Gestá zlepšujú slovnú zásobu detí

aní.

Už malé deti, ktoré ešte nevedia dobre hovoriť, často gestikulujú. Zrejme všetci to dobre poznáme: vystreté pršteky, ukazujúce na osoby či predmety, ktoré deti z tej či onej príčiny zaujali. No deti gestami vyjadrujú aj iné významy ako prosté upozornenie, či vyjadrenie záujmu.

Skúška ľudovej múdrosti

Psychologičky Meredith Roweová a Susan Goldinová-Meadowová z Chicagskej univerzity (USA) urobili zaujímavý výskum z kategórie „potvrdenia ľudových múdrostí". Veď aj také veci je predsa len vždy dobré mať exaktnejšie overené. Výsledky uverejnili v časopise Science.

Týkal sa odpozorovanej súvislosti počtu a najmä významovej pestrosti giest používaných malými deťmi a ich neskoršeho zvládnutia slovnej zásoby ako miery pripravenosti na školu.

Tento rozdiel sa objavuje už vo fáze batoliat (pre jazykových puristov: lezúňov), do veku štyroch rokov sa rozširuje a viac-menej nezmenený sa udržiava počas školskej dochádzky.

Prvé gestá sú zvyčajne jednoducho ukazovacie, vyjadrujú pozornosť voči osobe či predmetu.

Foto: Meredith Rowe

Úloha socioekonomického postavenia

Predbežné údaje zo skorších, všeobecnejšie koncipovaných výskumov naznačovali, že tu existuje priama úmernosť so socioekonomickým postavením rodiny. Matky o otcovia z rodín s vyššou úrovňou príjmu a vzdelania totiž so svojimi deťmi hovoria častejšie, pričom používajú rozmanitejší slovník so zložitejšou stavbou viet, ako rodičia z rodín s nižším socioekonomickým postavením.

„Slovník je kľúčový ukazateľ, ktorý predpovedá úspech v škole a je hlavný dôvod, prečo detí z rodín s nižším príjmom vstupujú do školy s väčším rizikom neúspechu ako ich náprotivky z rodín s výhodnejšími podmienkami," povedala Susan Goldinová-Meadowová, ktorá je poprednou svetovou odborníčkou na komunikáciu gestami.

((a))

Päťdesiat rodín

Bádateľky zostavili vzorku 50 rodín z chicagskej oblasti, ktoré predstavovali široké rozpätie tamojších ekonomických pomerov. Na video potom zaznamenávali 90-minútové bloky bežných činností v domácnosti i vonku, pri ktorých vystupovali deti vo veku 14 mesiacov s rodičmi.

Zistili, že rozdiely v miere gestikulácie sa objavili už vo veľmi skorom veku detí. A príčina týchto rozdielov jednoznačne vyplývala z rozdielov gestikulácie rodičov.

„Je pozoruhodné, že v počiatočných štádiách, keď sa deti učia rozprávať a keď ešte rozdiely v ich hovorom slovníku nie sú očividné, vidíme rozdiely v používaní gest deťmi, ktoré súvisia so socioekonomickým postavením rodiny," povedala Meredith Roweová.

„Deti typicky nezačnú gestikulovať do veku desiatich mesiacov. Z toho vyplýva, že socioekonomické rozdiely sú evidentné už štyri mesiace a možno ešte skôr po chvíli, keď deti začnú robiť gestá," pokračovala.

Výsledky analýzy videí sú naozaj presvedčivé: Vo veku štrnástich mesiacov deti z rodín s vysokým príjmom a dobrým vzdelaním gestami vyjadrovali v 90-minútovom bloku až 24 rôznych významov, kým deti z rodín s nízkym príjmom iba 13.

Neskoršie štandardné testy v škole ukazujú, že deti z prvého typu rodín dosahujú pri objemu slovníka pochopených výrazov 117 bodov oproti 93 bodom detí z druhého typu rodín.

Väzba jednoznačná: pozornosť - ukazovacie gesto - slovo.

Foto: Meredith Rowe

A funguje to samozrejme aj na Slovensku...

Foto: Zdeněk Urban

Viac giest, viac slov

Výrazné rozdiely vývoja slovníku detí vo veku štyri a pol roka s vysokou pravdepodobnosťou prinajmenšom sčasti pramenia zo správania rodičov v rodinách s vyšším príjmom, ktorí v dobe, keď ich deti mali 14-mesiacov, gestami vyjadrovali širšie rozpätie významov.

A navyše: „Detská gestikulácia by mohla zohrávať nepriamu úlohu v učení slov tým, že by vyvolala náležité slovné vyjadrenia rodičov, napríklad ak by dieťa ukazovalo na bábiku, matka by mohla zareagovať ´áno, to je bábika´, čím by dieťaťu poskytla slovo označujúce predmet, ktorý bol práve v ohnisku pozornosti dieťaťa," napísali bádateľky.

Gestá okrem toho deťom umožňujú vyjadriť významy, keď ešte majú ťažkosti s formulovaním príslušných slov, takže gestá majú v rozširovaní slovnej zásoby aj priamu úlohu.

Hlavné zdroje: Science z 13. februára 2009; Komuniké University of Chicago z 12. februára 2009.