Bystrí žiaci už rok na škole neušetria

BRATISLAVA. Osemročné gymnáziá už od septembra bystrejším žiakom rok štúdia neušetria. Rodičia, ktorí rozmýšľajú, že dajú svojho štvrtáka do prímy, musia s prihláškou rok počkať.

Rodičia piatakov zas nevedia, kam môžu prihlášku podať, lebo niektoré z osemročných gymnázií budú musieť skončiť.

Piatu triedu vychodia žiaci ešte na základnej škole, a tak ako ostatní strávia na základnej škole a gymnáziu spolu 13 rokov. Hranicu posunul školský zákon. Zmeny sa dotknú aj vyučovania, zníži sa počet žiakov v triedach a osemročné gymnáziá, ktoré zostanú, musia prispôsobiť učebné osnovy.

Piataci dostali druhú šancu

Tohtoročným piatakom, ktorí sa mohli dostať na gymnázium minulý rok, dal minister školstva Ján Mikolaj z SNS ešte jeden pokus. Riaditelia gymnázií to považujú za krok späť.

„Pokojne sa mohlo tento rok prijímanie žiakov vynechať,“ hovorí Pavol Sadloň, prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Najmä v menších mestách podľa neho môžu prijať žiakov, ktorí už raz neuspeli, a nemajú predpoklad študovať na osemročnom gymnáziu.

Výrazné zníženie počtov tried a žiakov Mikolaj zdôvodnil znižovaním úrovne osemročných gymnázií, ale aj horšími výsledkami detí, ktoré zostávajú na základných školách. Tie sa sťažujú, že elita žiakov im každoročne odchádza na gymnáziá.

Riaditeľka Gymnázia na Okružnej ulici vo Zvolene Anna Hermannová verí, že sa prihlásia aj šikovní žiaci, ktorí minulý rok váhali. „Tento rok je náročný pre všetky osemročné gymnáziá. Veď sa budú prijímať žiaci z ročníkov, z ktorých sme už podstatnú časť uchádzačov prijali. V praxi to znamená ohrozenie existencie viacerých osemročných gymnázií.“ Optimizmus nestráca, ale hovorí, že neotvoriť triedu by si mohli dovoliť, len keby im ministerstvo nahradilo stratu, ktorá vznikne, keď nedostanú peniaze za chýbajúcich žiakov.

Hovorkyňa ministerstva Dana Španková ročný odklad vysvetlila tým, že sa zjednotí dĺžka vzdelávania gymnaziálneho so štvorročným štúdiom z hľadiska veku. Jedenásťroční žiaci sú podľa nej psychicky a vedomostne vyzretejší pri voľbe štúdia ako desaťroční.

Veľa tried zanikne

Sadloň aj Hermannová s predĺžením štúdia súhlasia, ale obávajú sa rýchlych zmien, na ktoré gymnáziá nie sú pripravené. Nepozdáva sa im ani obmedzenie počtu študentov osemročných gymnázií na päť percent z celkového počtu detí.

„V priebehu 18 rokov vzniklo veľa gymnázií a niektoré z nich vezmú žiakov bez predpokladu študovať na tomto type školy alebo bez talentu. Bratislava je však špecifická a tých päť percent ju postihne najviac. Asi je to málo,“ myslí si Sadloň.

Hermannová je proti argumentu základných škôl, pretože o vzdelaní dieťaťa rozhoduje rodič a nie škola. „Toto rozhodnutie mu zaručuje ústava a nik mu nemôže nariaďovať, či má dieťaťu vybrať kvalitné vzdelanie na osemročnom gymnáziu, alebo ho ponechá na základnej škole, kde potiahne slabších. Štát by mal túto myšlienku nie utlmovať, ale podporovať.“

Sadloň hovorí, že už teraz je nutné analyzovať a meniť školské programy osemročných gymnázií. „Štátny pedagogický ústav a ministerstvo školstva by mali v dostatočnom predstihu ohlásiť zmeny vo vzdelávacom programe. Je najvyšší čas, aby sa zmeny začali pripravovať.“

Na základných školách majú tiež deti slobodnú voľbu cudzích jazykov a nie všetky osemročné gymnáziá dokážu ponúknuť pokračovanie výučby. Preto je dôležité, aký jazyk si dieťa v treťom ročníku na základnej škole vyberie.