Zmeny na koži by sme nemali prehliadať

Ultrafialová časť (UV) slnečného spektra je potrebná na premenu vitamínu D v koži na jeho aktívnu formu. No rovnako je už priam notoricky známe, že ak množstvo UV lúčov prekročí hranice prirodzených ochranných možností biologických látok a organizmov, môže ich závažne a nezvratne poškodiť. Čo sa týka ľudského tela, z tohto pohľadu najrizikovejšími partiami sú koža a oči.Každý človek je individuálne vnímavý na UV žiarenie. Okrem základných buniek sa v pokožke nachádzajú bunky tvoriace kožné farbivo - melanín. Ich genetická výbava určuje fototyp kože. Pitie kávy a cvičenie znižuje riziko vzniku rakoviny kože. Dokázala to štúdia vedcov z Rutgers University v New Jersey. Kombinácia kávy a cvičenia spôsobila rýchlejšie ničenie buniek poškodených slnečným ultrafialovým žiarením typu B (UVB), ktoré môžu spôsobiť rakovinu kože. Vedci sledovali štyri skupiny laboratórnych odchlpených myší. Prvá skupina pila vodu s kofeínom, ktorú môžeme prirovnať k jednej alebo k dvom šálkam kávy človeka denne, druhá cvičila na bežiacom kolese, tretia robila obe činnosti a štvrtá skupina ani jednu. Pri porovnaní výsledkov vedci skúmali zmeny apoptózy, programovej smrti potenciálne rakovinotvorných buniek. Pri prvej skupine myší požívajúcich kofeín sa zdvihla apoptóza spôsobená UVB žiarením o 95 percent. Zvýšenie pri cvičiacich myšiach bolo 120-percentné, kým nárast apoptózy pri myšiach, ktoré zároveň cvičili i pili kofeín, bol až 400-percentný.Zdravé opaľovanie neexistuje. Preto by sme sa zbytočne nemali vystavovať slnečnému UV žiareniu, prípadne sa chrániť tieňom, použiť ako ochranu klobúk, bavlnený odev, slnečník alebo stromy. Je nutné počítať i s odrazeným svetlom - od vodnej plochy, bieleho betónu či snehu (viac ako 30 %).Ochrana odevom je závislá od jeho farby. Najlepšie chráni tmavý odev, ktorý pohlcuje nielen viac UV, ale i viditeľného svetla a infračerveného žiarenia. Tenké, biele či vlhké tkaniny chránia menej.opaľovacie prípravky s UVA aj UVB filtrami naneste na kožu 20 – 30 minút pred pobytom na slnku. Opakovane nanášajte po každom kúpaní, spotení, utretí kože. Označenie SPF 50+ znamená maximálnu ochranu - filtruje až 98 % žiarenia. Medzi 11.00 a 15.00 je čas siesty. Priamemu slnku sa v tomto čase nevystavujte.Jedzte päť porcií čerstvej zeleniny a ovocia denne. Sú prirodzeným zdrojom antioxidantov, ktoré poskytujú účinnú ochranu proti voľným radikálom. Podľa vedcov tým môžete znížiť riziko vzniku ochorení až o 25 %.Deti do šiestich rokov vôbec nevystavujte extrémnemu slnku. Citlivá detská pokožka je 10-krát tenšia ako koža dospelých a vytvára veľmi málo pigmentu.Aspoň raz ročne navštívte kožného lekára a nechajte si vyšetriť materské znamienka - napríklad v Európsky deň melanómu, ktorý sa koná vždy začiatkom mája.

„Nesmierne ma mrzí, ako nezodpovedne a macošsky sa niektorí ľudia správajú ku svojej koži. Jej stav ich zaujíma, až keď sa niečo stane, a potom – doktor, pomáhaj a čo najrýchlejšie,“ hovorí dermatologička Hana Zelenková. „Pritom koža je najväčší orgán ľudského tela a jej liečenie je rovnako zodpovedné a dlhodobé, ako liečba chorého srdca či cukrovky. Frekvencia kožných ochorení z roka na rok stúpa, štatistiky udávajú až desaťpercentný postih rôznej rakoviny kože u populácie na Slovensku,“ upozorňuje doktorka.

Kedy zbystriť pozornosť

Ak máme čo i len podozrenie, že sme na svojej koži spozorovali nezvyčajné zmeny, bezodkladne by sme si mali naplánovať návštevu kožného lekára. „Ide najmä o zmeny vo farbe materských znamienok – zo svetlotmavej na čiernohnedú, krvácanie bez zjavného podnetu či náhly rast zvláštnych útvarov na koži, na miestach, kde predtým nič nebolo,“ vysvetľuje Zelenková.

Zmeny na koži však nemusia hneď znamenať rakovinu. „V lepšom prípade ide o takzvané prekancerózy, ktoré signalizujú, že niečo nie je v poriadku a je najvyšší čas sa stavom svojej kože zaoberať. Patria sem napríklad starecké bradavice, ale aj aktinická keratóza, teda slnkom provokované rohovatenie kože,“ pokračuje Zelenková.

