Bojím sa, že ho strácam
Žijem sama so svojím dospievajúcim synom. Doteraz sme si perfektne rozumeli, nemal problémy s čímkoľvek sa mi zdôveriť. V poslednom čase sa však uzaviera do seba, už spolu nekomunikujeme tak otvorene ako predtým. Často ani neviem, kam odchádza. Keď sa s ním snažím porozprávať o tom, ako sa má, čo škola alebo kamaráti, odpovie len, že je všetko dobré. Nič viac z neho nedostanem. Začínam sa o neho báť.
Beáta Donková, Považská Bystrica
Zdá sa, že váš vzťah bol veľmi blízky a otvorený. Teraz v puberte sa syn uzavrel. Keďže už neviete, čo robí a čo prežíva – pociťujete neistotu a strach. Samozrejme, že vyzvedanie či tvrdé zákazy vytvoria ešte hrubšiu stenu medzi vami.
Na druhej strane aspoň základné pravidlá by mali platiť – napríklad by vám mal povedať, kam ide a kedy sa vráti. Nežiadajte to od neho autoritatívne, ale s vysvetlením, prečo je to dôležité. Hovorte s ním ako s rovnocenným človekom, nie „zvrchu“. Nech cíti, že ho máte rada.
Na rozviazanie jazyka môžete klásť otázky viac konkrétne. Ako bolo v škole – je na pubertiaka priveľmi všeobecná otázka. Keď nebude reagovať, povedzte mu, čo cítite, napríklad „Mám pocit, že teraz nemáš veľmi chuť so mnou hovoriť. Mrzí ma to, no rešpektujem to.“
Osamostatňovanie sa je v puberte normálna a potrebná vec. Dovoľte mu to. Možno potrebuje byť istý čas uzavretý, alebo sa odpútať od prílišnej blízkosti. Keď ste žili doteraz len sama so synom, mohlo sa stať, že ste si svoj život vyplnili hlavne ním. Máte teraz šancu posunúť sa ďalej a dať priestor aj svojim vlastným aktivitám.
Nevedia spolu vychádzať
Mám priateľa, s ktorým si veľmi dobre rozumiem a sme spolu už osem mesiacov. Bohužiaľ, nepadol si do oka s mojimi kamarátkami – kolegyňami a podobné antipatie pociťujú aj ony voči nemu. Priateľ vraví, že sú pre neho nezaujímavé a podľa nich je zase on povýšenecký. Snažia sa spolu vychádzať kvôli mne, ale ak sa niekde stretneme, vznikne často veľmi nepríjemná situácia. Buď si nemajú čo povedať, alebo sa naopak pohádajú. Viem, že najlepšie by bolo, aby sa vôbec nestretávali, ale niekedy sa skrátka vyskytne taká situácia a ja sa potom cítim veľmi nepríjemne.
Martina Mikolášiková, Nitra
Zrejme si pripadáte ako medzi mlynskými kameňmi, ktoré by ste chceli vzájomne zmieriť, aby ste sa medzi nimi cítili príjemne. Váš priateľ i kamarátky sa však nevedia akceptovať takí, akí sú. Majú na seba zlý názor. Mohli by ste sa porozprávať s každým zvlášť, kto ako k takémuto hodnoteniu došiel.
Často sa stáva, že podľa prvého dojmu alebo prvotného nedorozumenia si urobíme názor na niekoho a nespravodlivo mu dáme navždy nálepku, ktorá s ním má pramálo spoločné. Počúvajte pozorne, možno cez ich pohľad uvidíte aj niečo, čo ste si sama neuvedomili.
Nemá však zmysel nasilu dávať dokopy ľudí, ktorí sa spolu necítia dobre. Minimalizujte vzájomné stretnutia, a keď nebude možné sa im vyhnúť, snažte sa viesť čo najviac rozhovor tak, aby ste sa obracali na kamarátky a potom aj na priateľa, aby komunikovali prostredníctvom vás. A keď to predsa medzi nimi začne iskriť, snažte sa to čo najskôr zastaviť alebo zľahčiť humorom, nech sa zmierni napätie, a zmeňte tému.