Zápis do školy nemusí sprevádzať stres

derné vybavenie tried.

V deň zápisu môjho prvorodeného som sa obliekla ako do divadla. Malého budúceho prváčika som tiež vyobliekala do sviatočného, len jeho otec sa zdráhal, no napokon si na seba vybral niečo iné ako pohodlné staré vyšúchané džínsy. „Kvety kúpime cestou,“ rozmýšľala som nahlas a ešte vo výťahu som naslinenou vreckovkou utierala hlavnému hrdinovi dňa fúzy od pričerveného sirupu. „Maaami, nerooob,“ ozvalo sa otrávené dieťa.

Kvetinárstvo bolo zatvorené! Chlapská časť rodiny ma utešovala, že na zápis sa kvety nenosia, no neexistujúca kytica vo mne vyvolávala nepokoj a stres. Do školy našťastie vchádzali podobne nervózni rodičia s podobne vyparádenými deťmi - a bez kvetov.

Veľké šípky, povešané na chodbách, nás nasmerovali na triedy, v ktorých sa zapisovali noví žiaci. Väčšina detí sa osmelila hneď, ako vošli do triedy. Staromódni rodičia ostali prekvapení – strohá trieda z ich predstáv či dávnych spomienok sa zmenila na herňu s veselým kobercom. Miestnosti, preplnené školskými lavicami, sú už dávno minulosťou.

Kým sme vypísali povinné papiere, skupinka detí spolu s našou ratolesťou sa venovala najvážnejšiemu bodu dňa – plnia úlohy, ktoré im dala možno práve ich budúca pani učiteľka. Pritom ju postupne každé dieťa – vrátane nášho - oboznámilo s históriou svojej rodiny a svojím súčasným pobytom v materskej škole. Učiteľka odpovedá aj na naše zvedavé otázky a v závere dostávame zoznam vecí, ktoré treba deťom do školy kúpiť. Každý budúci prváčik ešte dostane darček od starších spolužiakov a je po zápise.

„No, ani to nebolelo,“ spokojne hodnotím nahlas - viac pre mňa ako pre moju ratolesť. Hrdý otec pozýva všetkých do cukrárne...

Pre mnohých z nás je zápis hmlistou spomienkou na priestory budúcej školy a slávnostnú atmosféru, ktorej sme úplne nerozumeli. Len sme cítili, že ide o niečo dôležité a náš väčší alebo menší stres plynul skôr z reakcií rodičov, než z našich vlastných. Musí to tak byť vždy?

„Zápis prvákov do základnej školy je veľkým dňom. Rodičia by však nemali tento moment príliš zdôrazňovať. Dieťa veľmi pozorne vníma reakcie rodičov a napodobňuje ich správanie. Ak bude rodič vystresovaný, plný očakávaní, akokoľvek to bude tajiť, dieťa to zistí a pravdepodobne sa bude správať rovnako.

Dieťa, ktorému sa rodič pravidelne venuje a s nim komunikuje s najväčšou pravdepodobnosťou zápis bez väčších problémov zvládne. Rozhodne by sa rodičia mali vyvarovať zháňania testov či materiálov, ktoré sa pri zápise používajú. Tým, že dieťa doslova nacvičí rôzne úlohy, rodičia oklamú len seba.

Zápis budúcich prváčikov ma za úlohu odhaliť aspoň orientačne nedostatky a prípadnú nezrelosť dieťaťa a tým pomôcť rodičovi napr. tým, že sa navrhne odklad školskej dochádzky. Následne dieťa podrobne vyšetrí psychológ, ktorý navrhne ďalšie opatrenia, ktoré dieťaťu zväčša veľmi pomôžu,“ hovorí psychológ Dr. Maroš Majko o prehnaných očakávaniach rodičov pred zápisom do základnej školy.

Deti zväčša nemajú strach zo zápisu a z toho, že o niekoľko mesiacov pôjdu do školy. Naopak, tešia sa a vnímajú ho ako dôkaz toho, že už nepatria medzi najmenších. Ak má dieťa obavy, prípadne sa odmieta zúčastniť zápisu, rodič vhodne vysvetlí dieťaťu výhody, ktoré z navštevovania základnej školy vyplývajú – od bežných aktivít, akými sú čítanie a písanie, môžu byť lákadlom noví kamaráti či atraktívne prostredie modernej školy.

„Rozhodne by sa rodičia mali vyvarovať toho, že deti budú strašiť školou, napr. „veď počkaj, v škole uvidíš“. Ak je dieťa veľmi vzdorovité, odmieta zápis či detský kolektív, alebo ma iné väčšie ťažkosti, mal by rodič kontaktovať Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a poradiť sa s psychológom. Tieto centrá sa nachádzajú v každom okresnom meste v rámci SR a ich služby sú bezplatné,“ radí psychológ.

Zápis na základnú školu je pre dieťa i pre rodiča dôležitý, no dá sa zvládnuť bez stresu rodičov i dieťaťa.