Bhután, vtesnaný medzi Tibet a Indiu, bol donedávna jednou z najizolovanejších krajín na svete. Nenašli by sme tu televíziu, internet ani mobilné telefóny. Výdobytky moderného sveta sem začali prenikať až počas posledných rokov. Napriek tomu a možno práve preto patria jej obyvatelia k najšťastnejším na svete. Krajinu smie ročne navštíviť len pár tisíc cudzin-cov. Všetci musia dostať povolenie priamo od kráľa a po Bhutáne sa môžu pohybovať len s miestnymi sprievodcami. Na cestu je najjednoduchšie použiť lietadlo. Platné vízum sa dá vybaviť cez bhutánske cestovné kancelárie v zahraničí. Bez schválenej žiadosti o vízum žiadna cestovná kancelária nevydá letenku.
V krajine vládne veľká chudoba, ale jej obyvatelia si nesmierne vážia to, čo im ponúka. Kráľ sa snaží Bhután zapojiť do moderného sveta tak, aby sa nenarušilo bohatstvo prírody a tradícií, ktoré sú všadeprítomné.
Napríklad podľa jedného dekrétu musí až šesťdesiat percent krajiny zostať zalesnených. V horách na severe je zasa zakázané liezť do výšok nad šesťtisíc metrov. Vďaka tomu sú tu stále nedotknuté sedemtisícovky.
Bez reklamy a igelitu
Bhután učaroval aj slovenskému cestovateľovi a dokumentaristovi Pavlovi Barabášovi, ktorý o ňom nakrútil svoj posledný film Bhután – Hľadanie šťastia. Je mnoho vecí, ktoré robia túto krajinu špecifickou.
„V Bhutáne sa robí najťažší pochod na svete – Snowman trek. Trvá asi dva týždne a ide sa cez sedlá, ktoré sú vo výške okolo 5200 metrov n. m. naprieč Veľkými Himalájami. Ste tam sami, okolo vás len hory, občas karavány. Mám rád, keď som nad oblakmi, nado mnou biele štíty, modrá obloha, pieseň jakov, ako vyzváňajú so zvončekmi. Stretávam ľudí, ktorí žijú v úžasnej symbióze s tvrdým horským prostredím,“ spomína Pavol Barabáš.
Na prepravu batožiny sú vo vyšších horských polohách najideálnejšie mohutné jaky, ktoré si vedia nájsť bezpečnú cestu aj pod snehom. „Jaky sa používajú len vtedy, ak treba. Poslúchajú, ale keď si niečo zaumienia, nič ich nezastaví. Každý večer ich sprievodcovia púšťali voľne sa napásť.“ Podľa budhizmu sa má každá bytosť cítiť slobodne. Najhoršie bolo, keď zvieratá ráno zháňali naspäť. „Niekedy sme čakali zopár hodín. Ľudia majú veľkú úctu voči všetkému živému,“ dodáva Barabáš. Uprostred hôr sa dá nájsť aj množstvo starých kláštorov a pevností, ktoré predstavujú správne centrum danej oblasti.
Bhután sa veľmi snaží vyhnúť zlému vplyvu západnej kultúry. Každý z nás by si tu napríklad oddýchol od reklám. „Neuvidíte ich nielen v mestách, ale ani v celej krajine. Pritom sú už aj v okolitých štátoch, ako je India či Nepál. Cítite sa pokojne, lebo ako hovorí budhizmus – reklama je jed, vyvoláva túžby, ktoré spôsobujú utrpenie človeka,“ vraví Barabáš.
V kráľovstve sú zakázané aj igelitové tašky a Bhután je tiež jedinou krajinou na svete, kde sa nesmie fajčiť. Rozhodol o tom kráľ v záujme zdravia obyvateľov. Naozaj sa to však dodržuje? „Samozrejme, všade, kde je nejaký zákaz, dochádza k jeho porušovaniu. V Tibete funguje karavanový obchod a každý obchodník prekračujúci hranice donesie aj to, čoho je v danej krajine nedostatok.“
Národné šťastie
V rebríčku najšťastnejších krajín na svete podľa britskej univerzity v Leicestri, je Bhután na ôsmom mieste. Ako je to možné? V krajine prevláda tibetský budhizmus a jeho myšlienky sa odrážajú v každodennom živote. „Vravia, že chudoba neznamená nedostatok peňazí, ale šťastia. Všetko sa robí v harmónii s prírodou. Ľudia majú úctu k plodinám i všetkému živému,“ dodáva Barabáš.
Predošlý kráľ zaviedol termín hrubé domáce šťastie, ktoré malo lepšie vystihovať kvalitu života obyvateľov než bežne používaný hrubý domáci produkt. Snažil sa spojiť ekonomiku s bhutánskou kultúrou a budhistickými hodnotami. Plynulo previesť krajinu zo stredoveku do 21. storočia. V tejto tradícii pokračuje aj súčasný kráľ Ďžigme Khesar Namgyel Wangčhuk, ktorý sa ako prvý monarcha na svete vzdal absolutistickej moci v prospech demokratického zriadenia. Čo to prinesie Bhutánu, ukáže čas.
Ako sa dostať do Bhutánu
4 miesta, ktoré by sme si mali pozrieť
Taktsang, v preklade Tigrie hniezdo, je najvýznamnejší kláštor v Bhutá-ne, starý dvetisíc rokov,
Timphu – hlavné a najväčšie mesto Bhutánu,
Tashichhoedzong – palác v hlavnom meste, kde sídli kráľ a vláda.
Himaláje – dominujú severnej časti krajiny a ponúkajú dodnes neporušený kus prírody.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
