Voľno na zavolanie

Dovolenka, neplatené alebo študijné voľno? Na čo máme nárok a čo sa nám viac vyplatí?

Ak potrebujeme voľno, nech už je príčina akákoľvek, väčšinou to riešime čerpaním dovolenky. Často však aj v prípadoch, keď s oddychom nemá nič spoločné. Situácia sa pritom dá vyriešiť aj iným spôsobom, v mnohých prípadoch záleží na vzájomnej dohode medzi nami a naším zamestnávateľom. Platené dovolenkové dni, ktoré nám ostanú, zvykneme minúť v medzivianočnom období alebo napríklad pri práceneschopnosti. Dovolenka je totiž lepšie platená ako práceneschopnosť.

V niektorých firmách je práve teraz obdobie, keď sa zapisujeme na dovolenkovú listinu a plánujeme si termín, keď zabudneme na starosti pracovných dní. Ako je to teda s čerpaním dovolenky? Aj keď Zákonník práce určuje isté pravidlá, veľa závisí od vôle samotného zamestnávateľa. Základná dĺžka dovolenky je štyri týždne za rok. Len ak máme odpracovaných viac ako 15 rokov, čo musíme zamestnávateľovi sami vydokladovať, prislúcha nám jeden týždeň navyše. Počíta sa do toho aj štúdium vysokej školy.Neplatené voľno som si chcela vziať, keď sa moja mama rozhodla presťahovať z panelákového bytu do rodinného domu k babke na druhý koniec republiky. Vyžadovalo si to dosť veľa organizovania, a preto som nechcela, aby ostala na celé sťahovanie sama. Šéf nebol nadšený, ale nakoniec sme sa dohodli, za čo som bola vďačná. Na ekonomickom oddelení mi však povedali, že si nemôžem vziať neplatené voľno, ak nemám vybranú celú dovolenku. Vraj sa tak chránia pred tým, ak by som potom prišla, dala výpoveď a oni by mi museli dovolenku preplatiť. Nepáčilo sa mi to, nechcela som si ju minúť celú. Ak by som predsa potrebovala neskôr deň voľna, je ľahšie vziať si dovolenku, ako vypisovať žiadosť riaditeľovi firmy o deň neplateného voľna. S účtovníčkou sme sa napokon dohodli, že si vyberiem dovolenku, na ktorú mám nárok za už odpracované dni, a okrem toho si vezmem neplatené voľno. Bolo to vždy lepšie, ako ostať úplne bez možnosti čo i len krátkej dovolenky.Ako externá študentka som nárok na študijné voľno nemala a navyše som ani nepracovala v odbore, z ktorého som šla robiť skúšky. Preto som ani nedúfala, že by som ho dostala. Dohodli sme sa však s mojím zamestnávateľom na tom, že si vezmem neplatené voľno. Bola som napokon celkom rada, dostala som asi dvadsať voľných pracovných dní. Po mojom návrate do práce sa však situácia dosť zhoršila. Niektoré kolegyne sa nevedeli preniesť cez to, že som dokončila vysokú školu a stále mi to vyhadzovali na oči. Našťastie som náhodou dostala zaujímavú pracovnú ponuku v inej firme a rozhodla som sa odísť. Vybrala som si vtedy dovolenku za celý rok vopred, len aby som tam nemusela ostať čo i len o deň navyše. Strhli mi to z platu, čo sa mi dosť odrazilo na výplate, ale neľutujem to. Je to napríklad vyšetrenie u lekára (7 dní), sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi (7 dní), vlastná svadba (1 deň), pohreb člena rodiny (1 – 2 dni), sťahovanie v záujme firmy (1 – 2 dni). Počas plynutia výpovednej lehoty máme tiež k dispozícii týždenne jeden poldeň voľna na hľadanie novej práce. Presné podmienky určuje Zákonník práce.

„Zákonník práce dnes hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ a mala by sa prednostne vybrať v kuse. Teda nie po poldňoch, jednotlivých dňoch a podobne. Osobne si myslím, že ideálne je vziať si naraz najmenej dva týždne, lebo regenerácia organizmu si to naozaj vyžaduje,“ vraví Elena Krištofíková, personalistka a mzdová účtovníčka. Zamestnávateľ by nás teda nemal nútiť, aby sme si vybrali najviac jeden týždeň voľna. Nebojme sa ozvať a spýtať sa, či si nemôžeme vziať rovno dva alebo tri týždne.

