Aj vy ste už niekedy naleteli prvému dojmu? Nečudo, pri prvom stretnutí s iným človekom nám vo vedomí ostáva obraz, ktorý je ťažko prekonať. Počas prvých 2 až 4 minút sa nám do mozgu vyryje akási pečať a je mimoriadne ťažké ju zmeniť, najmä tú negatívnu.
Keď som Janu stretla prvý raz, povedala som si, že s ňou si budem rozumieť. Nebola výnimočne krásna, ale mala pekné súmerné črty tváre. Veľmi sa podobala sa na moju najlepšiu priateľku zo strednej školy, dokonca mali aj rovnaké meno a keďže ma osud vyslal študovať do cudzieho mesta, potešila som sa, že mám veľké šťastie na spolubývajúcu. Keď vošla do internátnej izby ovešaná kuframi, podala som jej ruku, aby sme sa zoznámili.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Vtedy som si to vôbec neuvedomila, ale ten dotyk bol akýsi zvláštny, akoby mala okolo seba vrstvu studeného vzduchu. Tichým hlasom sa opýtala, ktorá posteľ je voľná (hlavou mi prebehla krátka myšlienka, že bude odkiaľsi z Liptova, mala taký ľúbozvučný mäkký prízvuk) a nečujne položila batožinu na zem. Vykladala tie svoje fľaštičky a krémiky na stolík a ja som v tej chvíli videla šľachtičnú z urodzenej rodiny, také boli tie jej pohyby ladné a plynulé.
Keď zistila, že sa jej šampón vylial do tašky, vypustila z jemných perleťových pier slovo, ktoré sa v slušných slovníkoch slovenského jazyka nenachádza. Môj mozog si to vyhodnotil ako omyl, v tej chvíli som na to zabudla.
Potom do izby vošla Drahuša. Už to meno bolo odporné, ako sa niekto v súčasnej dobe môže takto volať? Vtrhla dnu ako veľký víchor a sadla si na moju posteľ.
„Tak tu budem spať?“ zavalila tak hlasno, až mnou trhlo. Môj mozog vtedy situáciu vyhodnotil tak, že toto neučesané čudo prišlo rovno z maštale.
„Nie, tu spím už ja!“ snažila som sa ovládnuť tak, aby na mne nebolo vidieť pohŕdanie a znechutenie.
„Prepáč moja, ja teda utekám“, povedala Drahuša a zložila sa na tretej voľnej posteli.
Viete ako to vyzerá teraz, po dvadsiatich rokoch?
Drahuška je človek, ktorého zbožňujem napriek tomu, že má tridsať kíl navyše a vôbec nevyzerá ako zo žurnálu. Keď mi bolo najhoršie a nevedela som, či skočiť z mosta alebo sa hodiť pod vlak, presedela so mnou celú noc na izbe a držala ma za ruku.
Moje sebaľútostné okamihy rozmietla na zdrapy tým, že mi vždy s chuťou vynadala, aká som krava, keď plačem za úbožiakom, ktorý si ma vôbec nezaslúži. Bola by som ju vtedy poslala kade-ľahšie, ale potrebovala som jej surové slová, aby som prišla k rozumu. Potom sme sa strašne opili a začali sme nadávať na celý svet, tak sa nám uľavilo. Po škole sa naše cesty rozišli, ona sa vrátila na východ do svojej rodnej dediny a ja som ostala vo veľkom meste. Pár mesiacov sme si písali, občas zavolali, ale stále som mala pocit, že keby niečo, ona tu bude pre mňa a ja pre ňu.
Vedela som, že sa vydala, mala deti, ale jej muž sa podobne ako väčšina chlapov tam ďaleko radšej táral po krčmách ako doma, a tak celé hospodárstvo ostalo na nej. Keď mi raz večer zavolala, že skončil v priekope a asi to neprežije, kúpila som si lístok na vlak a utekala za ňou. Padli sme si do náručia po rokoch a zrazu som mala pocit, že to bolo len včera, čo sme sa naposledy zhovárali o prednáškach a chalanoch z krúžku. Poznáte ten pocit?
S Janou som sa nevidela odvtedy, ako som zistila, že sa mi pol roka poza chrbát vláčila s mojím vtedajším priateľom. Celý ten čas sa na mňa usmievala tým svojím „úprimným“ pohľadom, tvrdila, že som fajn baba a že mi závidí, aká som šikovná. Samé kecy.
Ten môj vzťah by pravdepodobne skončil rozchodom tak či tak, ale opar zrady a chuť blenu ostali. Vedela som, že počas školy mala nespočetne veľa iných milencov a ten môj bol len jedným z mnohých, o to viac ma to naštvalo.
Skúškami preliezala len tak-tak a keď som ju raz stretla v divadle s docentom z našej katedry (samozrejme ženatým), bolo mi jasné, že ona svoj titul získa. Vždy, keď si spomeniem na naše prvé stretnutie, žasnem, aká som bola hlúpa.
