No ale jaká novinka...

Už od minulého roka mám alergiu. Na éčka. Sú všade, nedá sa tomu vyhnúť! A najhoršie to bolo koncom roka. Som sa tešila, že si súvisle prečítam pikošky za celý rok a miesto toho odvšadial útočili info, že éčka sa blížia!! Alebo teda euráče, €bububáky, juráče alebo jako chcete, ale ja slovo € nevyslovím, ani keby čo bolo. Ešte aj na nový rok prvá správa že – máme €! No ale jaká novinka!

Už som myslela, že ma vystre. Furt samé € sem, € tam, v telke, v rádiu, v časákoch, šak to už aj debilovi muselo byť jasné, že netreba stáť na pošte a kupovať si prachy, ale stačí ísť do banky a tam to zamenia. Alebo tú korunu stačí otrepať na silvestrovskej oslave či novoročnom nákupe. Ale ja si myslím, že v tom majú prsty aj výrobcovia peňaženiek. Lebo že €peňaženky. Tak som si ju kúpila, šak sa hovorilo, že je to dobré, trendy, tak to musím mať. No a keď som si v Tescu začala ukladať drobáky do priehradiek, skoro drblo nelen tých za mnou, ale aj mňa. To je jaká chobotina?! Predtým sme si tiež mohli triediť, a triedili si akurát čašníci, tak čo?

Aj tie drobáky! Ja si myslím, že by sa tá panika poriešila, keby v si obchodoch jednoducho povedali, že žiadne drobné nebudú, ale bude to po starom. Jakože jak boli haliere. Bolo by menej problémov a rýchlejšia obsluha. Lebo šak aj tej predavačke to musí už liezť na nervy, keď jej tam všelijakí nenaučení neschopáci miešajú jednotky s dvojkami a ostatnými. Nechápem, prečo si doma nesadnú a neučia sa jak to vyzerá, aj tak je tu kríza a vraj neni čo robiť.

Ja problém s drobakmi nemám, lebo keď sa ma spýta, či budem platiť € alebo korunami, platím kartou. Nemusím mať potom chaos, či mi má vydať tri alebo tridsať centov a že keď volačo stojí 2,98 mám ešte čakať, že mi vydajú. Ja si aj tak myslím, že keby to stálo 3, ludia aj tak kúpia. Ono to tie 3 bude stáť o chvílu aj tak.

No ale najzákernejšie na tom je, že € dali v čase výpredajov! To určite s predavačmi vymýšlali tie novoty! Pekne si nakupujem tričečká, gaťky, svetríky, šak šecko je také lacné, pri pokladni zaplatím stovečku, vytešujem sa, a kým mi dojde, jak som sa odrbala, lebo že za dve mikinky a zlacnenú podprdu som vysolila vyše troch litrov, tak mi je až do plaču!

Bola som strašne smutná, že v tých obchodoch to zrazu neni ono, a že vlastne ani neviem, kolko stojí mojitko po novom. Potom ale došla Muciša a vyriešila to - sadli sme do auta a nakúpili. V Rakúsku. Tam síce slovenské ceny nemajú, ale - aj keď si to moc neprepočítavam - viem, že ma to vyjde lacnejšie než u nás. Hlavne jedlo. A o výpredajoch ani nehovorím.

Tak teda nakupujte a nedajte sa oklamať. A nečakajte, kým bude v tejto kose zima, šak také trenie býva velmi príjemné aj v teple.

Pusiky Vaša Cicuška.

Autor: Cicuška Pipinka