Firemná kultúra vplýva na pracovný výkon

Niekto je v zamestnaní spokojný, iný si každé ráno budí s obavami, čo dnes v práci zase bude.

Ak nastupujeme do novej práce, mali by sme sa už pri pohovore zaujímať aj o niečo iné, než o svoju budúcu pracovnú náplň. V každej spoločnosti vládne iný systém komunikácie a riadenia, čo je samo osebe veľmi dôležité. Hovorí sa tomu firemná kultúra. Môžeme vykonávať prácu, ktorá nás baví, ale pokiaľ je to v nepríjemnom alebo nevyhovujúcom prostredí, budeme ju napokon robiť s nechuťou, možno až s odporom. Naše výsledky tomu potom budú zodpovedať.

Čo to teda firemná kultúra je? „Zjednodušene povedané, je to zrkadlo identity spoločnosti a obraz jej vyspelosti. Pod týmto pojmom chápeme celý rad pravidiel a hodnôt, ktoré vypovedajú o tom, ako sa v spoločnosti pracuje, komunikuje, aké sú uznávané spoločné hodnoty. Dobrá firemná kultúra je jednoducho taká, keď sa firme darí napĺňať svoje ciele a zároveň spĺňa aj potreby zamestnancov,“ vraví riaditeľka personálno-poradenskej spoločnosti Sofisol Mária Ovčiarková.

Každá podnikateľská spoločnosť má svoju firemnú kultúru, či už si to jej vedenie uvedomuje, alebo nie. Prejavuje sa v závažných situáciách i v menej dôležitých veciach. Zamyslime sa na chvíľu. Oslovuje nás šéf menom? Tykáme si s kolegami? Môžeme mať na pracovnom stole fotografiu svojej rodiny? Firemnú kultúru jednoducho tvoria písané i nepísané pravidlá o spoločných hodnotách a spôsoboch správania.

Vie o nás niekto?

To, ako sa cítime na pracovisku, závisí od množstva zdanlivých drobností, ktoré sú však rozhodujúce pre našu náladu a pracovnú výkonnosť. „Firemná kultúra má naozaj nesmierny význam na správne fungovanie firmy a je potrebné si uvedomiť, že ovplyvňuje všetky jej činnosti a procesy. Tým v neposlednej miere aj hospodárske výsledky spoločnosti a jej konkurencieschopnosť na trhu. Pozitívna firemná kultúra výrazne vplýva na celkový výkon a motiváciu personálu,“ dodáva odborníčka.

Na povzbudenie zamestnanca a jeho väčší výkon spraví veľa aj vedomie, že jeho názor je minimálne vypočutý. Samozrejme, šéf nemusí preberať problémy s každým zamestnancom osobitne. Ale veľa dokáže aj jednoduché vyjadrenie k návrhu zamestnanca. Bol zaujímavý? Neoriginálny? Má sa nabudúce snažiť viac? Alebo na ňom nezáleží, lebo aj tak nikoho nezaujíma? Je to jednoduchá psychológia.

Ak má človek pocit, že na ňom niekomu záleží, dodáva mu to sebavedomie a snaží sa byť prospešný. Dôležité je preto aj priame oslovovanie menom či priezviskom. V opačnom prípade sa cítime prehliadaní. Pokiaľ vládne vo firme vzájomná úcta a dialóg, zamestnanci sú pre svojho zamestnávateľa dobrou podporou a on pre nich oporou.

Úroveň firemnej kultúry závisí najmä od ľudí vo vedení spoločnosti. Oni určujú pravidlá hry. Dôležití sú však aj zamestnanci, ktorí sú jej súčasťou. „Určite poznáte porekadlo, že ryba smrdí od hlavy. Je to tak aj s firemnou kultúrou, keďže ju vytvárame my sami. Podľa môjho názoru je kľúčovým faktorom na jej tvorbu a ovplyvňovanie správania manažérov (vrátane majiteľov či akcionárov), neustála obojsmerná komunikácia a hľadanie efektívnych riešení na všetkých úrovniach riadenia. Bez takto vynaloženého úsilia nemôžeme vytvoriť firemnú kultúru, ktorá by bola akceptovaná naprieč celou spoločnosťou,“ vraví Mária Ovčiarková.

Sú spoločnosti, ktoré nechávajú svojim zamestnancom určitú slobodu a neobmedzujú ich rôznymi nariadeniami. Za to však samozrejme požadujú perfektné pracovné výkony. Opačným príkladom môžu byť firmy, kde sa dbá na každú minútu zamestnancovho času a doslova na všetko, čo počas dňa robí.

To zažila Dominika, ktorá nastúpila do zahraničnej pobočky jednej firmy v Bratislave. Ako bude vyzerať jej pracovný deň, si uvedomila až priamo na mieste. Príchod pred začiatkom pracovného času, aby si stihla navariť kávu, lebo potom už od stola nesmie vstať, každodenný plán od nadriadeného, v ktorom boli zahrnuté aj najsamozrejmejšie úkony, ako je kontrola e-mailov, nesmela zdvíhať žiadne súkromné hovory. Vydržala tu napokon len pár týždňov. Na spoznanie firemnej kultúry niekedy stačí samotný prijímací pohovor, najčastejšie si ju však naplno uvedomíme počas skúšobnej lehoty. Vtedy sa môžeme rozhodnúť, či nám vyhovuje, alebo nie.

Nedajme sa zastrašovať

Veľkým omylom vedenia firmy je názor, že zamestnanci vlastne môžu byť radi, že majú kde robiť a na ostatnom nezáleží. Záleží. Spokojný a motivovaný človek je cennejší, než niekto bez záujmu, či pracujúci s pocitom strachu. Stáva sa bohužiaľ, že si manažéri firmy pletú vyššie kompetencie s mocou. Čím vyššie človek vo vedení firmy sedí, tým väčšiu má zodpovednosť aj voči svojim podriadeným. Mal by určovať aj to, akým spôsobom sa bude vo firme pracovať.

Akých chýb sa najčastejšie spoločnosti dopúšťajú? „Často sa podceňuje význam internej komunikácie. Stáva sa preto, že pracovníci nie sú dostatočne a včas informovaní o pripravovaných zmenách. Veľakrát sa o nich dozvedia až z médií. Potom sa nemôžeme čudovať, že personál stráca vieru vo svoje vedenie a postupne sa stáva apatickým. Za najhorší prípad považujem, keď vo firme vládne atmosféra strachu,“ vraví Mária Ovčiarková.

Firmy si našťastie čoraz viac uvedomujú, že musia niečo urobiť pre spokojnosť a výkonnosť zamestnancov. „Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že záujem o poradenstvo v oblasti firemnej kultúry na Slovensku existuje. Dnes na trhu pôsobí niekoľko vysoko profesionálnych spoločností, ktoré sa zaoberajú výlučne týmto druhom poradenstva. Veľmi pozitívne hodnotím, že aj menšie spoločnosti majú záujem rozvíjať sa práve v tomto smere,“ dodáva odborníčka.

Na firemnú kultúru by sme sa mali pýtať už na pohovore:

• Trvá firma na predpísanom oblečení?

• Budeme mať priestor aj na vlastné návrhy, alebo musíme postupovať len podľa príkazov?

• Pripomienky a návrhy môžeme konzultovať so šéfom kedykoľvek, alebo len raz týždenne pri veľkej porade?

• Zamestnanci si medzi sebou tykajú či vykajú?

• Majú zamestnanci k dispozícii kuchynku a zabezpečený pitný režim?