlam, takže ráno vyrazím na prechádzku po meste. Potom ma zrejme čakajú stretnutia s ľuďmi z UNDP a kolegami novinármi. Prvý deň na reportážnej ceste je vždy „zahrievací“. Zaujíma ma všetko. Rurálne aj priemyselné kúty Moldavska, kde vládne súdruh Voronin, predseda Strany komunistov. Som zvedavý, ako v jednej z najchudobnejších krajín Európy ľudia vidia seba, Rusko, EÚ, komunistov, demokraciu a cesty k slobode.

Streda 25. 3.

Vyrazíme do Podnesterska, teda krajiny, ktorá neexistuje. Skoro... Existujú tam však ľudia. A sochy Lenina, kosáky a kladivá na červenom podklade. Existuje tam „kapík“ so „socíkovskou“ tvárou.

Štvrtok 26. 3.

Reportážne cesty si presne neplánujem, pretože realita vždy prekoná očakávania. V tento deň by som však rád v neexistujúcom štáte navštívil existujúci zastupiteľský úrad iného neexistujúceho štátu – Abcházska. Ľubor našiel na internete jeho adresu v Tiraspole. Naozaj? Ak tam stretnem (existujúceho) diplomata, bude to bonus, o akom sa mi iba sníva.

Piatok 27. 3.

Začiatok víkendu. Budú zábavy, diskotéky, možno prípravy na svadby. Teda život obyčajných ľudí, ktorý ma ako fotografa zaujíma najviac. Aby som nezabudol, vládcom Podnesterska je súdruh Smirnov. Rád si pozriem rozvetvenú sieť jemu lojálneho impéria s názvom Sheriff – benzínové pumpy, hotely, futbalový štadión atď. Vlani počas vojny v Gruzínsku ma s kolegom o pol druhej nad ránom prijal vo svojom sídle v Tbilisi na rozhovor prezident Saakašvili. Pokúsim sa o niečo podobné aj v Tiraspole.