Silvia Malachovská: Po dobrom tréningu som plná energie

vá prežívali obaja rovnako intenzívne. Silvia aj jej tréner a partner Peter Schwarz.

Ešte pred tým, než ste sa začali venovať fitnesu, ste robili kulturistiku. Nie je to pre dievča trochu nezvyčajné?

Keď som mala asi 17 rokov, v jednej posilňovni blízko môjho bydliska sa konal konkurz pre kulturistov. Zúčastnilo sa na ňom asi osem dievčat a 50 chlapcov, takže nakoniec to dopadlo tak, že chalani prešli tvrdým výberom a baby boli prijaté všetky. Kulturistika sa nám nezdala vôbec zvláštna, boli sme len juniorky s trochu vyšportovanou postavou, ktoré si dali na seba plavky, natreli nás tónovacou farbou a išlo sa súťažiť. O nijakých svaloch nemohlo byť v našom prípade ani reči.

Aký je vlastne rozdiel medzi kulturistikou a fitnesom?

Kulturistika je hlavne o obrovských vyrysovaných svaloch. Fitnes je o niečo viac „light“, je to skôr také hranie v posilňovni. Na súťažiach je dôležitá nielen postava, ale aj gymnastická zostava, ktorá býva veľmi náročná. Hlavne pre mňa, pretože som s gymnastikou začínala až v 24 rokoch.

To je dosť neskoro...

Je to tak, iné dievčatá sa gymnastiku učia už od detstva, ja som si musela oddrieť všetko od základov až v dospelosti. Každý rok som sa naučila nový gymnastický prvok, no čím som staršia, tým mám väčší strach skúšať niečo nové. Najmä ak sa mi v hlave premietajú všetky doterajšie zranenia, ako výrony členkov, natrhnutý sval na zadku, vyskočený kĺb na palci...

No mohla som si za to sama, pretože som neoddychovala a chodila z tréningu na tréning. Dnes som už múdrejšia a viem si užiť aj chvíle voľna.

Na súťažiach fitnes sa hodnotí aj ženská krása, nielen zostava. Nie je to trochu nespravodlivé? Má vôbec šancu vyhrať menej príťažlivá účastníčka?

Aj keby mala postavu o trochu lepšiu, rozhodca sa väčšinou prikloní k tej sympatickejšej a krajšej, pretože sa mu na ňu lepšie pozerá. Pri fitnese je dôležitá symetria postavy, kvalita pokožky, podkožného tuku, dievča nesmie byť ani príliš, ani málo svalnaté.

K rozhovoru sa pridáva tréner a Silviin partner Peter Schwarz: „Keď si musia rozhodcovia vybrať medzi štyrmi takmer rovnakými súťažiacimi, rozhodujú aj detaily. Vtedy môže byť dôležitá aj farba plaviek, účes alebo pekne nalakované nechty. Jednému rozhodcovi sa páčia viac blondíny, inému tmavovlásky, niektorý uprednostňuje svalnatejšie typy, ďalší skôr štíhlejšie.“

Môže byť takéto rozhodovanie vôbec objektívne?

Ťažko povedať. Každý súťažiaci už určite zažil pocit nespravodlivosti a netýka sa to iba tohto športu. Aj ja som bola občas rozčarovaná - niekedy sa jednoducho nevyhnete dojmu, že rozhodca má víťazku určenú vopred.

Peter Schwarz: „Silvia to má o to ťažšie, že ju všade pokladajú za favoritku, čo musí byť dosť veľký tlak na psychiku. Často by nám rozhodca najradšej naschvál udelil menej bodov, len aby sme šiestykrát za sebou nezískali zlato. My sa však vždy pripravíme tak dôkladne, že si to jednoducho nemôže dovoliť.“

Vyskytnú sa na súťažiach aj intrigy?

Nám sa zatiaľ, našťastie, nič nestalo. No napríklad mojej zverenkyni ukradli šaty v hodnote niekoľkých desiatok tisíc korún. Našťastie to bolo už po súťaži, no aj tak je to nepríjemnosť. „Požičiavajú“ sa aj tónovacie farby na telo. Pritom nejde o drobnosť, jeden malý téglik stojí zhruba 1400 korún a obsah vystačí na dve natretia.

Fitnesky vraj používajú rôzne triky, akým je napríklad lepenie plavkových nohavičiek na telo, aby sa neodhalila zadná časť...

Jasné, keď majú dievčatá príliš úzke plavky, lepia si ich na zadok lepidlom. Súťažiace sú vychudnuté, odvodnené a natreté farbou a plavky občas padajú aj z bedier. Aj mne sa to raz stalo a veľmi „rozumne“ som to vyriešila sekundovým lepidlom, ktoré bolo poruke. Chvíľu bolo všetko fajn, no po pár minútach mi navrela koža a urobili sa mi také boľavé pluzgiere, že som mala v očiach slzy. V takomto stave som musela vyjsť na pódium a prezentovať sa úsmevom. Doteraz mám na bedrách jazvy. Dnes sa z toho smejem, no vtedy mi nebolo všetko jedno...

