Hypnoterapia môže uľaviť od stresu

Hypnóza už dávno nie je pochybnou metódou šarlatánov, ale serióznou liečebnou terapiou.

Pravdepodobne väčšina z nás pozná hypnózu z filmov alebo z estrádnych vystúpení iluzionistov. Zhypnotizovaný človek sa začne na pobavenie publika správať zvláštne, alebo na seba prezradí niečo, čo by chcel radšej udržať v tajnosti. Pre niekoho je hypnóza nebezpečným šarlatánstvom, pre iného len zaujímavou kuriozitou. Prax vyzerá tak, že si napríklad pri problémoch s hučaním a pískaním v ušiach vsugerujeme vetu: Hučanie - pískanie mi je ľahostajné. „Pri úspešnej autohypnóze prežíva človek pískanie evidentne menej zaťažujúco. V ideálnom prípade k nemu zaujme taký ľahostajný postoj, že si ho po istom čase prestane uvedomovať,“ dodáva Suško. Na podobnom princípe funguje autohypnóza pri migréne. Používame formulku „bolesť mi je ľahostajná“. Podobne je to aj v situácii, ak niekto pociťuje pri bežnej komunikácii s ľuďmi neistotu a úzkosť. Vtedy si opakujeme výrok: Pokoj a istota v každej situácii. „Neznamená to, že sa človek úplne zmení a bude vždy pri styku s ľuďmi ľadovo pokojný. Bude ale viac stáť na pevných nohách a lepšie zvládať vlastné negatívne pocity. Spolu s ďalšou liečbou má väčšiu šancu problém zvládnuť.“

Estrádne použitie hypnózy na pobavenie obecenstva považujú odborníci za zneužitie a závažný etický prehrešok. Pritom o jej pozitívnych účinkoch na ľudské zdravie nie sú pochybnosti a patrí k uznávaným terapeutickým postupom.

„Dnes sú už k dispozícii seriózne výskumy efektivity hypnoterapie, ktoré potvrdzujú jej liečebné účinky. Zvyšujú sa, ak sa ešte hypnóza kombinuje s niektorou z iných psychoterapeutických metód,“ hovorí Jozef Hašto, primár psychiatrickej kliniky FN v Trenčíne.

Podľa jeho slov sa hypnotický stav podobá hlbokému sústredeniu pri počúvaní hudby, ponoreniu do deja filmu a podobne. Pod vedením terapeuta sa môže pacient zamerať na ovplyvnenie určitých chorobných symptómov, navodiť si hlboký pocit uvoľnenia a relaxácie, čo pôsobí blahodarne a zlepšuje liečebné procesy v organizme.

„V mozgu sa vtedy aktivujú určité neurálne siete. Dnes sa to už dá skúmať pomocou funkčnej magnetickej rezonancie,“ pokračuje Jozef Hašto. Hypnotický stav funguje ako isté regulačné nastavenie, v ktorom môžeme odstrániť, alebo ovplyvniť najrôznejšie zdravotné a psychické problémy, ako napríklad prejedanie sa, nespavosť, fóbie, nezvládanie stresu a podobne.

Rozhodujeme sa sami

Strach z toho, či si hypnózou skôr neublížime, nie sú na mieste. Pri hypnotickom stave sa síce ponárame hlbšie do svojej mysle, ale stále si sami seba uvedomujeme. „Často sa stretávam s mylnou predstavou ľudí, že zákonite upadnú do tranzu, čo je najhlbší stupeň uvoľnenia, keď už človek celkom prestáva vnímať okolie. Do tohto stavu sa však dostáva veľmi malé percento výnimočne citlivých ľudí. Hĺbka hypnózy z hľadiska účinnosti vôbec nie určujúca,“ vraví psychoterapeutka Andrea Bellayová.

Netreba sa báť ani zmanipulovania nášho konania. Odborníci sa zhodujú na tom, že zhypnotizovaný človek nie je schopný spraviť nič, čo by nespravil pri plnom vedomí a čo by sa priečilo jeho presvedčeniu a morálnym zásadám. „Tejto otázke sa venoval vedecký výskum. Zdá sa, že hypnóza nepredstavuje v tomto smere väčšie riziko, než je bežná ovplyvniteľnosť autoritou,“ hovorí Jozef Hašto.

Keďže autoritou je ten, kto hypnotizuje, je nevyhnutné, aby šlo o školeného lekára, psychológa, alebo psychoterapeuta. Niekoho, kto si plne uvedomuje svoju zodpovednosť a nezneužije ju. Zároveň musí byť dostatočne pripravený a empatický, aby vedel, ako terapiu viesť a pacientovi neublížil.

Pohrúžiť sa do hypnózy je bežným zdravým javom, ktorý je dostupný väčšine ľudí. Zaujímavé je, že asi 5 % populácie nie je schopných upadnúť do hypnotického stavu. Na tento spôsob liečby dobre reagujú aj deti. „Sú otvorenejšie a ľahšie sa uvoľňujú. Hypnoterapia sa robí hravou formou a väčšina detí ju aj tak vníma,“ dodáva Bellayová.