Druhou skupinou sú nezhubné – benígne nádory, ktoré na koži spôsobujú často veľmi nepekné zmeny veľkého rozsahu, ale svoj rast obmedzujú iba na kožu. Zhubné nádory kože tvoria tretiu skupinu. „Paradoxne, pri nich spočiatku zmeny nebývajú také výrazné a hrozivo pôsobiace. No práve tieto nádory môžu metastázovať lymfatickými a krvnými cestami do uzlín, pečene, pľúc a mozgu,“ hovorí Zelenková.

Najnebezpečnejším zhubným nádorom je malígny melanóm, ktorý vzniká zväčša z materských znamienok. „Hoci dnes máme možnosti malígny melanóm liečiť a život pacienta predĺžiť, žiaľ, v mnohých prípadoch sa táto choroba končí smrťou,“ varuje lekárka. Napriek tomu podľa nej platí veta známeho amerického patológa, že žiadny človek by nemusel na malígny melanóm zomrieť.

„Tento vysoko zhubný nádor možno v počiatočnom štádiu rýchlo a jednoducho vyliečiť, a to chirurgickým odstránením.“ Najdôležitejšia je preto prevencia a aktívny prístup k riešeniu problému. Výchovu populácie v tomto smere si dala za cieľ Nadácia Ikaros, ktorá tiež pomáha ľuďom s rakovinou kože a deťom s chorobou motýlích krídel.

Nejde len o znamienka

Rakovina kože sa môže vyvinúť aj na pokožke, kde predtým materské znamienka neboli. Najčastejšie sa vyskytuje na obnažených častiach hlavy a krku, u ľudí chronicky vystavených slnečnému žiareniu. „Laicky povedané, riziko znamienok vyplýva z väčšieho nahromadenia pigmentotvorných buniek, melanocytov, v ktorých za určitých okolností môže nastať zhubné zvrhnutie,“ hovorí Zelenková.

Závažným faktorom, ktorý môže prispieť k vzniku rakoviny, je aj takzvaná pamäť kože. „Koža si skutočne pamätá všetky predchádzajúce dávky UV žiarenia – od najútlejšieho detstva až po starobu. Napríklad starnutie pokožky tváre v 80 % závisí od životného prostredia. Opakované dávky slnečného žiarenia, dokonca aj také, ktoré vyvolávajú len mierne začervenanie, sú príčinou mimoriadne pestrých klinických obrazov na koži. Vznikajú nepravidelnosti v pigmentácii, záplava vrások a žltkastá, suchá, nepružná koža,“ dodáva odborníčka.

Zbohom letná dovolenka?

V prípade cieleného používania ochranných prípravkov so širokým spektrom účinku, to znamená na UVB i UVA žiarenie, sa uvedené negatívne vplyvy minimalizujú. Pri znalosti svojho fototypu, správnom zhodnotení klimatických podmienok a zodpovedajúcej ochrane možno prežiť spokojnú slnečnú dovolenku bez strachu z nepríjemného popálenia a znepokojujúcich následkov.

Ak sa pýtate, či aj v budúcich jarných mesiacoch je potrebné chrániť sa pred slnkom, odpoveď odborníčky je jednoznačná: „Vo svetle dnešných závažných poznatkov o UV žiarení dermatológovia bijú na poplach pred nadmernou expozíciou prirodzeného slnečného žiarenia, módnych solárií či domácich UV lámp po celý rok.

Atmosféra matičky Zeme sa mení, predovšetkým zásluhou človeka samého - neuváženými pokusmi, výrobou freónov, devastáciou a chemizáciou životného prostredia, stenčovaním ozónovej vrstvy. To, čo bolo pre naše mamy a otcov príjemné, sa pre nás a naše deti stáva rizikom.“

Aký je fototyp vašej kože?

• Fototyp I - koža je extrémne citlivá, svetlá, s minimálnym množstvom pigmentu, už po 10-minútovom pobyte na slnku reaguje začervenaním, neskôr lúpaním pokožky. Títo ľudia majú svetlé alebo ryšavé vlasy. Ochrana pred slnkom je nevyhnutná.

• Fototyp II - citlivosť kože ľudí tohto fototypu je miernejšia, začervenanie nastáva po 10 – 20 minútach na slnku, ale takisto zhnednutie nemožno očakávať. Vlasy sú orieškové, ryšavé. Používanie ochranných prostriedkov nevyhnutné.

• Fototyp III - začervenanie kože týchto tmavovlasých ľudí nastáva po 20 - 30 minútach, neskôr pokožka zhnedne, znášanlivosť slnečných lúčov je dobrá.

• Fototyp IV - prímorský typ - snedá pokožka, začervenanie kože vzniká po 45-minútovej expozícii slnečným lúčom, znášanlivosť je teda veľmi dobrá. Ide o ľudí s hnedočiernymi až čiernymi vlasmi.

• Fototyp V a VI - etnicky veľmi tmavé rasy.

Káva a cvičenie proti rakovine

Aby sme sa cítili dobre vo svojej koži