Z čoho majú decká traumy

Keď som chodila do prvej triedy (nerada na to myslím, lebo som mala nepravidelný chrup), tak sme sa pretekali, že kto bude mať na vysvedčku jednotku. Nebolo lepšieho, jak mať tam bičík (teraz prváci vedia o bičíkoch akurát to, že ich majú spermie), a kto mal labuťku, tak na toho sme kukali jak na debila. Šak bolo každému jasné, že ten, kto dostal dvojku, pochopiteľne nič nevedel, lebo každá učka sa snažila, aby decká mali jednotky. Nikomu sa nič nestalo, nikomu nepreskočilo, potom sme normálne išli na strednú, volaktorí na vysokú a volaktorí už aj majú zasrankov. Presne tých zasrankov, s ktorými teraz nikto nevie, že čo.

Lebo náhodou toto ma zaujíma, takéto pokusy na deckách. Raz ich známkujú, potom volakto zistí, že im to može ubližovať, tak im fláknu obrázky, na každej škole v každej triede iné, až nakoniec nikto nevie, čo ktoré zviera znamená.

Potom volakto došiel na to, že obrázky nejsú dobré a povedal, že sa bude hodnotiť ústne. Jakože učka povie Ferkovi, že je dobrý hulvát, tak Ferko bude rád a bude v tom pokračovať? Alebo Jožkovi povie, že sa dobre učí a pekne sa správa, lenže Jožko má rád Ferka, tak bude mať depku, lebo on chce byť dobrý v hulvátstve...

A teraz sú decká zmagorené z toho, že najprv mali obrázky, potom im len učka povedala, čo si myslela, ale vlastne, keby mohla, tak tých spratkov vymastí poza uši, lebo jej dobreže neskáču po chrbte, pretože im aj tak nemože nič poriadne povedať, lebo hneď nabehnú nervní fotríkovci a učka má padáka. A potom títo magorkovia na vysvečko dostanú známku! Volačo, čo dovtedy videli len v matike!

Neviem, načo je to šetko dobré. Aby sa nestresovali? Ja si nemyslím, že tí krpci sú vystresovaní, šak keď idem okolo školy, tak to vidím, sa tam márujú, kopú, zvieratá naťahujú... a v škole si kradnú desiaty, perá a papuče.

My sme vyrastali normálne, nikomu sa nič nestalo, najprv sme mali pečiatky a po štvrťroku normálka naostro známka a každý jeden štrbavec sa snažil, aby mal na vysvečku jedničku jak bič. Lebo takým malým luďom je prd platné nejaké slovné hodnotenie, čo im vyfučí z tých malých hláv, kde majú len sladkosti, hračky a Jetix. Čísla platia na každého, na decko aj na dospelého. Len podla čísla si vieme spočítať, čo bude ďalej. Šak aj mne je príjemnejšie, keď mi šéf zvýši plat, hoci len o pár N€, jak keď povie, že dobre pracujem.

A tiež si myslím, že keby sa v škole s tými prvákmi tolko neťuťkali, tak by si tiež kradli desiaty, perá a papuče, ale možno by v tretej triede spolužiačky nepodstupovali špendlíkovú akupunktúru. A síce by blicovali, ale mačkám by nehoreli chrbty, učky siedmakov by nemuseli žiadať o zbrojný pas na sebaobranu počas výkonu služby, dievčatá by hulili cigy, a ne spolužiakom a na tehotnú deviatačku by sa nepozeralo jak na volačo normálne, ale by ju chodili očumovať jak nejakú cirkusovú senzáciu.

Lebo začať vychovávať treba čo najskôr a ne s obrázkami prasiatok a mačiatok, ale normálnou info, že jako jedna, dve, tri alebo gula. Traumy majú decká z iného jak zo známky.

Autor: Cicuška Pipinka