alší. Ukazuje sa, že marihuana sa stala v Japonsku oveľa dostupnejšou drogou aj pre obyčajných ľudí a že si ju dokážu zadovážiť bez pocitov viny oveľa častejšie, než pred takými dvadsiatimi rokmi.
Od deväťdesiatych rokov, keď prudko vzrástol záujem o cestovanie mimo krajiny, využívajúc vysokú hodnotu japonského jenu, mnohí mladí Japonci vycestovali a priviezli si domov okrem zážitkov aj skúsenosť s fajčením marihuany a názor, že marihuana nie je až taká nebezpečná, ako sa hovorí. Niektorí cestovatelia si trochu marihuany aj prepašovali, iní si ju kupujú na čiernom trhu alebo v nočnom klube od dílerov.
Japonské právo je k marihuane pomerne prísne, ale zákon o marihuane, teda zákon o kontrole konope je starý, pochádza z roku 1948. To je dôvod, prečo sú v ňom diery, biele miesta. Zakazuje prechovávanie, obchodovanie a pestovanie konope, ale nehovorí nič o nezákonnosti prechovávania semienok. Je to preto, že semená ako také neobsahujú účinnú látku. To však umožňuje ľuďom predávať a kupovať semená konope cez internet beztrestne ako semienka okrasných rastlín. Pochopiteľne, neskôr si ich objednávatelia zasadia, pestujú doma na parapete rastlinu a niektorí lístky ďalej predávajú. V minulosti boli dílermi marihuany v bočných uličkách Tokia väčšinou len cudzinci, dnes prudko rastie počet domácich dílerov.
Japonci, ktorí majú k marihuane pozitívny vzťah, tvrdia: „Ak vláda zakazuje marihuanu, mala by zakázať aj fajčenie ako také. Fajčenie cigariet a pitie alkoholu sú návykovejšie, než fajčenie marihuany. A sú aj škodlivejšie." Tieto názory sú často založené na príkladoch z krajín, ktoré sú k marihuane liberálnejšie - Holandsko, Anglicko, Španielsko, Kanada, Austrália či Amerika. „Prečo sa to tam môže a v Japonsku nie?" Takto formulujú otázku verejne Japonci, ktorí sa zasadzujú za prehodnotenie zákona o marihuane. Keby vraj bolo fajčenie marihuany dovolené, ľudia by nebrali tvrdé drogy ako heroín, ktorý navyše spôsobuje aj infekčné ochorenia, pretože sa pri jeho aplikácii nepoužívajú sterilné injekčné striekačky. Takýto názor som počul od Holanďanov.
Japonsko však zastáva úplne opačný názor. Vychádza z logiky, že ak človek začne užívať takzvané ľahšie drogy, za akú je považovaná marihuana, tie sú neskôr vstupnou bránou k užívaniu tvrdších drog, a preto je marihuana zákonom prísne zakázaná. Toto sa nazýva teóriou vstupnej brány.
Nedokážem posúdiť efektívnosť tohto procesu, môžem len z pozorovania života okolo povedať, že som ešte nikdy nevidel, ani som nepočul o človeku, ktorý by nefajčil tabak, nepil alkohol, prípadne nemal skúsenosť s inou návykovou látkou, len by si občas zapálil marihuanu.
A kým som písal tieto riadky, zjavila sa na internete nová správa, ktorá hovorí o tom, že za prechovávanie marihuany bol zadržaný 57-ročný japonský hudobník.