Nebezpečenstvo sa skrýva aj v šmykľavej podlahe. Na pódiu sa konajú gymnastické zostavy, baby sa pri nich váľajú po zemi a keďže sú natreté bronzovou farbou, podlahu poriadne umastia. Pre súťažiace, ktoré sú v poradí šieste - siedme, je to už dosť nebezpečné. Jedna Ruska spadla pri salte rovno na nos a zostavu hrdinsky dokončila aj s krvavou tvárou.

Nie je natieranie farbou škodlivé?

Myslím, že nie, farbu si dávame aj na tvár a zatiaľ som nemala nijaké problémy. Snedý odtieň získame už v soláriu, no vďaka bronzovému trblietavému krému vynikne na tele každý sval.

Ako je to s plastickými operáciami? Tolerujú sa v tomto športe?

Ale áno, silikónové prsia má každá druhá súťažiaca. Aj ja som už nad nimi uvažovala, no zatiaľ postačia vypchávky v plavkách. Proti silikónom nič nemám, na ženách sa mi dokonca páčia - najmä ak vďaka nim získajú potrebné sebavedomie. Aj rozhodcovia sa pri výbere skôr priklonia k tej, ktorá má pekné prsia, takže – prečo nie?

Niektoré fitnesky bývajú v tvári dosť strhané. Môžu za to diéty?

Často potrebujú v poslednej chvíli schudnúť a naordinujú si naozaj drastické diéty. Navyše, aby boli svaly dokonale vyrysované, organizmus treba najskôr odvodniť. Znamená to, že tri dni pred súťažou sa striktne obmedzí pitný režim, čo sa tiež podpíše na unavenej tvári. My radšej začíname s cvičením a diétami skôr a postupujeme pomaly, vtedy zostane tvár svieža a bez vrások.

Nepodpíše sa na tvári súťažiacich aj doping?

Myslím, že doping existuje v každom športe a všade na svete. Je na každom súťažiacom, aby si zvážil, či sa mu oplatí zahrávať so svojím zdravím a reputáciou.

Dá sa odhadnúť podľa tela športovca, či berie doping?

Súťažiacich vidíme iba raz za rok, takže neviem odhadnúť, či nabrali svaly príliš rýchlo. Ich budovanie je totiž dlhoročný proces. Ak má 18-ročný mladík nafúknuté telo ako 30-ročný skúsený borec, je to podozrivé. Frekventované sú skôr špeciálne prípravky na odvodnenie. Niektoré súťažiace majú stehenný sval rozdelený na tri časti, na ktorých majú ešte vyrysované vrúbky ako na rybacom mäse - to je už naozaj neprirodzené a zvláštne.

Odhliadnuc od dopingu, nie je tento šport obrovská záťaž pre ženský organizmus?

Možno vtedy, ak niekto naberie svalstvo za krátky čas. U mňa sú svaly výsledkom dlhodobého, pomalého procesu. Vyhýbam sa tvrdým diétam a na rozdiel od mladosti už nemám ani také hmotnostné výkyvy.

Ako často ste v posilňovni?

Šesťkrát do týždňa po hodine, hodine dvadsať.

Nie je to pre vás tak trochu droga?

Niekedy si poviem, že si po súťaži udelím dva týždne voľno, no už po dvoch dňoch mi cvičenie chýba, pretože po dobrom tréningu som plná energie a zaplavená endorfínmi.

Aj keď musím priznať, že niekedy mám kritické obdobia. Najmä pred súťažou, keď obmedzujem sacharidy. Vtedy si občas zakričím, že so všetkým končím. Peter: „My vlastne končíme každý týždeň, ale ráno vstaneme a ideme znovu na tréning a je zasa dobre.“

Ako sa stupňuje váš tréningový režim pred súťažou?

Prvé tri mesiace mám objemovú fázu, počas ktorej naberám svaly. Na toto obdobie mám v skrini zvlášť oblečenie, ktoré je o nejaké to číslo väčšie. V ďalšom, tvarovacom období, vymením „rifliská objemovky“ za menšie rifle. Počas tejto fázy znížim záťaž a zvýšim počet opakovaní. Najviac kríz prichádza vo finálnej – rysovacej fáze, keď obmedzím jedlo na minimum a rifle vymením za rifličky (smiech).

Ako vlastne vyzerá váš jedálny lístok?

Donedávna ho tvorilo najmä veľa morčacieho mäsa, no objavili sme tofu, ktoré si pre jeho ľahkú stráviteľnosť neviem vynachváliť. Spravím si z neho nátierku alebo ho opražím na panvici so zeleninou a už 40 minút po jedle môžem vyraziť na tréning. A nedám dopustiť ani na vlašské orechy, ktoré jem namiesto sladkostí.

Takže keksíkom a čokoládovým tyčinkám asi veľmi neholdujete.