Pohľad naspäť

Okrem klinickej hypnózy, pri ktorej sa terapeut snaží prospešne pôsobiť na podvedomie pacienta, existuje aj regresívna hypnóza, pri ktorej sa vraciame do minulosti, prípadne do detstva. Hľadáme tam príčiny svojich súčasných problémov. Často už len ich pomenovanie a pochopenie súvislostí môže pôsobiť osožne a uvoľňujúco.

Samostatnou kapitolou je vybavovanie si minulých životov. „Nejde o teóriu ani hypotézou, ale vieru, ktorá nemá oporu v realistickom, logickom a kritickom myslení. Má ale silnú živnú pôdu v subjektívnych zážitkoch niektorých ľudí. V hypnóze totiž môže byť imaginácia taká živá a bezprostredná, že človek ju prežíva ako v trojrozmernom reálnom svete, ktorý vníma všetkými zmyslami. Evolúcia nás obdarila obrazotvornosťou, a niekedy môžeme mať problémy, správne ju odlíšiť od reality,“ vraví Jozef Hašto.

Záleží, samozrejme, od presvedčenia samotného pacienta, ako si vysvetlí prežité veci. Pokiaľ však budú mať vplyv na zlepšenie jeho stavu, je v konečnom dôsledku nepodstatné, čo presne počas hypnózy zažil. „Zo strany odborníkov by sa ale nemali živiť povery a magické predstavy v tejto oblasti,“ dodáva Hašto.

Liečivé slová

V praxi sa pomerne často stretávame aj s rôznymi hypnotickými technikami. Medzi takzvané autohypnoidné patrí Jacobsonova progresívna svalová relaxácia a autogénny tréning. „Najčastejšie sa tieto metódy používajú na zvýšenie odolnosti organizmu voči stresu. Pomocou nich je možné preladiť sa do stavu intenzívnej relaxácie a uvoľnenia. Majú však aj širšie využitie a sú vhodné pri zbavovaní sa rozličných telesných a psychických symptómov,“ vraví psychológ Juraj Suško z FN v Trenčíne.

Dobre účinkujú najmä pri ťažkostiach so zaspávaním, zmierňovaní bolestí, pri migréne, eliminácii nepríjemných povahových rysov a naopak, podpore žiaducich spôsobov prežívania a správania. Pri autogénnom tréningu si hypnoidný stav navodzuje človek sám. S terapeutom však svoj postup konzultuje.

Ide o autosugesciu určitých predstáv, alebo myšlienok, ktoré nám majú pomôcť prekonať rôzne zdravotné komplikácie. Človek svoju pozornosť pravidelne sústreďuje na určité vety – formulky. Závisí aj na samotnej formulácii myšlienky, alebo vety. „Riziko, s ktorým sa občas pri práci s autohypnoidnými technikami stretávam, spočíva v náhlom objavení intenzívnejších emócií, ako je napríklad smútok, napätie a podobne. Vyskytujú sa však zriedka, a pri správnom vedení sa dajú veľmi dobre zvládnuť,“ vraví Juraj Suško.

Uvoľnite sa, prosím

Jacobsonova svalová relaxačná metóda sa využíva najmä ako prevencia a liečba zdravotných problémov spojených so stresom. Vychádza z poznania, že existuje súvislosť medzi myšlienkami a aktivitou svalstva, respektíve psychikou človeka a stavom jeho tela. Pokiaľ stav psychickej nepohody trvá dlhšie, trpia aj napäté svaly, čo sa odrazí na rôznych systémov organizmu. Cvičenia Jacobsonovej metódy kombinujú napínanie a uvoľňovanie konkrétnych svalov, čím sa docieľuje hlboké uvoľnenie a relaxácia. „Autohypnoidné techniky sú veľmi užitočné ako prevencia pri duševnej hygiene a zlepšovaní kvality života,“ dodáva Suško.

Bolo by chybou sa domnievať, že hypnóza dokáže zázraky a náš problém okamžite odstráni. V niektorých prípadoch pomôže už jedno sedenie, väčšinou treba dlhodobejšiu terapiu. Je však nepochybne jednou z účinných možností, ako pomôcť svojmu telu i psychike.

Vyskúšali hypnózu na vlastnej koži

Jozef Hašto: „Vyskúšať si hypnózu patrí k procesu školenia sa v hypnoterapii. Vyhovoval mi empatický pokojný prístup, zatiaľ čo strohejšie formy hypnotizovania u mňa nefungovali. Som zrejme dosť málo ovplyvniteľný autoritami. Z toho som si vyvodil ponaučenie aj pre moju prax. Autohypnózu využívam na oddych a zotavenie sa.“

Juraj Suško: „Vyskúšané mám autohypnoidné metódy. Je to súčasť školenia, ktoré som absolvoval, a zároveň ich používam podľa aktuálnej potreby. Autogénny tréning mi napríklad pomohol pri výraznom spánkovom deficite.“

Autogénny tréning