Chrípku netreba podceňovať

ím, ktoré má vo svete každoročne na svedomí tisíce životov.

„Závažnosť chrípkového ochorenia sa často podceňuje aj preto, že v praxi sa za chrípku omylom považuje každé ochorenie, ktoré je svojím priebehom veľmi podobné chrípke, ale nie je vyvolané rovnakým vírusom. Takými sú napríklad akútne respiračné ochorenia,“ hovorí epidemiologička Valéria Sládeková. Rozlíšiť ich je však pomerne jednoduché. V prípade viróz horných dýchacích ciest má človek problémy s nádchou a kašľom, málokedy s teplotou. Príznaky majú pomalý nástup, až neskôr sa choroba prejaví masívne.

Pre chrípku je, naopak, typické, že problémy udierajú doslova ako blesk z jasného neba. „Medzi základné príznaky chrípky patrí rýchlo stúpajúca horúčka, ktorá je v úvodnej fáze ochorenia sprevádzaná triaškou, zimnicou, bolesťou hlavy, svalov a kostí, pocitom únavy, nechutenstvom. Súčasne sa objavuje bolesť hrdla, pocit upchaného nosa, bolesti na hrudníku a za hrudnou kosťou, ktoré sa pri kašli stupňujú, dráždivý, bolestivý kašeľ, ktorý po niekoľkých dňoch prechádza v kašeľ vlhší, s malým vykašliavaním hlienov,“ hovorí Sládeková. Každé storočie sprevádzajú najmenej tri veľké chrípkové epidémie, ktoré sa objavujú v 20-- až 30-ročných intervaloch. V historických dokumentoch bola prvá chrípková pandémia zaznamenaná v rokoch 1173 - 1174. Vírusy chrípky, ktoré sa dnes považujú za ľudské, vznikli z vtáčích vírusov. Najničivejšou pandémiou bola takzvaná španielska chrípka v rokoch 1918 až 1920, keď na celom svete zomrelo od 20 do 40 miliónov ľudí, pričom iba v Španielsku si vyžiadala osem miliónov obetí. Najväčšia úmrtnosť bola medzi mladými ľuďmi od 20 do 25 rokov, starších postihla menej. Podľa vedcov to bolo preto, že v čase prvej svetovej vojny boli práve mladí ľudia najviac vystavení zhromažďovaniu, kým starší ľudia a deti boli izolovaní. Na španielsku chrípku ochorel napríklad americký prezident Woodrow Wilson a skolila francúzskeho básnika Apollinaira či posledného rakúskeho cisára Karola I. Odvtedy sa poznatky o chrípke rozšírili, zlepšila sa imunita ľudí i hygienické podmienky, o čom svedčí aj klesajúca úmrtnosť v ďalších pandémiách, ktoré nasledovali po roku 1920. Najčastejším ohniskom nákazy je Rusko a ázijské krajiny. Podľa vedcov je to tým, že v Číne a na Sibíri je zvykom chovať hydinu, kačice a ošípané na veľkých plochách. Kačica je prirodzený rezervoár vírusov chrípky, ktorý neochorie, ale produkuje vírus. Hydina, naopak, ochorie a následne aj zahynie.

Pri nekomplikovanom priebehu trvá chrípka približne týždeň. Za ten čas sa však sliznica dýchacích ciest neraz naruší a stáva sa málo odolnou proti ďalším vírusom, prípadne baktériám. Preto sa u mnohých pacientov vyskytujú aj zápaly stredného ucha, prínosných dutín alebo broncho-pneumónie. „Vtedy môže lekár predpísať ako účinnú liečbu antibiotiká, ktoré likvidujú bakteriálne infekcie, nie však vírusové,“ vysvetľuje Sládeková.

Chrípka nie je banalita

Chrípka je, žiaľ, stále považovaná v radoch laickej i odbornej verejnosti za bezvýznamnú infekciu. „Najmä u starších osôb často dochádza k bakteriálnym komplikáciám, ktoré môžu tak zhoršiť zdravotný stav, že v mnohých prípadoch títo ľudia zomierajú,“ upozorňuje doktorka Sládeková.

Nie nadarmo sa hovorí: „Marec – poberaj sa starec.“ Naši predkovia veľmi dobre odpozorovali, že práve v tomto období sa zvyšuje počet ochorení „z nachladnutia“ a s tým súvisí aj zvýšená úmrtnosť ľudí staršej generácie.