Práve naopak, odmalička sa neviem nabažiť sladkého. Napriek tomu, že patrím medzi nešťastnice, na ktorých sa každý gram sladkostí vypomstí v podobe ďalšieho kilogramu. Z nijakej pochúťky nemôžeme mať doma veľké množstvá, pretože by som hneď všetko zjedla. Najskôr si síce odlomím iba kúsok čokolády a zvyšok poslušne odložím, no potom tam chodím dovtedy, kým všetko nezmizne.

Môj tréner je zároveň aj mojím partnerom, takže som pod neustálym dohľadom a sladkosti si musím ukrývať na najrôznejšie miesta. Peter: „Stačí, keď je vo vedľajšej izbe a chvíľu je podozrivé ticho. Vtedy zvyčajne zvriesknem: „Baby, čo robíte?“ A Silviu nájdem spolu s našou fenkou kokršpaniela pred otvoreným kredencom, ako si delia piškóty.

Dokedy sa dá venovať fitnesu súťažne?

Zvyčajne do štyridsiatky, no poznám aj niekoľko dievčat nad 40, ktoré stále súťažia. Ja mám 33 rokov, som zdravá a tento šport ma zatiaľ baví, takže nevidím problém ísť ďalej.

Ako prežíva víťazstvá váš syn Denis?

Začína ich brať ako rutinu. Vrátim sa z majstrovstiev a on ma privíta slovami: „Zasa si vyhrala?“ Keď sme sa presťahovali do nového bytu, hral na dvore basketbal. Prišli k nemu dve malé dievčatká a začali sa chváliť, že v ich dome býva majsterka sveta. A on im znudene hovorí: „Hm, to je moja mama.“

Peter: „Spolužiaci mu vraj závidia, že má za mamu takú kočku. Minule som počul, ako mu vraveli: Počuj, tvoja mama je riadna šupa!“

Okrem prípravy na súťaže sa venujete aj prednáškam o zdravej výžive...

Áno, prednášky robím dosť často. Hlavne v škole, ktorú navštevuje môj syn Denis, pretože ním plieska puberta a ja to chodím zaňho touto formou žehliť (smiech). Deckám niečo porozprávame o zdravej životospráve, rozdáme podpisy a plagáty, ukážeme poháre a medaily. Žiaci sa ma potom pýtajú rôzne zaujímavé otázky, ako napríklad, za koľko sa dá taký pohár speňažiť...

Na nedávnej prednáške sme boli aj s jedným odborníkom na výživu, ktorý deťom premietal názorné ukážky správnej a nesprávnej výživy. Deti sú len deti a keď sa na obrázku zjavili hranolčeky, ozvalo sa zborové „mňááám“ a v prípade zeleniny „fúúúj“. Je to smutné, ale väčšina z nich je navyknutá na hamburgery, hranolčeky.

Trénujete aj mladšie fitnesky?

Trénujem ženy vo veku od 35 rokov. S mladšími sa pracuje len veľmi ťažko, chýba im trpezlivosť aj disciplnína. Mám aj svoju zverenkyňu Evku Matouškovú, ktorá začína mať celkom pekné výsledky, na majstrovstvách sveta obsadila štvrté miesto. Tento rok sme si s Petrom otvorili športový klub Fitnes team Banská Bystrica, kde prijímame nových adeptov.

Váš partner je poriadny svalovec. Vedeli by ste si na jeho mieste predstaviť aj menej vyšportovaného chlapa?

Svaly nijako špeciálne nevnímam, pre mňa je skôr dôležitá určitá iskra, chémia medzi partnermi. No úprimne musím povedať, že nejaký šľachovitý kostlivec by ma asi nepriťahoval. A keby mal Peter o 20 kilogramov viac? K vode by som ho určite nepustila. Na rozdiel od neho, Peter by ma tučnejšiu nechcel, sám mi to povedal. Peter: „Raz som pôsobil dlhšie v Nemecku a komunikovali sme spolu iba po telefóne. Veľmi som sa na ňu tešil, no keď som ju videl, takmer som sa zľakol, lebo bola o desať kilogramov ťažšia. Vtedy som sa vzdal doterajšej práce a začal Silviu trénovať.“

Čo keby náhodou znovu pribrala? Opustili by ste ju?

Peter: Áále nie. No pribrať jej nedovolím.

Silvia Malachovská (33)

S fitnesom začala až po narodení syna, vo veku 24 rokov. Dnes si s takmer železnou pravidelnosťou odnáša zo všetkých prestížnych súťaží iba zlato a právom patrí medzi najlepšie fitnesky sveta. Stala sa dvojnásobnou absolútnou majsterkou sveta, päťnásobnou majsterkou sveta a trojnásobnou majsterkou Európy. Okrem prípravy na vrcholové súťaže pôsobí ako konzultantka pre fitnesovú reprezentáciu žien v Slovenskej federácii fitnesu, venuje sa tréningu žien a prednáškam o zdravom životnom štýle na školách. So svojím partnerom a trénerom Petrom Schwarzom založili a vedú športový klub Fitnes team Banská Bystrica. Vychováva trinásťročného syna Denisa.