S predsudkami sa nerodíme, pestujeme si ich

Viac než polovica Slovákov nechce bývať vedľa drogovo závislého človeka, Róma, moslima, homosexuála a človeka so záznamom v trestnom registri. Viac než tretina nechce ako suseda žida. Aj to je Slovensko, malá veľká krajina s pohostinným obyvateľstvom.



83763717.jpgVýsledky priniesol prieskum Slovenského národného strediska pre ľudské práva z jesene minulého roka. Sme výnimočne úprimní? Alebo sme uzavretým národom, plným predsudkov a obáv zo všetkého neznámeho?

„Termín uzavretosť nie je práve najpriliehavejší,“ upozorňuje sociologička Zuzana Kusá. „Z našej krajiny sa takmer dve storočia odchádza za prácou na všetky kontinenty. Slováci majú navyše aj stáročné skúsenosti so súžitím viacerých etník na jednom území. “

Optimista by mohol namietať, že ide o prirodzenú nedôveru človeka k všetkému neznámemu, teda aj k cudzincom, ktorých je u nás predsa len málo.

Sociologička Zuzana Kusá však poukazuje na zistenie, podľa ktorého je strach u ľudí získaný až druhotne: „Už v 20. rokoch minulého storočia prišiel americký psychológ John Watson na zaujímavý poznatok. Naučil dojča Alberta báť sa plyšového medvedíka a tým dokázal, že sa so strachom nerodíme, ale je v nás vypestovaný. Rozhodujúcu váhu pri tvorbe strachu má teda prostredie a nadobudnuté skúsenosti a zručnosti.“

Konkurenčný boj


Kde sa v nás teda berú obavy z cudzieho? Podľa slov Zuzany Kusej súvisí zvýšená ostražitosť a nedôvera voči inému s nižším pocitom bezpečia a existenčnými problémami.

„Pre ľudí, ktorí ledva vyžijú zo svojich obmedzených zdrojov, je každý ďalší hladný krk ohrozením. Nežiaduci je akýkoľvek konkurent v boji o neisté pracovné miesto alebo o dávku zo sociálneho systému. Rivalitu existenčne neistých skupín využívajú často aj politici.

V praxi to vyzerá napríklad tak, že odmietanie zrovnoprávnenia homosexuálneho partnerstva sa zdôvodňuje slovami, že by to bolo „na úkor“ rodín. Konkurencia chudobných ovplyvňuje aj obsah médií. V zápase o svojho čitateľa sa uprednostňujú články, ktoré viac vyhovujú vkusu „väčšinového“ diváka s priemernými záujmami. Témy, ktoré dovoľujú pohľad do života rôznych menšín, sa otvárajú len veľmi opatrne a nakrátko,“ dodáva Kusá.

200140967-002.jpgJúlius Kolenič z iniciatívy Inakosť potvrdzuje: „V slovenských médiách je priestor venovaný gejom a lesbám len veľmi malý. Napríklad v Českej republike verejnoprávna televízia už niekoľko rokov vysiela osobitné pravidelné relácie pre našu komunitu. U nás sa vôbec nehovorí o tom, ako gejovia a lesby žijú, čo prežívajú, aké sú ich každodenné radosti a starosti. Výsledkom sú rôzne mýty a stereotypy, ktoré nezodpovedajú realite.“

A napokon, aj samotný sociologický výskum môže „požehnať“ správanie a uvažovanie ľudí, ktorí sa prikláňajú k diskriminácii rôznych skupín obyvateľstva. Respondenti spomínaného prieskumu SNSĽP boli pri každom type suseda postavení pred voľbu áno - nie. Pri takto zvolenej metodike sa ľuďom nenápadne podsúva predstava, že môžu susedstvá s inými legitímne odmietať.

Strach z migrantov


V roku 2008 bolo na Slovensku z celkového počtu 909 prijatých žiadostí o azyl uznaných 22. Predchádzajúci rok získalo azyl iba 14 vyvolených z počtu 2642.

V prieskume verejnej mienky Eurobarometer z roku 2006 bola obyvateľom všetkých európskych krajín položená otázka, či súhlasia s tvrdením, že utečenci predstavujú prínos pre krajinu. Slováci sa umiestnili na nelichotivom poslednom mieste – s touto vetou sa stotožnilo iba 12 percent respondentov.

