Jelena Isinbajevová: Skákanie je čosi ako filmová rola

Ľudia ju milujú, ona miluje ľudí. Rozprávanie prerušovala spontánnym smiechom. Elegantná v sivomodrom tope a bledých nohaviciach. Hviezda i slnko.

V skoku o žrdi utvorila 26 svetových rekordov, vyhrala dve olympiády. Najlepšia športovkyňa roka 2008. JELENA ISINBAJEVOVÁ z Ruska. Pred štvrtkovým pražským Mítingom svetových rekordérov venovala v záľahe povinností štvrťhodinku na odpovede špeciálne pre SME.

Nedávno ste v Donecku vylepšili svetový rekord hneď dvakrát a posunuli ho v hale hneď o päť centimetrov. Je názor, že skáčete rekordy vypočítavo po centimetri len výmysel?

„Pre akú výšku sa rozhodnem, vždy závisí od toho, ako sa práve cítim. Niekedy, skôr väčšinou, je to skutočne iba o centimeter. Občas cítim, že môžem skočiť viac. Vtedy sa o to pokúšam, pretože taká šanca sa už nikdy nemusí zopakovať. Treba ju naplno využiť. Kto vie, čo bude o rok, o dva? Ako sa bude moja športová výkonnosť vyvíjať."

Veľa sa píše o vašich zárobkoch. Vraj preto posuny o centimeter, lebo za každý rekord je prémia. Rozmýšľali ste niekedy: tak a teraz musím skočiť rekord, lebo potrebujem prémiu?

„Nie. Nikdy som nebola v takej situácii. Peniaze nie sú to, čo ma pri rekordoch poháňa vpred. V prvom rade ma posúvajú ambície a športový záujem. Najčastejšie som skákala rekordy na mítingoch, kde nevypísali špeciálne prémie. Vždy ma najviac teší, keď urobím fanúšikom radosť."

Aké pocity prežívate, keď sa vám podarí skočiť svetový rekord. Nie je to už trošku nudné, ak sa to podarí dvadsiaty šiesty raz?

„Ani náhodou. Radosť z víťazstva sa nikdy nezunuje. Súťažím, aby som predviedla niečo výnimočné. Aby si po úspešných pretekoch s rekordom každý z obecenstva odnášal so sebou kus mojej eufórie. Najväčším šťastím sú chvíle, pri ktorých sa delím s divákmi o radosť."

Porovnávajú vás so žrdkárskym fenoménom Sergejom Bubkom. V mnohých pretekoch začínate skákať presne ako Bubka. Vtedy, keď vaše súperky končia alebo skončili. Ako sa vám skáče ako jasnej víťazke, keď pred vami stojí už iba rekordná výška?

„Niekedy ťažko, niekedy ľahko. Na začiatku pretekov sa s trénerom dohodnem, na akej výške začnem, aká bude ďalšia, a samozrejme vždy viem, kde je rekord. V pretekoch preto plním iba svoj plán. Na to, či so mnou ešte niekto skáče, vôbec neberiem ohľad. Nevšímam si to."

Bubkovi pri jednom skoku exaktne namerali - mohol skočiť 637 cm (najviac dosiahol 615 cm). Zmerali niekedy takým spôsobom aj váš skok?

„Neviem o tom. Pri nedávnom päťmetrovom skoku hovorili o desaťcentimetrovej rezerve. To sú teórie. Každý pokus nad päť metrov je úžasne náročná vec."

Nechýba vám konkurencia?

„Je taká športová múdrosť, že v silnej konkurencii sa rodia veľké výsledky. Bojovať s kvalitnou súperkou je vždy príjemnejšie. Bojovať sama iba s latkou je oveľa ťažšie. Rada by som súťažila do poslednej chvíle. Ak je to inak, zbytočne sa nevzrušujem."

Pôsobíte tak, že ste rada v centre pozornosti. Čomu to pripísať?

„Sú to pocity šťastia a radosti, o ktoré sa chcem podeliť. Šport je práve o tom. Ak by som skočila rekord a nik by pri tom nebol, stratila by sa podstata súťaženia. Či už so súperkami, alebo s latkou vo výške svetového rekordu. Najpríjemnejšie sa cítim, keď sa mi podarí niečo veľkolepé pred obecenstvom v rodnom meste alebo pred fanúšikmi celej krajiny. Také čosi sa mi podarilo práve nedávno v Donecku. Je to taký môj druhý športový domov."

Ako sa vám po skvelom súťažnom výkone skáče na tréningoch?

„Veľmi, veľmi ťažko. V tréningu zo seba nikdy toľko nevydáte. Nie sú v tom emócie ani adrenalín. A občas sa musím do prípravy nútiť a prekonávať sa. Pravda, bez tvrdej prípravy a aj istého sebazapierania by nebolo rekordov. Teraz pred halovou sezónou som skočila na tréningu len 470 cm. Ale pre radostné momenty pri víťazstve a hymne, som ochotná to znášať."

V Birminghame pred piatimi dňami ste sa o svetový rekord „iba" pokúšali. Povedali ste, že po výnimočnom výkone v Donecku ste boli emočne prázdna. Aký je to pocit?

