BRATISLAVA. Pre takmer 62-tisíc študentov sa na budúci týždeň začnú maturitné skúšky. Oproti minulému roku je v nich viacero zmien, ktoré priniesol nový školský zákon.
Testy externej časti a písomnej formy internej časti maturít budú trvať štyri dni, od 17. do 20. marca.
Slovenčina je pre všetkých povinná, z maďarčiny bude skúšky skladať 2444 školákov, z ukrajinčiny 28.
Matematiku si vybralo vyše 15 percent zo všetkých maturantov, viac ako polovica sa rozhodla pre ľahšiu úroveň skúšky z angličtiny.
Maturity budú pokračovať ústnymi skúškami na prelome mája a júna.
Stráca sa motivácia
Maturita je síce stále základnou požiadavkou pre prijatie na vysokú školu, ale jej výsledok už pre študentov nie je taký dôležitý ako kedysi.
Vysokých škôl máme príliš veľa a niektoré prijmú každého uchádzača.
„A nepozerajú veľmi na známky,“ hovorí Augustín Šutta, riaditeľ bratislavského Gymnázia Ivana Horvátha. „Kým predtým účelom maturity bolo dostať sa na vysokú školu, dnes to už neplatí. Na vysoké školy sa študenti dostávajú ľahko.“
Stredné školy podľa Šuttu v nových podmienkach musia študentov pripraviť tak, aby na vysokoškolskom štúdiu vydržali a nezlyhali pri ňom.
Rivalita medzi žiakmi bývala oveľa vyššia, hovorí Šutta, dnes im ide len o to, aby zmaturovali. Vidno to na tom, ako poľavujú vo vedomostiach. „Predtým sa po maturite hneď začali intenzívne pripravovať na prijímacie skúšky na vysoké školy. Teraz nemusia, okrem pár fakúlt ostatné už od nich nechcú nič navyše. Všetko toto je menej motivujúce nielen pre žiakov, ale aj samotné stredné školy. Dnes počet prijatých na vysokoškolské štúdium doma či v zahraničí pre strednú školu už nič neznamená.“
Náročnosť klesá
Milan Zeman, riaditeľ Strednej priemyselnej školy v Myjave hovorí, že čoraz častejšie badá u žiakov ústup od náročnosti.
„Prejavuje sa to napríklad v tom, koľkí si zmenia dobrovoľné predmety, z ktorých chcú maturovať. Len čo zistia, ktoré predmety vysoká škola profiluje pri prijímaní, o ostatné stratia záujem. Tak sa to teraz stalo s fyzikou, z ktorej nebude v škole maturovať ani jeden zo 130 štvrtákov. Vôbec ich netrápi, že ju budú na vysokej škole potrebovať. Uspokoja sa aj so štvorkami, je im to jedno,“ hovorí riaditeľ.
Jaroslav Kapitán, riaditeľ Strednej odbornej školy v Michalovciach vidí príčinu aj v súčasnom financovaní stredných a vysokých škôl. „Vysoké školy prijmú takmer 56 percent našich absolventov. Predstavujú pre ne peniaze a už menej ich zaujíma kvalita.“
Spätná väzba
„Myslím si, že pri absolventoch stredných škôl ani nie je tak problém v rozsahu ich vedomostí, ale v tom, ako vedia riešiť problém, ako pristupujú k spracovaniu komplexnejšieho zadania, kde treba zakomponovať aj tvorivosť,“ hovorí Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
Vysoké školy sa podľa nej sťažujú, že im prichádzajú nezrelí absolventi stredných škôl. „Tým, že sa zrušila písomná forma internej časti maturity z matematiky, nevieme, akými postupmi sa žiaci dopracúvajú k riešeniam a strácame tak informáciu o tom, ako žiaci matematicky myslia a uvažujú,“ povedala.
Ústav by aj preto chcel rozširovať počet a druhy testov. Chce si všímať, ako maturanti zvládajú problematiku čitateľskej matematickej a prírodovednej gramotnosti, čo sa doposiaľ netestovalo.
„Určite by to bolo veľmi zaujímavé, lebo by sme mohli poskytnúť vysokým školám spätnú väzbu, či ich predstavy o žiakovi, ktorý má nastúpiť na vysokú školu, sú reálne a či zodpovedajú výstupom na konci stredoškolského štúdia,“ hovorí Kanovská. „A stredné školy by sa dozvedeli, kde sú problémy.“
Nové testy, ktoré plánuje ústav pripravovať, budú nad rámec maturity a nebudú sa spočiatku testovať celoplošne.
Kedy možno žiaka z maturít vylúčiť
Ak by sa žiak počas konaniaexternej a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky správal nevhodne, predseda predmetovej maturitnej komisie môže rozhodnúť o prerušení jeho skúšky.
Na skúškach z ostatných predmetov sa žiak zúčastniť môže.
Skúšku z predmetu, z ktorého bol vylúčený, môže opakovať až o rok.
Tohtoročné zmeny v maturitách
rušia sa úrovne obtiažnosti vo všetkých maturitných predmetoch okrem cudzích jazykov,
zadania ústnej formy internej časti sa nezverejňujú,žiak môže konať maturitnú skúšku iba z vyučovacích predmetov (okrem výchovných vyučovacích predmetov), ktoré sú v učebnom pláne školy a v ktorých sa vzdelával,
žiaci gymnázií s vyučovacím jazykom slovenským maturujú okrem slovenského jazyka a literatúry a povinného cudzieho jazyka ešte z dvoch voliteľných predmetov, ako tretí si môžu zvoliť predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov, akoštvrtý akýkoľvek predmet,
žiaci gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským maturujú iba z jedného voliteľného predmetu zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov, v ktorom mal žiak celkovo týždenne najmenej šesť hodín,
externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu cudzí jazyk môže žiak vykonať iba z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku, pričom si vyberie,na ktorej úrovni ju chce vykonať (B1 - bývalá B úroveň alebo B2 - bývalá A úroveň),
z druhého a z ďalšieho cudzieho jazyka môže žiak vykonať ústnu internú skúšku iba na úrovni B1,
žiaci gymnázií s vyučovacím jazykom slovenským si môžu ďalší cudzí jazyk voliť ako štvrtý voliteľný predmet alebo ako dobrovoľný predmet (vykonajú iba ústnu formu internej časti na úrovni B1),žiaci gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským a žiaci stredných odborných škôl a konzervatórií si môžu druhý cudzí jazyk voliť už iba ako dobrovoľný predmet (vykonajú iba ústnu formu internej časti na úrovni B1),
predlžuje sa dĺžka trvania písomnej formy internej časti maturitnej skúšky z cudzích jazykov v oboch úrovniach na 60 minút.
Zdroj: NUCEM
Autor: Jarmila Horáková
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
