BRATISLAVA. Niektoré gymnáziá už prijímacie skúšky do prímy nechystajú. Rozhodnutie ministerstva školstva, že obmedzí počet prijímaných žiakov, spôsobí do troch rokov zánik desiatky osemročných gymnázií.
Ministerstvo však nevie, ako majú krajské školské úrady objektívne rozhodnúť, ktoré osemročné gymnáziá v nasledujúcich troch rokoch, tzv. prechodnom období, zavrú a ktoré ponechajú.
O kritériách a postupe výberu škôl by mali rozhodnúť do septembra.
Musia ich porovnať
„Naozaj si neviem predstaviť, ako sa dajú gymnáziá objektívne porovnať, a podľa akých kritérií ich budú zatvárať,“ povedal Pavol Sadloň, šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií.
Úrady musia okrem iného rozhodnúť, koľko bude môcť byť štátnych, cirkevných a súkromných gymnázií.
Ďalej sa musia dohodnúť o prerozdelení počtu gymnázií so samosprávami, aby mali školy zastúpenie v čo najväčšom počte miest. Do úvahy tiež musia brať zameranie osemročného gymnázia, napríklad na cudzie jazyky, prírodné vedy, šport či gymnázium ako konzervatórium.
Uberú najmä Bratislave
Najviac gymnázií zanikne vo veľkých mestách a najmä v Bratislave. Školský úrad sa s nimi dohodol, že môžu otvoriť jednu triedu, najviac s dvadsiatimi žiakmi.
V školskom roku 2010/2011 do prím zoberú už len 11 percent piatakov a v roku 2011/2012 len päť percent, vysvetlila Dagmar Kurejová z Krajského školského úradu v Bratislave.
Zriaďovateľom určia aj počet žiakov, ktorých budú môcť školy prijať. Ako budú znižovať počet gymnázií, ešte presne nevedia.
Humajová: Kvóty sú zle nastavené
O zmenách na osemročných gymnáziách sme hovorili s analytičkou ZUZANOU HUMAJOVOU z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Prijímanie žiakov na osemročné gymnáziá sa o rok posunie. Je to preto, že v Európe nie je takýto typ školy a ministerstvo sa chce prispôsobiť?
„Áno, náš piaty ročník je kompatibilný s ukončovaním primárneho vzdelávania v iných krajinách podľa medzinárodnej klasifikácie vzdelávacích stupňov ISCED. Na tú nabiehame prijatím nového školského zákona.“
Prečo aj špecifické gymnáziá s osemročnými triedami?
„Vyrieši sa tým problém prestupov zo školy na školu, ale aj postup na vyššie stupne, teda prechod zo základnej na strednú. Osemročné gymnáziá tým, že ako keby skracovali dĺžku štúdia, pôsobili nesystémovo a trochu to žiakom, školám a učiteľom komplikovali.“
Predpokladáte, že školy stratia záujem o osemročné triedy aj preto, že budú ekonomicky nevýhodné?
„Osemročné gymnáziá majú obmedzené financie a idú do útlmu, čím je ohrozená ich existencia. Navyše kvóty sú zle nastavené, mechanicky, a nerešpektujú regionálne rozdiely. Stane sa, že iba z dôvodu mechanického percentuálneho obmedzovania zaniknú aj kvalitné školy tam, kde je populačný ročník silný a tam, kde je aj detí, ktoré spĺňajú kritériá vstupu na výberové školy, oveľa viac ako v iných krajoch či okresoch.“
Viaceré osemročné gymnáziá sa obávajú, že do 20-člennej prímy vezmú dve alebo tri skupiny detí s rozličnými jazykmi na inej úrovni. Myslela reforma na to, že žiaci si volia prvý cudzí jazyk už v treťom ročníku?
„Tento problém má vyriešiť nová koncepcia vyučovania cudzích jazykov. Škola by mala zabezpečiť kontinuálnu výučbu vybraného jazyka od základnej školy až po maturitu. Naráža to ale na princíp slobodného výberu vzdelávacej cesty. Ide o šetriace opatrenie, ktoré výučbu jazykov môže zefektívniť, ale zároveň obmedzuje školy v tvorbe školských programov a žiakov v prístupe k vlastnému vzdelávaniu.“