„Téma migrantov je u nás pomerne nová,“ hovorí Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry. „Počet cudzincov je na Slovensku stále malý, veľa sa o nich nevie a informácie v médiách sú často spájané s problémami, v dôsledku čoho vzniká zovšeobecnený pohľad napríklad na Moslimov ako teroristov. Obava z migrantov je paradoxná najmä v súvislosti s našimi dejinami – Slováci patria k majstrom v migrácii a to, čo dnes považujeme za slovenské, je vlastne výsledkom vzájomných interakcií rôznych kultúr. Ani bryndza, na ktorej si tak zakladáme, predsa nie je úplne slovenská, ale prišla k nám v rámci valašskej kolonizácie,“ hovorí Gallová Kriglerová a dodáva: „Zabúdame, že migrácia je prirodzený proces, ktorý má aj svoje pozitíva – cudzie vplyvy a nové zaujímavé kultúrne prvky môžu predsa krajinu obohatiť.“

Búranie hraníc


200285059-004.jpgPrisťahovalcom sťažujú situáciu aj rôzne povery, napríklad o tom, že nám cudzinci kradnú pracovné miesta. „Pravda je taká, že mnohí migranti zastávajú pozície, ktoré by ostatní obyvatelia už nevykonávali. Zároveň vzhľadom na demografický vývoj začína byť Slovensko krajinou, ktorá migrantov potrebuje,“ hovorí Gallová Kriglerová.

Ďalším problémom býva snaha vnútiť im kultúru majoritného obyvateľstva. „Vtedy môže nastať pravý opak. Cudzinci nanútené správanie odmietnu, uzavrú sa do seba, objavia sa pocity krivdy a vznikajú rôzne konflikty.“

Liekom na odbúranie vzájomnej nedôvery je dostatok informácií. „Je dobré, ak vyvíja aktivitu samotná komunita, ktorá ostatným priblíži svoju kultúru a zvyky. Máme tu napríklad školy so žiakmi pochádzajúcimi z cudziny. To je predsa skvelá príležitosť na zorganizovanie zaujímavých posedení, kde by sa rodičia aj deti zoznámili so svojimi krajinami, zaujímavými zvykmi a tradíciami.

K vzájomným vzťahom s menšinami prispieva veľmi významne aj vzdelávací systém. V našej krajine máme početné zastúpenie Rómov, ale napríklad aj Rusínov či Vietnamcov, no v školách sa o nich nedozvieme takmer nič,“ hovorí Gallová Kriglerová.

K určitej zmene pomôžu aj mladí ľudia, ktorí cestujú, majú skúsenosť s inými kultúrami a subkultúrami a sami vedia, aké je to žiť v pozícii menšiny. „Aj my vnímame určitú zmenu k lepšiemu. Naši občania cestujú a vidia, že v iných krajinách môžu gejovia a lesby uzatvárať životné partnerstvá alebo aj manželstvá a nič sa nedeje. Rodiny ani štát neskolabovali, ako sa straší u nás,“ dodáva na záver Kolenič.

Rozhodujúci politici stále zatvárajú oči
Július Kolenič, predseda správnej rady Iniciatívy Inakosť, zastupujúcej menšiny gejov a lesbických žien na Slovensku
O presadenie zákona o registrovanom partnerstve sa snažíme už vyše desať rokov. Verejná mienka sa medzičasom posunula v prospech jeho prijatia, no rozhodujúci politici stále zatvárajú oči. V porovnaní s majoritným obyvateľstvom musíme čeliť rôznym prekážkam, ktoré sú mnohokrát absurdné.

V súčasnosti nemáme nárok na ošetrovné, ak sa staráme o chorého partnera. Nemáme nárok na voľno na pohreb ani právo získať informácie o jeho zdravotnom stave. Mám informácie o prípade, keď jeden z partnerov odpadol a odviezli ho do nemocnice. Kolegovia zavolali jeho dlhoročnému priateľovi, ktorý ho prišiel pozrieť, no lekár ho k nemu nepustil.

