BRATISLAVA. Z 518 oslovených žiakov základných škôl sa 19 percent už stretlo s nejakou formou agresivity cez internet alebo mobilný telefón. Len minimum z nich hľadalo pomoc u rodiča, učiteľa či kamaráta.
S následkami sa vyrovnávajú samy, ukázal prieskum Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie o možných nástrahách virtuálneho sveta.
Najčastejšími rizikami surfovania detí je kyberšikanovanie, zneužitie osobných údajov alebo násilie. Za okrúhlym stolom iniciatívy Zodpovedne.sk a projektu Bezpečne na internete sa tento týždeň diskutovalo, ako ochrániť deti pred nástrahami internetu.
Nástrah je viac než dosť - deti sa neboja virtuálne zoznamovať s cudzími ľuďmi, dokonca sa s nimi aj stretnúť. Najčastejšie sa na stretnutie vyberajú ôsmaci a len málokedy o tom niekomu povedia. Považujú ho za súkromnú záležitosť.Projekty Európskej komisie ako Zodpovedne.sk bežia už v takmer každej krajine únie. Majú zvýšiť povedomie o zodpovednom využívaní internetu, mobilov, a prevencii trestných činov. Tento rok sa spojil s projektom Bezpečne na internete. Viete ako dlho vaše deti sedia za počítačom a čím sa zaoberajú na internete, spýtali sme sa rodičov.EVA PAVLÍKOVÁ, šéfredaktorka, mama 3 detí:„Počítač mňa aj manžela živí a deti nás pri ňom vidia veľmi často. Keď sa ich snažíme časovo usmerňovať cítime sa neraz ako alkoholici, ktorí poznajú chuť zakázaného a iným kážu, aby nepili. Keďže majú 5, 7 a 9 rokov snažíme sa, aby pri počítači trávili iba vyhradený čas. Nie sú ešte natoľko rozumné, aby si vedeli povedať kedy je toho dosť, takže im to určujeme. Raz som bola doma chorá a tak som si povedala, že vyskúšam, koľko vydržia, či doslova odpadnú. Po štyroch hodinách som zistila, že stále fičia a tak obmedzenie času u nás platí.“Henrieta Mičkovicová, herečka, mama dvoch detí:„No ja sa priznám, že ja osobne som si cestu k počítaču našla až pred dvomi rokmi. Takže môj 19-ročný syn má predo mnou obrovský náskok. Aj keď som s počítačom a internetom nevedela robiť bavili sme sa spolu na túto tému. Chcela som vedieť čo na počítači robí, na čo využíva internet. Mal obdobie četovania, čo ma hnevalo. Ale už s tým prestal a ja som hneď spokojnejšia.“MARTINA PULŠČÁKOVÁ, colníčka, mama dvoch detí:„Desaťročný syn sa na internete najskôr len hrával, teraz si už na ňom vie aj vyhľadať potrebné informácie na rôzne projekty, ktoré robí v škole. Ale dôsledne dbám, aby pri ňom nesedel nejako dlho. A už občas aj mailuje, napríklad nedávno sám napísal svojej učiteľke angličtiny, s ktorou sa zoznámil počas letného tábora u nás v Ružomberku.“
Združená linka pomoci poradí anonymne
Deťom, ktoré sa cítia ohrozované či zneužívané pomocou internetu, mobilu či iných nových technológií, slúži už rok Združená linka Pomoc.sk pri UNICEF. Je súčasťou projektu Zodpovedne.sk a vlani prijala 400 podnetov.
„Ide vlastne o poradenstvo na diaľku. Je anonymné, dieťa sa tak cíti bezpečne a môže povedať aj tabuizované témy, alebo sa priznať k tomu, čo urobilo zlé,“ hovorí psychologička Katarína Trlicová.
„Veľa detí rozpráva o svojich nepríjemných zážitkoch, o tom, že ich niekto cez internet šikanuje, zneužil ich fotografie či osobné údaje,“ opisuje skúsenosti z linky.
Volajúci, najmä deti, najčastejšie žiadali o pomoc pri stretnutí s neznámou osobou, riešili poskytovanie osobných údajov, komunikáciu cez e-mail či mobilné správy.
Telefonická pomoc 0800 500 500 funguje nonstop, deti môžu on-line četovať s operátorom alebo konzultovať pomocou mailu.
Informácie z rodičovského mobilu môžu byť zradné
Trlicová upozorňuje aj na nový fenomén mobilnej či internetovej komunikácie. Volajúce deti si napríklad nevedia dať rady s informáciami, ktoré pomocou nich získali o svojich rodičoch.
Neraz nadobudnú dojem, že sa rodičia podvádzajú, lebo objavia ich nočné čety s intímnymi priateľmi či sms správy. Mnohé zistia, že si rodičia prehliadajú erotické stránky.
„Tieto zistenia môžu u detí vyvolať nejednu psychickú poruchu,“ povedala psychologička.
Odborníci sa pri okrúhlom stole zhodli, že pre deti by internet nebol až taký nebezpečný, keby sa im rodičia vo voľnom čase viac venovali.
Čo je iniciatíva Zodpovedne.sk
Bez pravidiel môžu byť z detí obete. O rizikách internetovej komunikácie detí sme hovorili s MONIKOU GREGUSSOVOU z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Čo najčastejšie deti na internete robia?
„Čím sú deti staršie, tým sú ich aktivity na internete rozmanitejšie. Mladšie tu hľadajú predovšetkým zábavu, kým pre staršie je to aj prostriedok na zoznamovanie, kontakty s kamarátmi. Kým až 80,7 percenta tretiakov hrá rôzne hry, ôsmaci najčastejšie četujú a sťahujú si filmy, hudbu či obrázky. Internet ako zdroj informácií vnímajú až žiaci druhého stupňa základnej školy.“
Čo na internete vyhľadávajú napríklad ôsmaci?
„Takmer štvrtina detí, väčšinou chlapci, priznala, že aj informácie o sexe a porno.“
Zaujímajú sa rodičia o to, čo deti na internete robia?
„Takmer tretina oslovených detí všetkých vekových skupín detí tvrdila, že rodičia sa vôbec nezaujímajú o to, čo robia na internete. Ostatných rodičov to zaujíma občas alebo deti kontrolujú. Väčšina detí, až 63,5 percenta ale uvádza, že v rodinách nemajú pevne stanovené pravidlá pre používanie internetu. Približne 20 percent detí tvrdilo, že pravidlá síce majú, ale ich nedodržiavajú. Väčšinou majú obmedzený čas na využívanie počítača, občas aj zakázané stránky. U starších detí majú takéto zákazy slabú účinnosť.“
Aké majú deti skúsenosti s rizikovým obsahom?
„Na prvom stupni je to zriedkavé, na druhom počet takýchto skúseností výrazne stúpa. Až 50,6 percenta ôsmakov už dostalo cez internet erotické fotografie alebo videá.“
Aké majú deti negatívne skúsenosti s internetom?
„Až 19 percent detí sa stretlo so sexuálnymi návrhmi, najviac sa to týka ôsmakov. Potom je to ohováranie a nadávky, agresivita, ponižovanie či zosmiešňovanie. Zastrašovanie zažilo 10,5 percenta z nich.“
K akým záverom ste vo výskume dospeli?
„Fenomén virtuálneho priestoru nemá ešte všeobecné pravidlá a normy používania. Deti objavujú nové možnosti bez toho, aby mali nejaké obmedzenia. Stávajú sa tak nielen možnými obeťami, ale môžu sa podieľať aj na negatívnych javoch. Najviac sú ohrozené v puberte. Podceňujú riziko.“
ANKETA
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
