Tajomstvo zdravia je v odkyslení

To, či máme dostatok energie, ako nám funguje trávenie a imunitný systém, závisí najmä od hodnoty pH v našom organizme.

Ľudský organizmus je vo svojej podstate zásaditý, pH našej krvi je od 7,34 do 7,45. Hodnota pH, čiže kyslosti, sa vyjadruje na stupnici od 0 do 14. V rozpätí od 0 do 6 sa pohybujú kyslé roztoky, od 8 do 14 zásadité. Na zachovanie životne dôležitých funkcií v našom tele je ideálne mierne zásadité prostredie.Odhadovaný relatívny potenciál kyslosti (-) či zásaditosti (+) v množstve zodpovedajúcom asi 30 g: Dlhé roky som sa venovala len stresujúcej manažérskej práci, na seba a svoju životosprávu som vôbec nemyslela. Až kým som sa nevykŕmila na 103 kilogramov a nedostala žlčníkový záchvat. Zo strachu, že budem musieť ísť na operáciu, som sa prestala prejedať a schudla na 90 kíl, čo sa mi veľmi páčilo. Potom však prišli Vianoce a ja som znovu neodolala maminým koláčom. Po sviatkoch som zase pribrala, tentoraz som si však povedala, že to bolo naposledy. Úplne som vylúčila sladkosti a začala som jesť delenú stravu. Za tri mesiace som vážila 83 kíl. Ďalej som však už nebola schopná zhodiť ani deko. Okrem toho som sa stále cítila unavená, bez energie. A potom sa mi dostala do rúk kniha doktora Roberta O. Younga Zázračné pH, vďaka ktorej som pochopila, že ak jem kyselinotvorné potraviny, ako sú mliečne výrobky, mäso alebo obilniny, potrebujem vyrovnať hodnotu pH v organizme zásadotvornou zeleninovou stravou. Zostavila som si jedálny lístok bohatý na rôzne druhy zeleniny a strukovín, obmedzila mäso a mliečne výrobky. Výsledok bol nad moje očakávanie. Nielen, že som zase schudla, moja hmotnosť sa teraz pohybuje medzi 77 a 79 kilami, ale navyše sa mi výrazne zlepšil zdravotný stav. Predtým som často trpela rôznymi infekčnými ochoreniami, niekedy som aj päťkrát do roka brala antibiotiká. Teraz sa dokážem dostať z chrípky aj bez liekov. Navyše, mám oveľa viac energie, ľudia z môjho okolia mi vravia, že som ako vymenená.

Problém je, že množstvo vonkajších vplyvov, medzi ktoré patria najmä nevhodná strava a stres, organizmus prekyslujú. Kyslé prostredie je živnou pôdou na premnoženie rôznych mikroorganizmov, čo celkovo oslabuje imunitný systém. Preto je prekyslené telo náchylnejšie na infekcie. Ak prídu dvaja ľudia do styku s rovnakou, napríklad chrípkovou nákazou, u jedného choroba prepukne, zatiaľ čo u druhého nie, príčina je s najväčšou pravdepodobnosťou v rozdielnom pH.

Únava a kilá navyše

K typickým prejavom prekyslenia patria infekcie pošvy, močových alebo dýchacích ciest, alergie, plesne na nechtoch a kožné choroby ako akné, vyrážky a kožné nádory. V extrémnych prípadoch môže tento stav prispieť k vzniku cukrovky, srdcovocievnych ochorení a rakoviny. Ľudia s prekysleným telom sa často sťažujú na chronickú únavu a nadváhu.

Organizmus sa totiž prácne snaží vyrovnať nerovnováhu kyslosti tým, že ju neutralizuje zásadami zo svojich prirodzených zásob, napríklad odbúravaním vápnika z kostí, čo ho, prirodzene, vyčerpáva. Zhoršené trávenie a celkové vyčerpanie sú len následkom tohto stavu. Hlavným dôvodom prekyslenia je strava s prevahou živočíšnych tukov, mäsa, mliečnych výrobkov, bielej múky a rafinovaného cukru.

Športový lekár Pavel Malovič si však všimol, že nadmernou kyslosťou môžu trpieť napodiv aj aktívni športovci, ktorí sa snažia zdravo jesť. Ide o to, že tento stav okrem stravy výrazne ovplyvňuje aj množstvo fyzickej a psychickej záťaže. Jedným z najhorších kyselinotvorných faktorov je stres. „Vyčerpaný organizmus vytvára množstvo odpadových produktov, ako je napríklad kreatínkináza, močovina alebo amoniak, ktoré majú kyslý charakter,“ vysvetľuje. „Prekyslenie tela napríklad po náročnom tréningu, môže zhoršiť aj pitie niektorých kyselinotvorných nápojov, ako sú niektoré druhy piva, minerálok a ovocné šťavy.“ Oveľa vhodnejšia je čistá stolová voda, ktorá môže byť napríklad obohatená o zásadotvornú citrónovú šťavu.

Čo jesť a čo nejesť

Ak si chceme v tele udržať zdravé mierne zásadité prostredie, mali by sme si dávať pozor na to, čo jeme a pijeme, ale aj na mieru záťaže, ktorá by nás nemala dlhodobo stresovať. Pri výbere potravín treba uprednostňovať tie, ktoré sú bohaté na vodu a chudobné na cukry. Táto kombinácia dokáže zázračne neutralizovať škodlivé kyseliny.

Naopak, potraviny s vysokým obsahom cukru a bielkovín kyslosť automaticky zvyšujú. Základom alkalizujúcej, čiže zásadotvornej výživy, by mala byť surová, najmä listová zelenina. Niektoré jej druhy, napríklad špenát, sú bohaté na vápnik, takže nám vynahradia deficit, ktorý by mohol v tele vzniknúť po obmedzení kyselinotvorných mliečnych výrobkov.

Živočíšne bielkoviny, ktoré nás výrazne zakyslujú, sa dajú plnohodnotne nahradiť zásadotvornými bielkovinami rastlinného pôvodu. Nájdeme ich napríklad v sóji alebo v strukovinách. Ovocie by sme mali pre vysoký obsah cukru obmedziť. Povolené bez obmedzenia sú len citróny a grepy, ktoré majú výrazný zásadotvorný charakter. Ideálny pomer zásadotvorných a kyselinotvorných potravín by mal byť 80 : 20.

reklama

Aké je naše pH?

Ak máme pochybnosti o tom, či sme, alebo nie sme prekyslení, môžeme si dať zistiť presnú hodnotu pH v našom tele pri lekárskom vyšetrení. „Čísla, ktoré nám slúžia pri posudzovaní zakyslenia organizmu, sa zvyčajne získavajú analýzou krvi alebo moču,“ tvrdí doktor Malovič.

Ak zistíme, že naše hodnoty sa odchyľujú od zdravého priemeru, môžu nám okrem zeleninovej stravy, zdravého pitného režimu a relaxu pomôcť aj vhodné doplnky výživy. „Ideálne sú prírodné prípravky, ktoré obsahujú zmesi zeleninových výťažkov s minerálmi, prípadne enzymoterapeutické prípravky, L-arginín, karnitín a lykopén,“ odporúča doktor Malovič.

Hodnota pH niektorých potravín