„Je to náročné. Po každom rekorde som dlhšie veľmi šťastná. Potom na mňa na chvíľku doľahne únava i prázdnota. Veľmi veľa záleží na obecenstve. Potrebujem, aby ma ľudia povzbudzovali a dobre naladili. Prosím pražské obecenstvo: kričte, hlasno ma povzbudzujte. Potrebujem cítiť podporu. To ma dokáže vyprovokovať, dostať do varu."

Ste rovnako emotívna aj vo svojom osobnom živote?

„Áno. Všetko intenzívne prežívam aj v osobnom živote."

Ako ovplyvňujú vaše športové výsledky osobný život?

„Už som vlastne odpovedala. Ak som šťastná, emočne spokojná, výsledky idú hore. Som veľmi fixovaná na rodinu i na Volgograd a Rusko, hoci žijem v Monte Carle a často trénujem v talianskej Formii. V Prahe skončím halovú sezónu. Zoberiem si dovolenku. Chcem navštíviť v Japonsku sestru Innu a synovca, pretože som ich nevidela už skoro rok. Potom začnem prípravu na novú sezónu."

Ste zaľúbená?

„Som zamilovaná, mám priateľa. Vďakabohu sme sa zoznámili a zaľúbili obyčajným spôsobom. Skrátka, prišlo to. O moju priazeň a lásku sa uchádzalo mnoho chlapcov, ale dôverovať niekomu je veľmi ťažké."

Vedel váš milý, že ste úspešná športovkyňa?

„Vedel."

Po budapeštianskych halových majstrovstvách sveta ste povedali, že si za prémiu kúpite jachtu alebo najrýchlejšie auto na svete.

„Nemám rada ustavičné otázky točiace sa okolo peňazí. Myslela som to ironicky."

Čo považujete za potrebný luxus, čo za márnotratnosť?

„Luxusom je tá jachta i najrýchlejšie auto sveta. Doma vo Volgograde som veľmi dlho chodila na tréning električkou ako obyčajní ľudia. Po olympiáde v Aténach som si kúpila auto. Mám BMW."

Máte okrem Sergeja Bubku športový vzor?

„Jana Železného. On i Bubka sú hodní, aby boli vzormi pre každého. Dosiahli úžasné výsledky a stále sú to skromní ľudia. Ochotní sa kedykoľvek porozprávať s obyčajným človekom."

Sergej Bubka skočil svetový rekord 35-krát. Netajíte sa, že vy chcete o jeden viac. Ak to dosiahnete, čo bude ďalší cieľ?

„Už nijaký športový. Túžim mať veľkú rodinu s veľa deťmi."

Rozmýšľali ste nad tým, čo budete robiť po skončení kariéry?

„Predovšetkým chcem byť dobrou matkou, starostlivou domácou paňou. Ale chcela by som zostať aj pri športe. Rada by som sa podieľala na športovej výchove od najmenších detičiek po talentované nádeje."

Každý v Rusku sleduje hokej. Aj vy držíte palce zbornej?

„Veľmi. Spomínam si, ako veľmi som držala palce na olympiáde v Turíne našim v semifinálovom zápase so Švédskom. Po prehre som bola veľmi smutná. Veľmi som to prežívala. Verím, že na ďalších olympijských hrách Rusko turnaj vyhrá."

Je pravda, že ste mali hrať v hollywoodskom filme?

„Čosi som začula. V novinách o tom písali, ale priama ponuka sa až ku mne nedostala. Nielen v športových, ale aj v obchodných záležitostiach za mňa rokuje manažér. Ale aj keby ma oslovili, musela by som odmietnuť. Športová kariéra má prednosť. Ak by som dostala takú ponuku po kariére, potom by som si to rada vyskúšala. Celkom sa mi taká myšlienka pozdáva. Film ma skutočne veľmi baví. Samu ma zaujíma, ako by som to zvládla. Pretože aj pri skákaní na atletickej dráhe v podstate tiež hrám. Snažím sa ľudí pobaviť. Chcela by som poznať svoje možnosti. Čo okrem skokov o žrdi ešte dokážem."

Je niekto, s kým by ste chceli hrať, alebo máte obľúbený žáner?

„Veľmi rada si pozriem staré ruské filmy, najmä komédie. A ak by bola možnosť, chcela by som hrať v ruskom filme s našimi hercami."

Športovci si pri dosiahnutí významných mét zvyknú odložiť niečo na pamiatku. U hokejistov je to puk, futbalisti zbierajú dresy. Je niečo, čo si špeciálne strážite a odkladáte po dosiahnutí každého rekordu alebo veľkého víťazstva?

„Doma mám uložené všetky žrde, s ktorými som skočila rekordy. Akurát je problém, ako ich všetky skladovať. Nemám na ne špeciálnu miestnosť. Okrem toho sa snažím uchovávať po rekordoch aj tretry."

Ako vysoko skočíte v tejto sezóne?

„Až tak presne sa to plánovať nedá. Netrúfam si uviesť, na akej výške skončím sezónu. Dúfam, že prekonám tri rekordy a skočím vyššie ako 505 centimetrov."

© SME