Ako vyzerala láska slávnych mužov

Láska žiarivá ako rádium

Ambiciózna a nadaná Mária Sklodowská mala jedinú túžbu - učiť sa. Každú voľnú chvíľu na parížskej Sorbone trávila v laboratóriu, kde sa do nej zahľadel mladý vedec Pierre Curie. O ruku ju musel požiadať niekoľkokrát, kým konečne súhlasila. Údajne ju presvedčil Pierrov ľúbostný list, v ktorom sa píše: „Aké pekné by to len bolo, stráviť život vedľa seba v kyvadle našich snov: tvoj vlastenecký sen, náš humanitný sen a náš vedecký sen.“ S ich plnením očividne nezaháľali. Tri roky po svadbe objavili polónium a rádium, o ďalších päť rokov si vyzdvihli Nobelovu cenu za fyziku.

Vo svojich vedeckých dobrodružstvách chceli pokračovať v novom laboratóriu, ktoré si spolu postavili. Marie si na slávnostnú ceremóniu jeho odhalenia zaobstarala nové šaty a milujúci manžel ju chcel prekvapiť náušničkami, ktoré by s nimi ladili. Ibaže keď sa v búrke nadšený hnal z klenotníctva, nešťastne zomrel pod kolesami okoloidúceho koča.

Smoliar Van Gogh

„Keď Van Gogh prišiel o ucho, bola to láska...“ spieva sa v známom šlágri. Už sa asi nedozvieme, či to nebolo náhodou pre sesternicu, do ktorej bol hlboko a vášnivo zamilovaný. No v 19. storočí bola v Holandsku čo i len myšlienka na manželstvo s príbuznou z prvého kolena absolútne tabu. Nehovoriac o tom, že sesternica Kee o svojho ctiteľa nemala najmenší záujem.

Nebojácny Vincent bol však odhodlaný zdolať aj túto zásadnú prekážku. Raz v noci ju šiel navštíviť v rodičovskom dome. Jej otec budúcemu maliarovi dôrazne povedal, že Kee nie je doma a odmietol ho pustiť ďalej. Vincent, presvedčený, že mu strýko bráni v životnej láske, si strčil ruku do plameňa petrolejovej lampy a aby dokázal intenzitu svojich citov, slávnostne vyhlásil: „Dovoľte mi ju vidieť aspoň toľko, koľko vydržím podržať ruku v tomto plameni!“

Strýko však plameň zahasil a vzal Vincenta do neďalekého hostinca, kde mu situáciu znova vytmavil. Van Gogh asi naozaj nemal šťastie v láske, veď napríklad o dve generácie staršiemu Allanovi Edgarovi Poeovi sa to so 14-ročnou sesternicou Virginiou podarilo dotiahnuť až do manželstva. Vincent sa po zvyšok života utiekal k vzťahom s lacnými prostitútkami. Jednej z nich podaroval aj svoje slávne ucho - úhľadne zabalené v baliacom papieri.

Mozartove ženy

Všetky mali ľúbezné hlasy a inšpirovali ho k majstrovským dielam. Pravda, okrem manželky Konstancie. Prvé vyznanie lásky z Mozartových úst zaznelo veľmi skoro. Šesťročný Wolfgang hrával na dvore Františka I. na klavičembale, kde prežil prchavú idylku s Máriou Antoinettou.

Keď sa pošmykol na navoskovaných parketách, arcivojvodkyňa k nemu svižne priskočila a pofúkala mu boliestku. „Ste veľmi milá, keď vyrastiem, ožením sa s vami,“ galantne sa poďakoval. Žiaľ, vyvoleným Márie Antoinetty sa stal francúzsky panovník Ľudovít XVI.

Mozartov vzťah k sesternici Márii Anne Tekle už toľkou zdvorilosťou neprekypoval. Talentovaný skladateľ písal svojej láske listy plné necudných narážok na zaoblenú ritku a iné šteklivé „prasačinky“. Na jar v roku 1778 sa Amadeus zoznámil s Alojziou Weberovou, ktorú považoval za najkrajšie dievča na svete. Zadovážil jej tých najvychytenejších učiteľov spevu.

Keď však Alojzia ako speváčka prerazila, podnikavá mama jej zaobstarala manžela z veľaváženej a zámožnej rodiny. Rozčarovaný Mozart si teda k oltáru doviedol sestru svojej veľkej lásky, Konstanciu. Hoci tá bola pozornou manželkou i dobrou matkou, ženský pôvab a bystrý um Wolfgang hľadal a nachádzal už iba v náručí mileniek.

Vyznanie z bieleho mramoru

Tádž Mahal pri indickom meste Ágra je považované za jeden z najveľkolepejších prejavov lásky k manželke. Keď Ardžmand Bánú, známa tiež ako Mumtáz Mahal (Vyvolená palácom) zomrela pri pôrode svojho štrnásteho dieťaťa, mala len 36 rokov a za sebou 17 rokov manželstva.

Indický mogul Šáhdžahán tým stratil nielen najobľúbenejšiu zo svojich manželiek, ale i bystrú politickú poradkyňu. Vo svojich komnatách preplakal osem dní a ďalšie dva roky trúchlil, až od žiaľu celkom zošedivel. Keď opäť predstúpil pred svojich poddaných, prisahal, že pre Mumtáz postaví najkrajšie mauzóleum na svete.

Sotva možno poprieť, že sa mu to podarilo. Tádž Mahal stavalo 20-tisíc stavbárov a tisíc slonov 22 rokov. Do snehobieleho mramoru sú vsadené tisíce drahokamov a polodrahokamov. Pôvodne si chcel Šáhdžahán postaviť vlastný pomník z čierneho mramoru na druhej strane rieky Jamuna. Nikdy sa mu to však nepodarilo, pretože keď sa k moci predral jeho syn Aurangzéb, otca dal zavrieť na doživotie do pevnosti Ágra. Ironicky, do izby s výhľadom na Tádž Mahal.

Napoleon, romantická duša

„Ak ma už neľúbiš, nemám čo robiť na tejto zemi... Chorôb a šialenstva ľudí sa bojím len preto, že by mohli ublížiť tebe. Nech môj strážny anjel radšej chráni teba.“ Takéto vyznania lásky písal Napoleon deň čo deň svojej milovanej Jozefíne. A nielen to, každý boj začínal modlitbou pred jej portrétom.

Čo na to Jozefína? Jej priznanie, že nikdy nevedela ľúbiť na diaľku, hovorí za všetko. Zatiaľ čo on dobýjal svet, ona doma dobýjala srdcia i spálne iných mužov. Pritom treba podotknúť, že esami v rukáve, ako sú mimoriadna krása, um či bohatstvo, Jozefína neoplývala.

O to tvrdšie celý život pracovala na zdokonaľovaní svojich ženských zbraní. Cvičila si koketnú chôdzu, svoju éru predbehla tým, že sa denne hodiny kúpala, dokonca sa naučila viesť spoločenskú konverzáciu tak, aby nebolo vidieť jej čierne zhnité zuby.

V každom prípade, Napoleon ju i potom, ako sa s ňou rozhodol rozviesť, pretože mu nedarovala dediča, otvorene a úprimne nazýval svojou femme fatale. V exile na ostrove svätej Heleny napísal: „Jozefína je jediná žena, ktorú som kedy naozaj miloval. Panuje môjmu srdcu a veľmi za ňou žialim.“