Conchita Cintron: Žena medzi býkmi

Volali ju Blonďavá bohyňa. Hoci nešlo o hviezdu filmového plátna, dokázala davy dostať do vytrženia. Teda, ak považujete za vzrušujúce, keď žena jemných čŕt skolí býka.

Conchita Cintron ich počas svojej kariéry matadorky zabila údajne 750. Prvého, keď mala necelých pätnásť. Hovorila, že na zabitie býka nepotrebujete silu. Stačí dobré oko, pevné nervy a istú ruku. A samozrejme, treba vedieť, kam býka vo finále zasiahnuť.

Keď sa ako dieťa začala pripravovať na býčie zápasy, nevedela sa zmieriť s tým, že býka zabije. Napokon sa to naučila a pri poslednom zásahu sa býkovi vždy pozerala rovno do očí. Z tejto dominantnej osoby sa neskôr stala pokorná domáca pani. Aj z tohto sveta odišla celkom prozaicky. V 86 rokoch dostala infarkt. * 2. 8. 192 - † 17. 2. 2009

Profesionálka

Smrti však bola veľmi blízko ešte ako celkom mladá žena. A smrť si ju takmer odniesla rovno z koridy. Dvakrát ju veľmi vážne zranil býk. Dvakrát sa nechala provizórne ošetriť, vrátila sa do arény, býka zabila, odpadla a odviezla ju sanitka. Rovno na operačný stôl. Conchita Cintron bola už raz taká. Keď niečo robila, robila to poriadne. Aj jej mužskí kolegovia museli priznať, že je dokonalá profesionálka.

Navyše bola výborná v dvoch technikách býčieho zápasu. Na býka išla zo zeme, aj z chrbta koňa. Tieto dve metódy dokonca kombinovala v jednom zápase. Takých „zápasníkov“ nebolo veľa a medzi ženami bola Cintron zrejme jediná.

Dcére dobre zabezpečeného vyslúženého dôstojníka pôvodom z Portorika a Američanky z akademickej rodiny by nikto nepredpovedal kariéru v corride. Rodina sa však presťahovala do Peru a tam veľa zábavy nebolo. A tak si malá Conchita už ako trojročná začala krátiť čas jazdou na poníkovi. Čoskoro sa naučila dokonale ovládať koňa a neskôr jej učarovali býčie zápasy. Rodičov požiadala o učiteľa a tí jej vyhoveli.

Toreadorka s gráciou

Ako 13-ročná sa po prvýkrát postavila do koridy. Býka ešte nezabila, ale hneď z nej bola senzácia. Nesporne pekné dievčatko (prezývka Blonďavá bohyňa nevznikla len pre jej toreadorské kvality) sa po koride pohybovalo v spoločnosti starých profesionálov s istotou a hlavne s nevídanou gráciou. Latinská Amerika miluje gracióznosť a Conchita sa stala hviezdou.

Začali ju pozývať do popredných arén, vycestovala do Európy, kde uchvátila Portugalčanov aj Španielov. Tých fascinovala svojou schopnosťou hypnotizovať býka pohľadom a urobiť z neho pokorné, na jatky pripravené „zvieratko“.

V Španielsku ju dokonca zatkli, pretože porušila tamojšie zákony a bojovala s býkom zo zeme, čo bolo za Franca zakázané.

Často vystupovala pred uzavretou spoločnosťou, ktorá bola ochotná zaplatiť nemalé peniaze. Takmer vždy putovali na charitu.

Posledný zápas s býkom a koniec kariéry stihla ešte pred tridsiatkou. Keď odchádzala z burácajúcej koridy, plakala. Ako toreadorka dosiahla prakticky všetko. Získala rešpekt v čisto mužskom svete, všetky ocenenia, ktoré môže toreador dosiahnuť.

Pri poslednom zápase hádzali z hľadiska klobúky, aréna nepretržite tlieskala a znalci hovorili o jednom z najsilnejších momentov dejín býčích zápasov.

Sobáš so silným mužom

Conchita, vtedy 27-ročná mladá žena, však už bola hlavou a srdcom inde. Chystala sa na sobáš s portugalským šľachticom, ktorý bol synovcom jej prvého učiteľa. Ešte ako celkom mladá žena novinárom povedala, že sa vydá len za silného muža a intelektuála, ktorý ju bude schopný ovládať. „Viem ovládať býky, nepotrebujem byt dominantná aj vo vzťahu s mužom,“ vyhlásila vtedy.

A naozaj. Presťahovala sa do Portugalska, porodila syna a žila život ženy šľachtica. Venovala sa chovu plemenných psov, písala články do mexických novín, napísala svoju biografiu, pracovala pre charitu, aj v diplomatických službách.

Posledná korida

Do corridy sa predsa len raz vrátila. V roku 1991, keď sprevádzala modernú hviezdu býčích zápasov Francúzku Máriu Sáru. S novodobou hrdinkou si zajazdila pár okruhov po koride a nechala bojovať mladú krv. Z divákov svetoznámu Blonďavú bohyňu už skoro nikto nepoznal.

Pritom podľa znalcov tohto športu bola skutočnou kapacitou. Do arény vniesla eleganciu a vydobyla rešpekt ženám v krajinách, kde dodnes vládne macho kultúra. Pritom všetkom nestratila svoju ženskosť. Do arény vždy vstupovala perfektne upravená, v ženskej verzii mužského odevu zápasníka.

Jej veľkým fanúšikom bol Orson Wells, ktorý o nej napísal: „Jej kariéra je jasným protikladom tvrdení mužov, že žena, ktorá sa snaží s nimi súťažiť, stráca svoju ženskosť.“

reklama

Conchita Cintron