Piate ročné obdobie

Pôvod fašiangov by sme mohli nájsť už v starovekých bakchanáliách, keď sa počestní antickí občania spili do nemoty na počesť boha úrody a oddávali neviazaným zábavám. Zreteľné sú tiež vplyvy staroslovanských obradov, spojených so zimným slnovratom a stredovekej karnevalovej kultúry. V období Veľkej Moravy sa u nás používal termín „mjasopust“, ktorý by sa dal preložiť ako koniec jedenia mäsa pred pôstom (doslovne: mäso pusti). Tento príkaz našim predkom asi príjemne neznel, pretože nakoniec si zvolili výraz fašiangy s pôvodom v staronemeckom „vast-schane“, čo znamená výčap.

Nič pre vegetariánov

Fašiangy sa niekedy zvykli nazývať piatym ročným obdobím. V nijakom inom čase si ľudia nemohli dovoliť toľko zábavy, hodovania a pitia, ako od Troch kráľov po Popolcovú stredu. Uplynulé obdobie Vianoc bolo na neviazané oslavy príliš posvätné, blížiacu sa Veľkú noc predchádzalo štyridsať dní pôstu a zvyšok roka bolo toľko práce, že na zábavu nikto ani nepomyslel. Najviac svadieb, zabíjačiek a osláv sa preto konalo na sklonku zimy. Takmer na každom gazdovstve sa vyváralo mäso, plnili krvavničky, údili klobásky, pripravovala tlačenka a huspenina, vysmážali sa šišky, fánky a pampúchy. Čím mastnejšie, tým lepšie – obdobie pôstneho sucha sa pomaly, ale isto blížilo a každý do seba súkal, čo videl, aby sa dobre zaobalil tukom. K bezbrehému napchávaniu povzbudzovala hodovníkov aj ľudová múdrosť, ktorá vravela, že kto sa poriadne nenaje počas fašiangov, bude hladný po celý rok.

Svet naruby

Len v tomto období sa strpeli šibalstvá a reči, ktoré by sa inak neprepiekli. Prevrátený svet fungoval najmä vo fašiangových sprievodoch, keď sa z bohatého stal žobrák a z chudobného pán. Chlapi sa s obľubou prezliekali za ženy, v sprievode by sme mohli nájsť položenu-polochlapa, turoňa s hlavou vola, slameníka zo slamy, čerta alebo masku chriapy z baranej kože.

Medzi mýtickými bytosťami sa premávali dvojnohé medvede, kozy, kone a barany. Prestrojená mládež chodila od domu k domu, kde dostávala výslužky v podobe vajec, klobás, slaniny, koláčov a pijatiky. Vyvrcholením fašiangového obdobia boli posledné tri dni pred pôstom a večer pred Popolcovou stredou sa symbolicky pochovávala basa, čo znamenalo koniec veselia.

Mestská zábava

Hlavnými organizátormi fašiangov v meste boli remeselnícke cechy. Z učňov sa stávali tovariši, ktorí museli obstáť v rôznych iniciačných obradoch. Konali sa tu i karnevalové sprievody, no pod vplyvom rôznych zákazov a obmedzení začali od 18. storočia postupne zanikať. Zábava sa presunula do interiérov sál a palácov – na plesy. Svoj bál mala šľachta, vyššia meštianska vrstva, ale napríklad aj holiči či práčky.

Autor: Silvia Peťková