Viem aj o príbehu istej primárky, ktorá sa zaľúbila do svojej pacientky a začali spolu žiť. Potom ju vedenie odvolalo z funkcie so slovami, že ako lesbická žena vo vedúcej pozícii by mohla pokaziť dobré meno nemocnice. Dnes žije lekárka už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a v uvedenom zariadení vykonáva iné, nižšie funkcie. Ak by išlo o vzťah muža a ženy, k niečomu takému by určite nedošlo – lekár by nebol diskriminovaný z dôvodu sexuálnej orientácie a navyše by so svojou pacientkou mohol uzavrieť manželstvo.
V slovenských autobusoch je neuveriteľné ticho
Ana Elisa, pracovníčka Cervantesovho inštitútu v Bratislave
Ľudia sú tu príjemní a rovnakí ako hocikde inde na svete – teda aspoň tí, s ktorými sa viem dohovoriť a trochu ich poznám. Určitú neochotu zažívam najmä na poštách, úradoch a supermarketoch, kde mám veľké problémy s dorozumením sa v akomkoľvek svetovom jazyku.

Rozdiely medzi Slovenskom a Španielskom vnímam najmä v prostriedkoch hromadnej dopravy. Keď som prvýkrát videla, ako mladí ľudia uvoľňujú miesto starším, bola som naozaj prekvapená – u nás v Španielsku sa to vôbec nestáva.

V autobusoch vidím aj ďalšiu odlišnosť – v slovenských vozidlách je neuveriteľné ticho. U nás sa rozpráva každý s každým, aj keď sa navzájom vôbec nepoznáme. V MHD ma zarazilo aj niečo iné – nedávno som bola svedkom nehody, pri ktorej električka zrazila mladé dievča. Všetci cestujúci aj chodci zostali ako zamrznutí, akoby každý čakal na reakciu niekoho iného.

Ak sa niečo podobné stane v Španielsku, všetci húfne bežia na miesto nehody a zraneného sa pokúšajú oživiť, zdvíhajú ho a snažia sa ním hýbať - až je to pre zranenú obeť celkom nebezpečné, takže je otázne, ktorý model správania je lepší. Iste bude najrozumnejšie, ak sa nehodám vyhneme na Slovensku aj v Španielsku.
Predsudky nezmizli, len sú skryté
Rastislav Pivoň, kultúrny antropológ a rómista

Keď sa niekde objavím, často si všimnem zvýšenú opatrnosť a pritláčanie si kabeliek k telu, no podľa mňa je to pochopiteľné. Sám som rómskeho pôvodu a vo chvíli, keď sa v okolí objaví podozrivá skupinka, urobím presne to isté ako väčšina ľudí.

Rómovia sa často sťažujú, že sú terčami rasizmu, no treba povedať, že aj tradičná rómska kultúra je rasistická - jedinci s tmavšou pleťou sú v komunite obvykle chápaní ako škaredší. A či sa niečo zmenilo oproti minulosti? Mám pocit, že nastal určitý posun – ľudia sa naučili inak rozprávať, väčšina z nich sa vyhýba nepokrytým nenávistným vyjadreniam a činom, naučili sa, že sa nepatrí mať predsudky. Zmena sa však udiala skôr na povrchu a predsudky nezmizli, len sú skryté a zabalené v „kultivovanejšom“ obale.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 243
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 217
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 347
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 284
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 058
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 349
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 008
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 438
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 083
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 859

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

ŠPORT

Šupler: Keď sme boli v céčku, každý chcel ísť na MS. Dnes je situácia iná

Je ešte skoro, vraví Šupler o hráčoch do 18 rokov.

KOMENTÁRE

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Poslanci navrhli, aby firmy v inzerátoch uvádzali výšku minimálnej mzdy.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

Neprehliadnite tiež

Spoznajte Dunaj z paluby výletnej lode

Výlet na vlnách najväčšej rieky, ktorá preteká našim územím, ponúka množstvo zážitkov.

Návod na prežitie v kancelárii: tipy, ako zvládnuť sedavé zamestnanie

Sedieť celý deň v práci môže mať fatálne následky na zdravie.

Nepočujúcemu môže tlmočník zachrániť rodinu, dokonca aj život

Milena Fabšičová (29) je tlmočníčkou posunkového jazyka, ktorý považuje za svoj materinský. Väčšina jej rodiny je nepočujúca.

Jej syn je dcéra: Američanka prijala zmenu 4-ročného syna na dievča

Je kresťanka a republikánka. Najviac sa obávala, čo si o nej pomyslia ostatní.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop