Predávkovať sa dá aj vitamínmi

Nie je to tak dávno, čo sa v médiách objavila správa o škodlivých účinkoch koncentrovaných vitamínových preparátov. Hovorila o tom, že desiatky klinických štúdií na celkovej vzorke vyše 230-tisíc pacientov potvrdili zvýšenú úmrtnosť ľudí užívajúcich syntetické antioxidanty. Vitamín A zvyšuje riziko úmrtia o šestnásť percent, betakarotén o sedem percent, vitamín E „iba“ o štyri percentá.

Správa je naozaj hrozivá, na druhej strane – bombastické a často aj protichodné zistenia zo sveta medicíny a zdravej výživy na nás útočia pomerne často. Máme svoj vzťah k vitamínovým preparátom naozaj prehodnotiť, alebo treba brať zistenia s rezervou? Špecialista na výživu Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy v Bratislave sa jednoznačne prikláňa k prvej možnosti.

„Myslím si, že výskumy treba brať naozaj vážne. Upozorňujú nás, že ani s vitamínmi si nemôžeme robiť, čo chceme, pretože ich veľké dávky v syntetickej alebo príliš koncentrovanej podobe môžu byť pre ľudský organizmus nebezpečné,“ varuje.

Pozor na predávkovanie

Reklamy nám sľubujú zdravie, krajšiu pleť a vlasy, odbúranie únavy, večnú mladosť. Mnohí si naordinujú megadávky vitamínov na spôsob: sto miligramov urobí dobre, tisíc miligramov urobí desaťkrát lepšie. Takáto logika môže mať na organizmus fatálne následky.

„Zvlášť veľké riziko je spojené s vitamínmi A, D, E a K, ktoré sú rozpustné v tukoch,“ upozorňuje doktor Bukovský. Z tela sa vylučujú oveľa pomalšie a ich nadmerný príjem môže byť toxický pre niektoré orgány, ako napríklad oči, obličky alebo pečeň. Z vitamínov rozpustných vo vode sú vo vyšších dávkach nebezpečné najmä pyridoxín (B6) a niacín (B3), ktoré môžu spôsobiť dočasné poškodenie nervov a pečene.

Predávkovanie vitamínmi je ľahšie, než sa na prvý pohľad zdá. „Denný príjem človeka tvoria nielen vitamíny v tabletkách, ale aj vitamíny v potrave. Ak budete napríklad užívať sto percent odporúčanej dennej dávky vitamínu A v tabletke a k tomu s obľubou konzumovať napríklad treščiu pečeň, vajíčka a vitamínom A obohatené potraviny, môžete si ľahko spôsobiť hypervitaminózu, ktorá bude v tomto prípade toxická a môže byť napríklad veľmi riziková pre tehotné ženy a ich budúce dieťa,“ upozorňuje Bukovský.

Drahšie neznamená lepšie

Jednoznačne najbezpečnejšie sú vitamíny z prírodných zdrojov. „Pre naše telo sú prijateľnejšie, nie sú príliš koncentrované a sú spojené v prirodzených komplexoch, ktorých kombinovaný účinok je silnejší ako súčet ich biologického potenciálu,“ hovorí doktor Bukovský a zároveň vysvetľuje: „Jedno stredné jablko má len asi päť miligramov vitamínu C, no obsahuje látky, ktorých kombinovaný antioxidačný účinok asi 300-násobne prevyšuje čistú antioxidačnú aktivitu päťmiligramového množstva vitamínu. Keby ste chceli taký istý účinok dosiahnuť čistým tabletkovým „céčkom“, museli by ste naraz užiť asi 1500 mg vitamínu. Má to však dva háčiky – toto množstvo vylúčite približne za štyri hodiny a navyše si takto ľahko privodíte obličkové kamene,“ hovorí doktor a dodáva, že ak by sme si za polovicu ceny drahých „prírodných“ doplnkových preparátov zakúpili ovocie a zeleninu, získame rozhodne viac.

Irónia je, že „megacéčko“ si najčastejšie kupujeme pri prvých príznakoch nachladnutia a chrípky, no viera, že nám vitamín pomôže, je len jedným z veľkých lekárskych mýtov. „Najvýznamnejšie štúdie preukázali, že užívanie vitamínu C počas infekcie horných dýchacích ciest nemá žiadny liečebný účinok. Na druhej strane – pri seléne a zinku sa účinnosť dokázala. Väčšina ľudí – a, bohužiaľ, aj lekárov – však naďalej verí „béčkovému“ mýtu o céčku,“ dodáva Bukovský.

Vitamíny v chrumkavej podobe

Po čom teda siahnuť, ak chceme organizmu zabezpečiť dostatočný prísun vitamínov a minerálov? Doktor Bukovský odpovedá otázkou: „Všimli ste si, že ovocie a zelenina sa dajú rozdeliť do piatich základných farieb? Do bielej skupiny môžeme zaradiť napríklad petržlen, karfiol, cibuľu alebo cesnak. Paprika, mrkva a citrusy sú oranžové, paradajky, melóny, čerešne či jahody červené. Baklažán, černice alebo čučoriedky patria do fialovej skupiny a špenát, kapusta, hrášok a rôzne vňate do zelenej skupiny. Skúste zjesť z každej skupiny aspoň jeden kus denne, najlepšie však jednu porciu, ktorou sa dá naplniť polovica šálky. Toto množstvo by malo zabezpečiť všetky potrebné látky a živiny dôležité pre zdravie.“

A čo si počať so všetkými škatuľkami s vitamínmi, za ktoré sme vyhodili nemálo peňazí? Igor Bukovský radí: „Nevyhadzujte, no nekonzumujte ich paušálne. Sú situácie, keď má užívanie výživových doplnkov svoje opodstatnenie, no nemali by sme si ich „naordinovať“ sami, a už vôbec nie na základe televíznej reklamy, pretože si môžeme ľahko uškodiť. Príkladom je negatívny vplyv užívania betakaroténu u fajčiarov, keď sa dokázal zvýšený výskyt rakoviny. Dlhodobé užívanie vitamínov a minerálov by mal teda vždy posúdiť lekár na základe analýzy zloženia stravy, prípadne vyšetrenia krvi.“

Svetlé a temné stránky niektorých vitamínov

Vitamín A

• dôležitý pre zdravé kosti, zuby a zrak
• pri dlhodobom užívaní zvýšených dávok riziko zlomenín, poškodenie pečene, zraku a vážne poškodenie plodut

• dôležitý na správny rast a vývoj kostry, produkciu červených krviniek
• pri predávkovaní strata citu v rukách a nohách, dočasné poškodenie nervov

• nevyhnutný pri premene potravy na energiu, dôležitý pre zdravú kožu a správne fungovanie tráviaceho traktu
• pri predávkovaní sčervenanie kože, poškodenie pečene

• dôležitý antioxidant, ktorý chráni telesné tkanivá, podporuje hojenie rán, stimuluje tvorbu bielych krviniek
• dlhodobé užívanie zvyšuje množstvo voľných radikálov, ktoré sa podieľajú na rakovinových ochoreniach
• nebezpečný účinok hrozí najmä počas infekcie a pri užívaní vysokých dávok železa, nadbytok podporuje vznik močových kameňov

Autor: Silvia Peťková