Na druhej strane je čerpanie dovoleniek veľmi individuálne. Záleží nielen na tom, ako sa so zamestnávateľom dohodneme, ale aj, akú prácu vykonávame. V niektorých prípadoch je dlhšia dovolenka dokonca vyžadovaná. Napríklad poštové doručovateľky mávajú zvyčajne voľno celý mesiac. Je to preto, že pracujú s peniazmi, kolkami a mesiac musia uzavrieť inventúrou.

Existuje rozdiel v čerpaní dovoleniek u žien a u mužov? „Určite áno, aj keď sa to nedá celkom paušalizovať. Veľa mužov už totiž býva aj na materskej dovolenke,“ vraví odborníčka. Doma s chorým dieťaťom ostáva väčšinou ten z rodičov, ktorý má nižší príjem.

Treba si to dobre rozmyslieť

Ak to zamestnávateľ dovolí, voľno sa dá získať aj iným spôsobom ako čerpaním dovolenky. Hana z Bratislavy pracuje v knižnici, ale už pár rokov si dva letné mesiace užíva na cestách k moru. Dohodla sa so šéfom a na tento krátky čas sa z nej stáva delegátka cestovnej agentúry. Sprevádza autobusy, stará sa o turistov v letoviskách. Vyriešila to neplateným voľnom.

Lenže nie každý má takého ústretového šéfa. Neplatené voľno sa dá využiť napríklad aj počas stáže v zahraničí. Zamestnanec sa vzdeláva, zvyšuje si kvalifikáciu, z čoho v konečnom dôsledku bude profitovať aj zamestnávateľ a zároveň má svoju prácu doma stále istú. Na druhej strane však aj neplatené voľno skrýva zopár úskalí pre obe strany.

„Zamestnávateľovi zákon ukladá, že za nás musí v tomto období platiť odvody za zdravotné poistenie vo výške 14 % z minimálnej mzdy, 10 % svojich a 4 % za zamestnanca. Nikde však nie je povedané, že sa zamestnávateľ so zamestnancom nemôže dohodnúť takto – ja ti dám voľno, ale odvody, alebo aspoň 4 % si zaplatíš sám. Ide však len o vec dohody a nesmie to byť podmienka zo strany zamestnávateľa,“ vraví Elena Krištofíková.

Počas neplateného voľna sa nám prerušuje sociálne poistenie, neplatí ani 42-dňová ochranná lehota pre nemocenské poistenie ako pri skončení pracovného pomeru. Ostáva skrátka len dúfať, že sa nám nič nestane. Nemáme zaplatené ani invalidné a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Z tohto hľadiska je pre nás neplatené voľno nevýhodné. „Môžeme ho chápať skôr ako zadné dvierka, napríklad, keď je už dovolenka vyčerpaná. Udeľuje sa len mimoriadne,“ dodáva odborníčka. Pokiaľ sa však preň predsa rozhodneme, riešením je dohodnúť sa priamo so Sociálnou poisťovňou. Odo dňa, keď sa nám začína neplatené voľno, sa v nej môžeme prihlásiť ako dobrovoľní platitelia a hradiť si všetky položky sami. Treba si však uvedomiť, že sa odvody nedajú doplatiť spätne. Ak by sme ochoreli, máme neplatené voľno a nehradíme si sami sociálne poistenie, máme skrátka smolu. Preto si musíme vopred dobre premyslieť, či sa nám to vyplatí.

Zamestnávateľ si tiež môže dať podmienku, že nám neplatené voľno povolí, len ak už máme vyčerpanú dovolenku. Je to však iba jeho rozhodnutie, v Zákonníku práce to nie je nikde napísané, neplatené voľno s dovolenkou vôbec nesúvisí.

reklama

PROBLÉMOVÉ „detaily“

Ak sa chystáme dať výpoveď a predtým si ešte užiť dovolenku, myslime na to, že nás to môže niečo stáť. Hlavne voľné dni, ktoré sme si neodpracovali. Ak sa totiž pracovný pomer končí skôr ako 31. decembra, posudzuje sa nárok na dovolenku, ktorú máme od začiatku roka, čiže 1. januára až do odchodu, napríklad 31. augusta.

