Menopauza ohrozuje ženám zdravie

Znížením tvorby estrogénov počas menopauzy sa okrem iného ženám zhoršuje činnosť srdcovo-cievneho systému a hrozí im infarkt. Prevencii by preto mali venovať viac pozornosti. Po menopauze na ne čaká ešte tretina života.

BRATISLAVA. Menopauza je obdobie, keď sa skončila tvorba ženských hormónov estrogénov, čo má pre organizmus ženy viaceré zásadné dôsledky. Ich nedostatok zasahuje srdcovo-cievny systém a zhoršuje kvalitu kostí, čo v období postmenopauzy spôsobuje častejší výskyt infarktu myokardu a osteoporotických zlomenín, najmä život ohrozujúcich vážnych poškodení kŕčka stehennej kosti pri úraze.

Zhoršujú sa navyše chronické zdravotné ťažkosti, ktorými žena predtým trpela, či už obezita, vysoký krvný tlak alebo cukrovka, a zvyšuje sa aj riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a stareckej slepoty.

Bez estrogénov žijú desaťročia

Vek, v ktorom tieto radikálne zmeny postupným vyhasínaním funkcie vaječníkov nastanú, je individuálny, ale v priemere sa začínajú po 45. roku. Urýchľuje ich však chirurgické odstránenie maternice a vaječníkov, onkologické ochorenie alebo stres.

Zatiaľ čo začiatkom minulého storočia bola priemerná dĺžka života ženy necelých 50 rokov, dnes je až 77 rokov. „To znamená, že priemerná žena na Slovensku prežije v estrogénovom deficite asi tretinu svojho života,“ hovorí Radmila Sládičeková z gynekologickej ambulancie Radma-Gyn v Bratislave.

Rezignovať na dobrú kondíciu a vyplniť túto fázu života najmä návštevami zdravotníckych zariadení určite nie je dobrá alternatíva. „Navyše má tento problém aj celospoločenské pozadie,“ upozorňuje gynekologička. „Ide väčšinou o ženy, ktoré ešte pracujú, často na dôležitých pozíciách, zabezpečujú chod domácnosti, sú oporou pre partnerov, starajú sa neraz o vnúčatá a mnohé sa angažujú v treťom sektore, v práci v humanitárnych organizáciách.“

Aj ženám hrozia náhle príhody

Náhle príhody srdcovo-cievneho systému sa spájali chybne najmä s mužskou časťou populácie. „V posledných desaťročiach zaznamenávame infarkt častejšie u žien. Hoci v Európe má už klesajúcu tendenciu – aj vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti o tieto vekové kategórie, kvalitnejším liekom a vedomostiam pacientok o rizikách obdobia menopauzy – u nás počet prípadov z roka na rok stúpa,“ tvrdí Eva Gonsalvesová, primárka oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave. Obdobie menopauzy nevníma väčšina žien ako riziko pre rozvoj srdcovo-cievnych chorôb a už vôbec si ho nespája s infarktom.

V Európe 55 percent úmrtí žien súvisí s náhlou srdcovou alebo mozgovou príhodou, čo predstavuje 4 milióny prípadov. „U nás zomiera v súvislosti so srdcovo-cievnymi problémami až 63 percent žien. Len pre porovnanie, onkologické ochorenia predstavujú 19 percent všetkých úmrtí ženskej populácie,“ hovorí Gonsalvesová.

Problémom je aj diagnostika. „U mužov majú atériosklerotické lézie čiže degeneratívne ochorenie ciev podobu ložísk, u žien sa vyskytujú v rozptýlenej podobe, čo sa ťažšie diagnostikuje, takže ženy aj menej často užívajú lieky,“ povedala primárka. „Aj preto zomierajú dvakrát častejšie ako muži na srdcovú či mozgovú príhodu najmä v prvých týždňoch po jej prekonaní.“

Pomôže hormonálna liečba na mieru

Úbytok estrogénov, ktorý má pre ženský organizmus priam osudové dôsledky, pomáha nahradiť aj hormonálna substitučná liečba.

„Zásadou je ušiť tú správnu liečbu na mieru konkrétnej ženy. Kombinovaná je vhodná pre ženy s maternicou, estrogénová pre pacientky po jej chirurgickom odstránení a lokálna pre vyriešenie urogenitálnych ťažkostí,“ vysvetľuje Sládičeková.

Úbytok estrogénov zapríčiňuje:

nočné potenie, návaly tepla, búšenie srdca, vyčerpanosť, depresie, nervozitu, rast hmotnosti, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou,
poškodenie sliznice pošvy (sexuálne problémy), močovej rúry aj mechúra (urologické ťažkosti), oka, ústnej dutiny a tráviaceho traktu,
degeneratívne ochorenie ciev a srdcovo-cievne ochorenia,
vysoký krvný tlak,
vyššie riziko infarktu myokardu a mozgovej príhody,
rednutie kostnej hmoty a zvýšené riziko zlomenín.