Kam smeruje naša snaha?

Snom každého šéfa je mať pod sebou snaživých podriadených. Ak je však niekto z nich priveľmi ctižiadostivý, v hlave mu môže zasvietiť kontrolka, ktorá ho upozorní, že mu pod rukami vyrastá potenciálny konkurent. Ani kolegovia na rovnakých pozíciách nemajú veľkú radosť z prehnaného snaživca. Veď koho by tešilo večne sa porovnávať s niekým, kto trčí v práci od svitu do mrku, detailne sa venuje každej maličkosti a popri tom si ešte stíha zlepšovať vzdelanie na rôznych školeniach a kurzoch?

Konfrontácia so snaživcom nám môže pripomínať krušné chvíle z detstva, keď nám mamička vyčítala, že nemáme také dobré známky ako Marienka od susedov. A tak nečudo, že niektorí ctižiadostiví ľudia sú napokon v živote neúspešní. Okolie im hádže polená pod nohy, lebo sa cíti ohrozené ich snaživosťou.

Najhoršie dopadnú jedinci, ktorí sa derú dopredu „cez mŕtvoly” a pri presadzovaní svojich cieľov neberú ohľad na iných. Majú pred očami len vidinu vlastného úspechu, radi vyzdvihujú predovšetkým „svoje“ zásluhy.

Takéto správanie sa im však po čase vracia ako bumerang a napokon zistia, že široko-ďaleko nenájdu nikoho, kto by s nimi rád spolupracoval. Túžba po obdive a spoločenskom ocenení sa zmení na pravý opak – na samotu. A to je začiatok konca. „Kto sa dostane do izolácie, pravdepodobne sa tento stav skôr či neskôr negatívne odzrkadlí na jeho duševnom a následne i fyzickom zdraví,” dodáva Podkonická. Človek je totiž spoločenský tvor a bez podpory okolia nevyhnutne chradne - na tele aj na duši.

Geniálni diplomati

A predsa existujú snaživí ľudia, ktorí sa dokážu presadiť bez toho, aby ich ostatní považovali za nepríjemných karieristov. Títo šťastlivci majú jedinečný dar presvedčiť druhých o tom, že ak budú spolupracovať na napĺňaní ich zámerov, budú mať z toho tiež prospech. Jednoducho zmenia svoj individuálny cieľ na kolektívny. „Sú to ľudia s vrodenou schopnosťou empatie,“ tvrdí Zuzana Podkonická. Dokážu vycítiť, čo je pre druhých ľudí dôležité, čo ich motivuje a na základe tohto poznania si získať ich priazeň. Namiesto nepriateľov si urobia z kolegov a potenciálnych konkurentov spojencov. Takíto majstri komunikácie bývajú najlepší manažéri, preto čoraz viac spoločností zaraďuje do výberových konaní na vedúce pozície psychologické testy, ktoré dokážu zmapovať úroveň komunikačných zručností.

Priamosť nadovšetko

Ak máme pocit, že máme v tejto oblasti slabé stránky, môžeme sa pokúsiť odstrániť ich na komunikačných tréningoch. Tam pravdepodobne zistíme, že okrem ústretového empatického správania sú na presadenie našich záujmov dôležité ešte dve vlastnosti – priamosť a dôslednosť. „Ľudia vás len ťažko môžu podporiť, ak nedokážete presne formulovať, čo od nich chcete,“ upozorňuje Podkonická. Zároveň je dôležité, aby ste potom, čo sa s nimi dohodnete na určitom postupe, vyžadovali slušne, pritom však dôrazne naplnenie vzniknutých záväzkov. „Ak niektorý spolupracovník nesplní svoju úlohu, nie je vždy najlepším riešením urobiť prácu za neho, len aby sme sa vyhli konfliktu,“ dodáva psychologička.

Úspešní ľudia sa málokedy riadia heslom „najradšej si všetko spravím sám“. Vedia dobré vlastnosti iných využiť vo svoj prospech, prenechať im priestor na realizáciu, a tak šetriť vlastné sily na plnenie úloh, ktoré sú pre nich podstatné. Pri napĺňaní pracovných cieľov je totiž dobre fungujúca sieť kontaktov často dôležitejšia ako množstvo vynaloženej energie.

Snaha na správnom mieste

Okrem umenia komunikácie a schopnosti motivovať iných je najdôležitejším predpokladom úspešného snaženia primeraná motivácia seba samého. Dalo by sa povedať, že ak v tejto veci nemáme jasno, potom je všetka naša snaha len zbytočne vyplytvanou energiou.

Ak sa nútime naplniť cieľ, s ktorým nie sme stopercentne stotožnení, nikdy nedosiahneme spokojnosť. „Každý z nás potrebuje k vnútornej spokojnosti niečo iné,“ vraví Zuzana Podkonická. „Niekto cíti uspokojenie, keď môže pomáhať druhým, iný sa zase cíti naplnený pri tvorbe obchodných stratégií a zarábaní peňazí. Problém je, že spoločnosť neoceňuje všetky činnosti rovnakým spôsobom, niektoré považuje za viac, iné za menej prestížne.“

Keď podľahneme tomuto tlaku, hrozí nám, že svoju snahu neupriamime na to, čo nás vnútorne uspokojuje, ale na to, čo nám vnucuje verejná mienka, manžel alebo rodičia. Napríklad sa narodíme v lekárskej rodine, kde je kritériom úspechu štúdium medicíny, my však k tomuto odboru nemáme žiadny vzťah. Keď podľahneme tlaku okolia, budeme pracovať ako lekári z donútenia a ak nebudeme chcieť jedného dňa zomrieť s pocitom, že sme svoj život premárnili, musíme po čase aj tak hľadať inú cestu.

Až keď nájdeme činnosť, s ktorou sa dokážeme naplno stotožniť, máme šancu, že nám práca pôjde ľahko od ruky a okolie nás nebude považovať za ctižiadostivého karieristu, ale za človeka, ktorý sa dokáže nadchnúť prácou a svoje nadšenie vie pozitívne preniesť aj na druhých.

Vieme presvedčiť druhých, aby nás podporili v napĺňaní našich cieľov?

K najnovším tréningovým metódam, ktoré nás zdokonalia v umení komunikácie, je takzvané verbálne aikido. Na workshopoch s týmto názvom si môžeme vyskúšať svoje zručnosti v rôznych modelových situáciách ako je napríklad hra na obeť, podvádzanie a blafovanie, obrana pred agresívnym správaním alebo zmätok na pracovisku. Lektor nám dá impulz a my naň musíme reagovať. Pritom naše reakcie posudzujú aj nezúčastnení pozorovatelia, ktorí nám nakoniec povedia, čo sa im zdalo v našom správaní vhodné a čo naopak nevhodné. Takýto tréning by nám mal pomôcť vyvinúť duševné a emociálne schopnosti, potrebné na zvládnutie bežných komunikačných problémov.