„Ak sme pracovali bez prerušenia, bez PN nad sto dní a dovolenku máme vyčerpanú za celý rok, rozdiel sa vyrovnáva v poslednej výplate. Tie dni, ktoré sú prečerpané, sa automaticky zrazia,“ vysvetľuje Elena Krištofíková. Zamestnávateľ však môže byť niekedy veľkorysý, čo sa stáva väčšinou pri výpovediach. „Deje sa to aj teraz, počas finančnej krízy. Pre ľudí nie je práca a musia ich jednoducho prepustiť. Niektorí majú dovolenku vyčerpanú, hoci už nebudú pracovať do konca roka. V takom prípade sa spraví dohoda. Od zamestnávateľa dostanú odstupné a dovolenku im nezrazia.“

Problémy s čerpaním dovoleniek bývajúaj z iných dôvodov. Stáva sa, že šéf nalieha, aby sme si dovolenku vybrali do konca roka, nech sa nám nekumuluje. V Zákonníku práce to nie je priamo dané. Pre zamestnávateľa je to však nevýhodné, lebo priemerná mzda, z ktorej sa platí dovolenka, sa pomaly zvyšuje, a preto aj vyplácaná suma za dovolenku je vyššia. Na druhej strane nás nikto nemôže nútiť, aby sme si dovolenku nečerpali, lebo ju dostaneme preplatenú. Máme na ňu nárok.

Nárok máme aj na platené voľno, zvyčajne sedem dní na návštevu lekára a sedem dní na sprevádzanie rodinného príslušníka. „Sú však firmy, kde majú s týmto zamestnanci problém. Viem o zamestnávateľoch, ktorí aj napriek tomu, že im človek donesie lístok od lekára, mu strhnú voľno napríklad z nadčasov, ak ich má, a nezaplatia mu ho. Nie je to v súlade so zákonom, ale robí sa to,“ priznáva Elena Krištofíková.

reklama

Dohoda nadovšetko

Samostatným špecifikom je študijné voľno. „Dá sa povedať, že u súkromníkov neexistuje. Zákonník práce nehovorí o tom, že ho zamestnávateľ musí dať, ale môže. Väčšinou sa u nás využíva v štátnej správe, tam, kde je určené, že človek podľa novej štruktúry musí mať napríklad vysokú školu.“

Súkromní podnikatelia si berú väčšinou hotového človeka. Keď niekto študuje popri zamestnaní, môže mu šéf povedať, že od neho nevyžaduje vysokú školu, lebo na prácu, ktorú vykonáva, stačí maturita alebo výučný list, a preto mu voľno nedá. „Zamestnávatelia sa študijnému voľnu bránia, lebo človeka musia platiť priemernou mzdou a on pre nich nevykonáva žiadnu činnosť,“ dodáva Krištofíková.

Spor sa môže riešiť dovolenkou, náhradným voľnom alebo skráteným úväzkom. Nie vždy sa to však dá. Podobne, ako sa to stalo Michaele z Považskej Bystrice. K ukončeniu externého štúdia jej chýbalo niekoľko skúšok a na to potrebné voľno na štúdium. Jej šéfovi sa však nezdalo, že by vôbec nechodila do práce a na voľno mohla zabudnúť. Rozhodovanie pre Michaelu nebolo príjemné, ale niekoľkoročný investovaný čas a peniaze do štúdia sa rozhodla nepremárniť a radšej rovno odišla z práce.

reklama

Lucia z Martina mala väčšie šťastie. Tri týždne mohla ostať doma, v práci ju dokázali zastúpiť a ona sa vrátila síce unavená, ale šťastná so spravenými skúškami. Preto je dobré si pred nástupom do zamestnania zistiť a povypytovať sa, ako sa v danej spoločnosti rieši dovolenka, platené či neplatené voľno. Niekedy sú to detaily, ale môžu príjemne prekvapiť či poriadne znepríjemniť život. Často pritom ide len o vzájomnú dohodu oboch strán.