Nikolaj Nikitin: V nedeľu vždy džemujem

Víkend mávam vtedy, keď mám voľno a nemusí sa to viazať na voľné dni na konci týždňa. No keď to vyjde, tak počas tých naozajstných víkendov som rád doma s priateľkou alebo chodím do posilňovne, teda robím niečo pre svoje zdravie. Snažím sa aj cvičiť na saxofóne a momentálne sa dosť učím.

Rozhodol som sa totiž urobiť si vysokú školu – hudobnú teóriu na VŠMU a cez víkend mám najviac času na učenie. Som síce praktický hudobník, ale tieto teoretické predmety sú zaujímavé a v škole podporujú môj záujem venovať sa džezu - som asi prvý, čo sa mu venuje systematicky. Ako poslucháč mám rád aj vážnu hudbu a počúvam aj rock. Pre vyváženosť a kontrast hrávajú u nás v Hlave XXII aj rockové a bluesové kapely.

Nedeľu od podvečera trávim v podstate rovnako – idem do klubu, kde mávame pravidelné jam sessiony. Základom je viac-menej tá istá kapela a ľudia si s ňou chodia zahrať. Aj ja prídem, zahrám si zo dve skladby, aby som sa udržal v pravidelnom kontakte so živou hudbou, porozprávam sa s priateľmi, lebo tieto džemy – to je aj spoločenská záležitosť. Ľudia si na ne zvykli chodiť, je tu veľa hudobníkov, niekedy aj viac ako normálnych poslucháčov. Pravidelným účastníkom jam sessionov, priam maskotom klubu je saxofónová legenda Ľubomír Tamaškovič. Vždy sa teším, keď prídu noví ľudia. A najlepšie je, že si zvykli chodiť aj študenti konzervatória a VŠMU. Hrať sa zatiaľ až na výnimky neodvážia, čo ma mrzí, lebo je to aj pre nich. Aspoň prídu do kontaktu so živým džezom, s čím je na oboch školách problém, aj keď na konzervatóriu robí neoceniteľnú prácu Matúš Jakabčic. Tu sa hneď môžu zoznámiť s najlepšími slovenskými džezovými hudobníkmi, porozprávať sa s nimi, prípadne dohodnúť si konzultácie. Plníme vlastne aj úlohu workshopu.

V klube sa okrem nedele hráva v rámci víkendu niekedy aj v piatky a soboty a keď je niečo dobré, tak si to idem pozrieť. Zaujímavé je, že návštevnosť nezávisí od toho, aký je deň v týždni. Niekedy je v piatok podpriemerná návštevnosť, lebo veľa ľudí ide mimo Bratislavy alebo domov. A v pondelok, o ktorom by možno mnohí povedali, že bude mŕtvy deň, máme nabité. A veľa závisí aj od toho, aké je počasie.

Viesť džezový klub je riadna drina. Byť dramaturgom neznamená len vymyslieť program. Našťastie, aj zahraniční umelci sa už hlásia sami. Som však manažér a pre hudobníkov vybavujem kompletný servis. Je to namáhavé, ale keď sa ľudia u nás cítia dobre, mám vždy víkendový pocit.