Vysokých škôl a študijných programov je veľa, profesorov málo

V predchádzajúcich rokoch u nás pribúdali vysoké školy aj študijné programy. Učiteľov s titulom docenta a najmä profesora však rovnakým tempom nepribúdalo. Aj preto sa dnes stáva, že bakalári nemôžu pokračovať v magisterskom štúdiu.

Kto sa bude dlho dobre učiť, vyslúži si malý plat – to sa od socializmu na školách nezmenilo.(Zdroj: FOTO SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ)



BRATISLAVA. Niektorým fakultám chýbajú profesori-garanti, teda mladší ako 65 rokov. Preto sa v posledných rokoch opakujú problémy s akreditáciami.

Naposledy takto dopadli študenti piatich programov magisterského štúdia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Piatim katedrám, medzi nimi aj najstaršej katedre žurnalistiky na Slovensku, chýbajú profesori-garanti.

Libor Vozár, rektor nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa sa však domnieva, že problémy s akreditáciou Univerzity Komenského sú iba prirodzeným dôsledkom „studenej vojny“ medzi vysokými školami. „Tu už dávno nejde o kvalitu vzdelávania. Možno aj preto tak utešene spoločne upadáme.“

Viktor Smieško, predseda Rady vysokých škôl, vidí problém aj v tom, že na niektorých vysokých školách je veľa profesorov a málo študentov, a inde naopak.

To je aj prípad katedry andragogiky Filozofickej fakulty UK. „V niektorých odboroch je hotových profesorov málo,“ povedal vedúci katedry Július Matulčík.

Profesori zostarli

Na dvadsiatke slovenských verejných vysokých škôl pôsobí podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva z októbra 1557 vysokoškolských profesorov, z nich 1379 na plný úväzok.

Ďalších 104 profesorov učí na plný úväzok na súkromných vysokých školách.

Vysoký vekový priemer profesorov potvrdili všetky oslovené univerzity. Na univerzite v Nitre síce podľa Vozára za posledných päť rokov mierne klesal, ale aj tak predstavoval ešte pred dvoma rokmi 58,6 roka.

„Terajší priemerný vek 57 rokov by sme v budúcnosti chceli znížiť prípravou na menovanie za profesorov učiteľov najmä strednej vekovej kategórie tak, aby postupne preberali garancie študijných programov,“ povedal rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák.

Na Technickej univerzite vo Zvolene je priemerný vek profesorov 56,41 roka. „Máme viacero docentov, ktorí ešte nemajú 40 rokov a sú našou nádejou vo vzťahu k bakalárskym i inžinierskym (magisterským) študijným programom,“ hovorí prorektor Ľubomír Scheer.

Chýba stredná generácia

Na Žilinskej univerzite je priemerný vek profesorov nad 55 rokov. „Máme aj mladších profesorov, najviac chýba stredná generácia. Katedry sa snažia udržať si dobrých absolventov, najmä doktorandov, doteraz však, najmä v technických oblastiach, často víťazili lukratívnejšie ponuky z priemyslu,“ povedal Michal Pokorný, prorektor pre vzdelávanie.

Výchovu profesorov-garantov univerzity považujú za beh na dlhé trate. „U nás to neraz ovplyvňuje ekonomická situácia, ale aj osobné rozhodnutia,“ hovorí Vozár.

Ekonomická univerzita je podľa Siváka na tom teraz tak dobre, že na mnohých akreditovaných študijných programoch má po dvoch profesoroch, ktorí ich môžu garantovať.

Na košickej Technickej univerzite niektoré fakulty museli čeliť odchodu niekoľkých profesorov-garantov na novozaloženú súkromnú vysokú školu. „Už sa im ale podarilo s týmto problémom úspešne vyrovnať,“ hovorí Pavel Raschman, prorektor pre vzdelávanie.

Komplexná akreditácia

Na všetkých vysokých školách momentálne prebieha komplexná akreditácia činností. Na verejných vysokých školách by mala byť dokončená do septembra.

Jej výsledky sú pre školy mimoriadne dôležité, lebo ich rozdelí podľa kvality na univerzitné vysoké školy, vysoké školy a odborné vysoké školy. Podľa zaradenia budú dostávať aj peniaze.

Z docenta chcú mať profesora do 10 rokov
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka začala sledovať, ako rastie kvalifikácia jej akademických zamestnancov.

TRENČÍN. Každý akademický zamestnanec Trenčianskej univerzity si od tohto akademického roku musí povinne zvyšovať kvalifikáciu.

Prorektorka pre stratégiu a rozvoj Kristína Zgodavová povedala, že novú stratégiu kvalifikačného rastu univerzita prijala preto, aby sa postarala o garantovanie študijných programov a predmetov. Univerzite doteraz chýbali profesori aj docenti.

Kto nerastie, zaplatí

Kvalifikačný rast všetkých akademických zamestnancov na ustanovený pracovný čas začali veľmi prísne sledovať. Napríklad asistent s kvalifikáciou druhého stupňa štúdia by mal získať titul PhD. do šiestich rokov.

Odborný asistent s kvalifikáciou tretieho stupňa má osem rokov na to, aby splnil kritériá na titul docent. Docenti by mali do ôsmich rokov spĺňať kritériá na zisk titulu profesor. Na podporu kvalifikačného rozvoja plánuje univerzita zaviesť motivačné kritériá. Ak ich zamestnanec nebude plniť, vyvodí opatrenia.

Ak zamestnanec nedodrží časový plán, vedenie univerzity ho chce postihovať. Zgodavová povedala, že tak chcú univerzite zabezpečiť nielen dostatok profesorov a docentov, ale aj znížiť ich vek.

Profesorov je málo

Dnes je vekový priemer profesorov na piatich fakultách 62 rokov, docentov 56 a odborných asistentov 47 rokov. Vekový priemer garantov študijných programov je 53 rokov.

Ešte vlani dve z piatich fakúlt univerzity nespĺňali pri poskytovaní študijných programov pomer počtu študentov k počtu profesorov, docentov a pracovníkov s titulom PhD., ktorý je potrebný, aby vysoká škola mohla byť zaradená do kategórie univerzitných vysokých škôl.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  3. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  1. Spomaľovači internetu v mobile – 5 tipov ako s nimi zatočíte
  2. Create your own map in a new museum
  3. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  9. S dobrým pivom leto chutí
  10. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 213
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 24 028
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 22 478
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 561
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 040
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 525
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 4 054
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 216
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 2 964
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 961

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Írsky expert: Saganovi po zmene systému nemá kto konkurovať

Podľa žurnalistu je Slovák najlepším cyklistom sveta.

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Tri mýty o brexite

Briti už si hrozienka vyberať nebudú.

Neprehliadnite tiež

Slovenky organizujú islandský festival: Objednať si ich kapelu je drahé

Regina Ulejová a Laura Lovišková približujú, ako sa organizuje festival.