Je polročné vysvedčenie dôležité?

Napriek tomu sa školáci vrátili po dlhých prázdninách do škôl a čakajú ich dva týždne písomiek, testov a skúšania, akoby učitelia chceli dobehnúť všetko, čo za štyri predchádzajúce mesiace nestihli. Nie je to vždy ich výmysel, tematické plány predpisujú v niektorých hlavných predmetoch pravidelné štvrťročné práce, ktoré majú preveriť vedomosti a zručnosti žiakov za školský štvrťrok. Šikovnejší učitelia stihli tieto testy so žiakmi napísať pred sviatkami, kým ešte neboli hlávky vymetené sánkovačkou a koláčmi. I žiaci akoby až teraz zistili, že im v klasifikačnom hárku straší jediná štvorka a na dobrovoľnú odpoveď doteraz nenašli odvahu. V snahe vyhnúť sa rodičovskej odplate sa preto pokúsia zachrániť, čo sa dá. Začína obdobie skúšok a drilovania, blíži sa polročné vysvedčenie.

Rodičia hromžia na učiteľov, učitelia hromžia na žiakov a všetci svorne hromžíme na naše školstvo. Lenže ono samotné za to nemôže, je len nástrojom v rukách ľudí. Rodič, ktorý sa pravidelne informoval o prospechu svojho potomka predsa musí vedieť, ako sa do žiackej knižky dostala tá štvorka a že školský polrok trvá 5 mesiacov a nie dva týždne. Takisto žiak, ktorý sa učí pravidelne a systematicky, nemá veľký problém zopakovať si učivo za dlhšie obdobie, aj keď z neho veľa zabudol. No a učiteľ by naozaj nemal nechávať celú klasifikáciu na január, pretože žiaka musí hodnotiť priebežne. Všetky tri zúčastnené strany sa tak vyhnú stresom, ktoré toto obdobie prináša.

No a keď sa predsa len niečo nevydarí? Polročná známka je práve takou malou generálkou, ktorá ma signalizovať, či treba pridať alebo je všetko v poriadku. Možno málo rodičov vie, že podobný varovný prst zdvíhajú učitelia aj po uplynutí školského štvrťroka, kedy sa rozhoduje o udelení tzv. napomienok žiakom, u ktorých hrozí neprospievanie z niektorého predmetu.

Ponúkame teda pár malých rád pre tých, ktorí sa v ďalšom polroku chcú vyhnúť písomkovému stresu. Ako sa efektívne učiť?

• Pravidelnosť – po príchode zo školy to ihneď samozrejme nejde, výnimku tvoria i prázdniny a choroba žiaka sprevádzaná bolesťou či teplotami. Avšak ideálne je vytvoriť si rovnaký rituál spočívajúci v nevyhnutnej prestávke a sústave krokov, ktoré pomáhajú utužiť pevnú vôľu. Optimálny čas na domácu prípravu je medzi treťou a piatou hodinou poobede, keď je organizmus opäť v pohotovosti. Nevhodný je čas tesne po obede a pred spaním, pretože to narúša rytmus spánku. Učenie ráno je síce efektívne, ale skôr učivo zabudnete. Naopak poobedno-večerné učenie sa spracúva v mozgu aj počas spánku a ak si ráno čítate opäť ten istý text, zisťujete, že vám páli.
• Miesto na učenie – ideálna je samostatná miestnosť, ak to nie je možné, určite by malo mať každé dieťa aspoň svoj stôl. Nie je dôležité, či je vzorne uprataný alebo tvorivo zahádzaný pomôckami, pretože každému vyhovuje niečo iné (hoci matky by sa potešili najmä tej prvej alternatíve). Niektoré deti potrebujú hudbu (najlepšie tlmenú bez spevu) a iné zase pohyb (hádzanie si loptičky, behanie od okna k dverám). Poloha ležmo evokuje spánok a je celkom reálne, že si vytvoríte nepríjemný reflex a skôr ako sa niečo naučíte, zaspíte. Kyslík je unikátnym prečisťovačom mozgových závitov, takže ešte pred učením odporúčame vyvetrať!
• Metodika učenia – najhoršie na začiatok, najlepšie na koniec. Ľahké a obľúbené predmety tak budú čerešničkou na torte a naučia žiaka trpezlivosti. Dobrou voľbou je striedanie predmetov rôzneho charakteru, nie fyziky s chémiou, ale trebárs s angličtinou. Veľmi efektívnou metódou je kombinovať písanie domácej úlohy s priamym učením sa. Trvá to síce naoko dlhšie, ale mozog sa tak učí rýchlejšie. Je vhodnejšie učiť sa báseň tri dni po 15 minútach ako jeden deň 45 minút. Aj medzi učením treba robiť prestávky, ktoré by mali byť využité hlavne na pohyb. Prebehnutie so psom či pár jógových cvičení urobia svoje, čo sa o vylihovaní pri telke alebo za počítačom nedá povedať.
• Je vedecky dokázané, že najviac sa človek naučí, keď využíva čo najviac zmyslov. Samotné čítanie alebo len počúvanie je málo efektívne. Ich kombinácia pôsobí priam zázračne. Ak nemáte pri sebe spolužiaka, s ktorým by ste si látku povedali, môžete hovoriť pri učení nahlas aj sami. Prvé čítanie by malo byť orientačné, kde zistíte obsah textu. Druhé čítanie je analytické, vnímate obsah viet a vnímate súvislosti. Ak sa dá, je vhodné podčiarkovať či zvýrazňovať dôležitý text. Veľmi dobré je napísať si základné body, ktoré na začiatok budú vašou oporou. Teraz nasleduje hovorené slovo, žiak reprodukuje nahlas to, čo si zapamätal vďaka krátkodobej pamäti, môže si pomáhať opornými bodmi. Potom sa treba vrátiť k učivu a doplniť chýbajúce informácie.
• Je potrebné rešpektovať druh pamäte, ktorou človek disponuje. Vizuálna, teda zraková pamäť vyžaduje práve rôznofarebné poznámky, šípky a rôzne schémy. Rozprávači sa učia zase vďaka sluchovej pamäti.
• Motivácia – s ňou je to horšie. Len málo detí má vnútornú motiváciu vrodenú. Všeobecne sú kladné motívy podporným prostriedkom učenia sa. Ide o pocity spokojnosti, pochvaly, odmeny, podpora sebavedomia či túžby po vedomostiach. Samotná dobrá známka je tiež motivačným prvkom, nefunguje však univerzálne, najmä ak ňou pohŕdajú samotní rodičia. Záporná motivácia (hrozba trestu, strach, časový stres) je síce občas hnacím motorom do učenia, ale väčšinou nemá správny efekt, dieťa ujde pri prvej príležitosti k inej činnosti. Výsledkom je zlá známka a žiaden dôvod na ďalšie učenie. Taký malý začarovaný kruh.

Autor: Adriana Markovičová