To však neznamená, že u mladých ľudí prebieha toto ochorenie celkom bez problémov. Okrem rizík spojených s možnými komplikáciami treba myslieť i na ekonomické straty v dôsledku pracovnej neschopnosti alebo ošetrovania chorého dieťaťa. Preto je lepšie urobiť všetko pre to, aby sme sa chrípke vyhli.

Očkovať či neočkovať

Chrániť pred vírusom chrípky sa dokáže iba dostatočne silný organizmus s nepoškodeným imunitným systémom. A ten si budujeme zdravým stravovaním, pravidelným prísunom vitamínov, celoročným otužovaním a aktívnym pohybom na čerstvom vzduchu.

„V našej populácii však existuje aj riziková skupina osôb, pre ktorú je očkovanie jedinou možnou prevenciou závažných komplikácií chrípky vrátane úmrtia. Do tejto skupiny nepatria len spomínané osoby so skorším dátumom narodenia, ale aj malé deti, tehotné ženy, diabetici či osoby trpiace závažnými ochoreniami obličiek, srdca, pľúc, poruchami imunity alebo nádorovým ochorením,“ hovorí Sládeková.

Z dlhodobých štatistík vyplýva, že aj u zdravých dospelých dokáže očkovanie v 70 až 90 percentách prípadov zabrániť chorobe. Napriek tomu sa podľa Sládekovej lekári stále stretávajú s rozšírenými obavami, respektíve s presvedčením, že očkovanie nikoho pred chrípkou nezachráni.

Skeptici svoju nedôveru v účinnosť očkovania neraz šíria tým, že sa delia o „zaručené“ skúsenosti ako: Dal som sa zaočkovať a v živote som nebol taký chorý. „Neustále pacientom zdôrazňujeme, že protilátky schopné ochrániť človeka pred chrípkovým ochorením sa tvoria 10 - 15 dní. To znamená, že ak niekto ochorel niekoľko dní po očkovaní, musel už byť nakazený chrípkovým vírusom, a mal tú smolu, že bol v tom čase aj zaočkovaný,“ vysvetľuje Sládeková

„Aj v prípade, že vakcína neochráni stopercentne, napríklad pri výskyte úplne nového vírusu, má chrípka miernejší a rýchlejší priebeh ako bežne,“ dodáva.

Na očkovanie proti chrípke sú najvhodnejšími mesiace september až koniec februára, ale podľa epidemiologickej situácie sa očkovanie môže vykonať aj neskôr. Je potrebné opakovať ho každý rok, keďže vírus chrípky je majstrom premien a rok čo rok mutuje. No čo je podľa lekárky najdôležitejšie, každé vírusové ochorenie treba poriadne vyležať, aby sa organizmus spamätal v pokoji, bez fyzickej námahy a psychického stresu.

10 zásad vzorného pacienta

• Vyležať a vypotiť – „prechodená“ chrípka vám to ešte zráta.

• Dodržiavať pitný režim – pite najmenej tri litre tekutín denne, najmä bylinkové čaje, ovocné šťavy a minerálnu vodu.

• Dať tráviacemu traktu pohov - ťažké a korenisté jedlá nahradiť suchármi, ryžou, zemiakmi či banánmi, aby sa telo mohlo plne venovať vojne so záškodným vírusom.

• Dopovať telo dostatočným množstvom vitamínu C a zinku, najlepšie v prirodzenej forme, v podobe zeleniny a ovocia.

• Zvlhčovať vzduch v miestnosti, kde ležíte. Ak nemáte zvlhčovač, položte na radiátor niekoľko mokrých uterákov.

• Tri razy do dňa krátko a prudko vyvetrať izbu pacienta.

• V rámci podpornej liečby obťažujúcich príznakov chrípky užívať lieky znižujúce teplotu a bolesť, ako sú paracetamol, ibalgin, kyselina acetylsalicylová; kalciový sirup na tlmenie suchého kašľa a kvapky do nosa.

• Lekára vyhľadať až vtedy, ak sa vám do troch dní nepodarí znížiť horúčku a zmierniť príznaky ochorenia.

• Používať papierové vreckovky a často si umývať ruky mydlom. Pozor: Vírus chrípky prežíva a číha na látke a papierových vreckovkách 8 až 12 hodín.

• Ohľaduplnosť k okoliu – neprijímať návštevy, upratovať „navlhko“ – mokrou handrou, na čas sa vyhýbať masovým akciám (práca, škola, kino, MHD).

Vedeli ste, že...

Autor: k téme sa vyjadruje Valéria Sládeková, epidemiologička