Krása zrodená na slame

Neľakajte sa, nechystáme sa po sviatkoch pokračovať v písaní o Jezuliatku alebo o trojkráľovýchtradíciách. V týchto dňoch sa priblížil čas výroby slamového vína - jedného z vrcholov umenia (mnohých odvážnych) vinárov.

Na európskom vinárskom kontinente existujú rôzne klimatické podmienky, dorábajú sa špecifické vína a pestujú rozmanité odrody. Každý región sa však pýši svojimi vlastnými charakteristickými sladkými vínami.

Len vyvolení majú vinice na Tokaji alebo vo francúzskom Sauternes, kde vzniku prírodne sladkých vín pomáha ušľachtilá pleseň a jedinečné prírodné podmienky. Ostatní si musia pomáhať ako vedia - pomocou mrazov dorábajú ľadové vína, alebo zvyšujú cukornatosť hrozna jeho sušením - tak aj u nás vznikajú slamové vína, ktoré svoje meno získali vďaka spôsobu sušenia hrozna, ktoré najčastejšie prebieha na slame. Slamové vína (slámové alebo poslamné víno, Schilfwein, Strohwein, Passito) sú typické hlavne pre stredoeurópsky región.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Aj naši vinári to (už) vedia

Keďže posledné zimy sú veľmi mierne a výroba ľadových vín sa stáva komplikovanou, stále viac vinárov sa orientuje na slamové vína, ktoré sa v roku 2005 stali naším najmladším oficiálnym prírastkom do rodiny akostných vín s prívlastkom. Slamové vína doteraz dorábali najmä vinári z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti (J. M. Vinárstvo Doľany, PD Vajnory, Villa Vino Rača, Vinárstvo Ján Paták z Harmónie, Vínne pivnice Svätý Jur, Víno Dudo z Kráľovej, Víno Ludvik z Pezinka, Víno Matyšák a Vitis Pezinok), ale veľmi kvalitné slamové víno vedia vyrobiť aj vo Vinárskych závodoch Topoľčianky.

Najnovšia slamová dvojhviezda vyšla na východe - sú ňou manželia Ostrožovičovci z Veľkej Tŕne, ktorí čo vlani blysli so „slamákom" Tokaj cuvée 2006 z Muškátu žltého a Lipoviny. Výroba prírodne sladkých vín (bobuľových, hrozienkových a cibébových výberov, slamového či ľadového vína, ako aj tokajských výberov) si vyžaduje nielen kus odvahy, prípadne šťastia, ale najmä vedomosti a fortieľ.

Dlhá cesta z vinice do fľaše

Výroba slamového vína je celkom špecifická a zároveň dosť riskantná, a preto je toto víno pomerne vzácne a len veľmi málo vinárov si naň trúfne. Kritickým je najmä obdobie počas vysúšania hrozna, keď sa ukáže, či použité hrozno bolo dobre vyzreté a naozaj zdravé.

Zberu sa prikladá mimoriadny význam, robí sa zvyčajne na prelome októbra a novembra ručne do malých plastových alebo drevených prepraviek, ktoré môžu byť vystlané slamou a následne v nich môže prebiehať i samotné sušenie. Hrozno sa zbiera s cukornatosťou zvyčajne vyššou ako 21 gramov na liter. Dôležitý je aj výber vhodnej odrody, pričom sa uprednostňujú klony neskôr dozrievajúcich odrôd s prirodzene vyšším obsahom kyselín. Z bielych odrôd sa osvedčili Rizlingy, Veltlínske zelené, Rulandské biele i sivé, z modrých odrôd sú vhodné Frankovka modrá, Cabernet Sauvignon, ale používa sa aj Svätovavrinecké či Rulandské modré.

Hrozno môže dozrievať na slame alebo na rohožiach z rákosia, prípadne sa minimálne tri mesiace nechá visieť na šnúrach v dobre vetraných tmavých priestoroch. Počas prirodzeného procesu sušenia sa priebežne

kontroluje zdravotný stav hrozna a prípadné nahnité či inak poškodené bobule sa musia odstraňovať, aby sa neznehodnotila celá úroda. Po dostatočnom vysušení sa strapce pomaly ručne lisujú, pričom výlisnosť takéhoto hrozna je veľmi malá - len okolo 20 % (pri čerstvom hrozne je to až 70 - 75 %) a na jednu pollitrovú fľašu je potrebných až 5 kg hrozna. Získaný mušt sa potom odkalí usadením a do čistej šťavy sa pridajú ušľachtilé kvasinky, ktoré sú schopné prežiť aj vo vysokom osmotickom tlaku spôsobenom hlavne značným množstvom

cukru. Kvasenie je pomalé a trvá niekoľko týždňov, až kým ho nezastaví stúpajúci obsah alkoholu. Po zretí v sudoch sa slamové víno plní do fliaš s menším objemom (0,25, 0,375 alebo 0,5 litra), pričom ich tvar môže byť typickým pre výrobcu alebo môže reprezentovať celú vinohradnícku oblasť.

Čím je „slamák" taký výnimočný

Pre slamové víno je veľmi typická nádherná jantárová farba so zlatými odtieňmi a krásnou iskrou. Keď potočíte kalichom s vínom, na prvý pohľad vás zaujme jeho „slzenie" - po stenách stekajú ťažké kvapky, vytvárajú okná - a čím sú trvácejšie, tým je vyšší obsah alkoholu a tiež viskozita vína, na ktorej sa podieľa celkový obsah látok extrahovaných vo víne. Slamové vína majú jemnú ovocnú vôňu sušeného ovocia, často s intenzívnymi tónmi medu. Buket slamových vín môže tiež pripomínať citrusové plody a plody tropického ovocia a môže byť sprevádzaný jemnou korenitosťou.

Od slamového vína očakávajte, že bude výrazne sladké, až medové, lebo kvasinky dokázali premeniť na alkohol len malú časť cukru. Po jeho degustácii však zistíte, že počas sušenia hrozna nedošlo iba k zvýšeniu koncentrácie cukru, ale zvýšil sa aj obsah kyselín, ktoré v tých najkvalitnejších produktoch príjemne harmonizujú s prítomným cukrom. Slamové vína sú vďaka svojim vlastnostiam vhodné na desiatky rokov archivácie, zároveň sú hodnotným darčekom a ozdobou každej súkromnej vinotéky. Poobzerajte sa po tých našich - slovenských, veď vlani niektorí naši vinári žali so svojimi „slamákmi" medailovú úrodu po celom svete. Kúpte, ochutnajte a pochopíte čaro slamového vína.

Podávanie slamových vín a ich kombinácie s jedlom

Svojou jedinečnou chuťou (a cenou) sú slamové vína predurčené na zvláštne príležitosti. Dobre vychladené (pod 10 °C) sú vhodné aj ako aperitív a zaujímavé chuťové kombinácie vznikajú napríklad so syrmi s modrou plesňou. Chuťovo však najlepšie ladia so sladkými dezertmi, pričom v každej vinárskej oblasti k prírodne sladkým vínam zvyčajne podávajú svoju miestnu sladkú špecialitu.