Hrušky dokážu prekvapiť

ruška má schopnosť pri izbovej teplote dozrieť až na kvalitu, akú by dosiahla na strome.

Hruška je strom. Patrí medzi jadroviny, plodom sú malvice, teda dužinaté plody s jadierkami kvapkovitého tvaru vnútri. Listy sú okrúhle až pretiahnuté, akoby s povoskovaným povrchom. Stromy podľa odrody dorastajú do výšky až 15 metrov. Kvitnú v máji, po jabloniach.

Hruška je dosť viazaná na svetlo, potrebuje okolo 160 - 180 slnečných dní v roku. Rastie v miernom pásme na oboch pologuliach, v trópoch sa jej však nedarí. Prvé, skoré odrody dozrievajú už na konci júla či začiatkom augusta. Stromy sa často očkujú do odolných podpníkov z dule. Hrušky sú náchylné na choroby, najčastejšie to býva hrdza hrušková, hubovité ochorenie. Hrušky môžeme najjednoduchšie rozdeliť do troch skupín: na letné, jesenné a zimné. Je jasné, že letné hrušky dozrievajú ako prvé a sú určené na priamu konzumáciu, pretože rýchlo podliehajú skaze. Podobne je to aj s jesennými odrodami, ktoré dozrievajú v auguste až v septembri. Zimné odrody dozrievajúce v septembri až v októbri sú ideálne na uskladnenie. No v porovnaní s jablkami tak dlho nevydržia.

Tie nejlepšie odrody pri teplote tesne nad bodom mrazu uchováme až do konca februára. V dobrej pivnici sa ešte aj marci nájdu hrušky na koláč.

Mezi najznámejšie hrušky patrí Williamsova, ktorá existuje v odrodách so zelenou, žltou (u nás asi najčastejšie pestovanou) a už aj s červenou šupkou. Chuťovo sa veľmi nelíšia. Ďalšie pestované odrody sú Nitra, Parížanka, Hardyho maslovka, Vonka, Erika a Grosdemande.

História Podľa rôznych zdrojov pochádzajú hrušky z Európy, iní tvrdia, že zo západnej Ázie.

Vo Švajčiarsku archeológovia našli v hroboch spred desaťtisíc rokov semená z hrušiek, čo ich posúva do doby kamennej. Hrušku spomína aj Homér v epose o Odyseovi, kde hrušky nazval „darom Božím“. Poznali ich aj naši praotcovia, no veľkej pozornosti sa ich kultivácii dostalo až začiatkom 17. storočia, najmä keď belgickí a francúzski farmári vyšľachtili množstvo nových, chutných, šťavnatých odrôd.

Do Ameriky priniesli hrušky dobyvateia a rozširovali ich hlavne misionári vo svojich ovocných záhradách. Dnes sú najväčšími pestovateľmi Čína, Taliansko a USA.

Využitie Hrušky sú najlepšie čerstvé. Môžu sa však zavárať, zapekať, piecť, odšťavovať. Vtedy však strácajú enzýmy.

Hruška sa dobre dopĺňa s modrými syrmi, ako sú rokfort, gorgonzola, niva, tiež s divinou alebo s pečenou hydinou. Tvorí súčasť zeleninových i ovocných šalátov. Dužina hrušky po rozrezaní rýchlo oxiduje a nevábne stmavne. Dá sa tomu zabrániť tak, že sa rozrezané plochy potrú šťavou z citróna, pomaranča alebo z iného citrusu.

Hrušky obsahujú málo vitamínu C, ale veľké množstvo vitamínu B, ktorý sa nachádza tesne pod šupkou. Okrem toho sú v nej aj vláknina, fosfor, meď, sodík, aminokyseliny, mastné kyseliny, ľahko stráviteľné cukry a ďalšie látky. V liečiteľstve sa používajú pre svoj antibakteriálny, močopudný a posilňujúci účinok. Čerstvý mušt z hrušiek sa uplatňuje pri liečení obezity, močových kameňov a vysokého krvného tlaku. Sušené hrušky sú vhodné proti hnačke, varené alebo pečené proti kašľu.

Citát:

Divokorastúce plody hrušiek majú oveľa viac účinných látok ako hrušky šľachtené.

Pripravte si s nami:

Hrušky v červenom víne k divine

700 ml litra červeného vína

120 g cukru

4 klinčeky

4 kolieska z citróna

2 ks škorice

4 zrelé hrušky, nie mäkké

1 pohár čokoládovo-orieškového krému

2 balenia listového cesta

1 vajíčko

V hrnci povaríme cukor, klinčeky, škoricu a citrón. Hrušky ošúpeme, stonku neodstránime. Hrušky vložíme do vína a prikryté varíme 15 minút. Potom ich odložíme z ohňa a necháme vo víne úplne vychladnúť. Opatrne ich vyberieme naberačkou, necháme odkvapkať. Vykrajovačom na melón z nich opatrne vyberieme jadrovník a naplníme ho vychladeným, hustým čokoládovo-orieškovým krémom. Prestrieme si na pracovnú plochu dva na seba položené pláty listového cesta. Na ne položíme hrušku. Cesto okolo hrušky potrieme rozšľahaným vajíčkom a zlepíme smerom dohora. Vznikne nám akýsi balíček. Ten dáme zapiecť do rúry na 170 °C na 10 - 15 minút, alebo kým cesto neostane zlatohnedé. Podávame hneď po dopečení.

Jednohubky s rokfortom a hruškou

zálievka:

1 PL oleja z vlašských orechov

3 PL slnečnicového oleja

1/3 ČL cukru

1/2 šťava z citróna

soľ, korenie

100 g vlašských orechov

1 štangľový zeler

4 hrušky

250 g rokfortu

Hrušky očistíme a pokrájame na plátky. Zeler zbavíme listov a stonky pokrájame na 2 cm kúsky. Pripravíme zálievku a prelejeme ňou hrušky a zeler. Potom navrch postrúhame rokfort a posypeme čerstvo pomletým čiernym korením a podľa potreby dosolíme.

Cestoviny s hruškami a gorgonzolou