Aj vy ste už niekedy naleteli prvému dojmu? Nečudo, pri prvom stretnutí s iným človekom nám vo vedomí ostáva obraz, ktorý je ťažko prekonať. Počas prvých 2 až 4 minút sa nám do mozgu vyryje akási pečať a je mimoriadne ťažké ju zmeniť, najmä tú negatívnu. Či to vedome chceme alebo nie, tvorba prvého dojmu má svoje zákonitosti.
To, čo vidíme pred sebou, tvorí 55 % informácií o novom človeku. Vnímame jeho pohlavie a vek, oblečenie, výraz tváre, či spôsob pohybu. Najznámejšm spôsobom ako odhadnúť človeka je podať mu ruku, pretože jej stisk o človeku veľa napovedá. Ak sa však naučíte vedome silnejšie stískať dlaň tomu, kto sa s vami zoznamuje, zakrývate svoj temperament a ani táto indícia nebude mať správnu výpovednú hodnotu o vašich povahových vlastnostiach.
Až 38 % mienkotvorných informácií získavame z toho, čo počujeme. Pozor, vôbec pri tom nemusíme vnímať obsah slov, ide skôr o také „podradné“ veci ako je rýchlosť a hlasitosť reči, výšku či zafarbenie hlasu, prízvuk a rečové chyby (ráčkovanie, šušlanie).
Bohužiaľ, aj keď to, čo človek hovorí, by malo byť jadrom jeho spoznávania, pri prvom dojme vnímame obsah slov len na smiešnych 7 %. Je pri tom úplne jedno, či sme jednoduchí ľudia alebo sme členmi klubu MENSA, proces tvorby prvého dojmu prebieha automaticky a my si uvedomíme až jeho výsledok. Ovplyvniť však môžeme to, čo nasleduje neskôr.
Samozrejme, prvý dojem si nevytvárate len vy o druhom, totožný proces prebieha i naopak. Keď sa svojmu náprotivku za tých pár minút „nezapáčite“, podvedome vás prestane vnímať a stratí chuť nadviazať hlbší kontakt. Ak teda neprejdete touto vzťahovou bránou na prvýkrát, môže sa celkom ľahko stať, že sa na druhú stranu nikdy nedostanete. Nie je to nič príjemné, väčšinou túžime po tom, aby nás ľudia mali radi. Lenže na čo je nám priateľ, ktorý kĺže po povrchu a nemá záujem spoznať naše pravé ja?
Aké chyby často robíme pri zoznamovaní sa s inými ľuďmi?
Nastúpite do vlaku a chcete si sadnúť. Voľné miesta sú dve. V prvom prípade by bol vaším susedom vysoký štíhly pán v strednom veku, oblečený v bezchybnom obleku a s notebookom na kolenách. Druhé miesto je vedľa mladíka tmavšej pleti s dredmi na hlave, odetého do odratej vyblednutej košele a so slúchadlami v ušiach. Kam sa usadíte?
Ku seriózne pôsobiacemu pánovi, ktorý doma týra manželku? Alebo ku mládencovi, ktorý každý deň vypomáha v útulku pre psov a dvadsaťkrát daroval bezplatne krv?
- VLASTNÝ PSYCHICKÝ A FYZICKÝ STAV
Máte za sebou vyčerpávajúci deň, v práci sa vám nedarilo, deti sa ráno zase pohádali kvôli oblečeniu a lezie na vás akási choroba. Stojíte v dlhom rade na pošte a keď prídete na rad, pani za prepážkou vám odpovie, že tento doporučený list vám dnes nemôže vydať, pretože s ním ešte váš doručovateľ neprišiel z obchôdzky. Čo urobíte? Začnete jej nadávať, že je strašne neochotná a že by ju mali aj s celou tou poštou zrušiť a poslať na úrad práce. Keď potom o dva týždne prídete za svojou imobilnou matkou, zistíte, že dotyčná pani je jej susedou, ktorá každé ráno vašej mame nezištne nosí nákup a čerstvé noviny.
Hľadáte opatrovateľku k svojím hyperaktívnym dvojčatám a prihlási sa vám usmievavá študentka, ktorá študuje pedagogiku. So zanieteným hlasom vám porozpráva, že každé prázdniny trávi ako vedúca v letnom tábore a že má sedem mladších súrodencov, o ktorých sa stará. Keď vám podrobne popíše, ako miluje všetky deti a že by si v budúcnosti rada adoptovala aj nejaké opustené rómčatá, upustíte slzu a miesto jej prisľúbite. Potom prídete večer z divadelného predstavenia, ktoré ste si po pár rokoch na materskej konečne dopriali, nájdete byt prevrátený hore nohami, dvojčatá sa ohadzujú zhnitými jablkami a vaša dokonalá pestúnka si veselo četuje na vašom počítači.
- ZHOVIEVAVOSŤ K SYMPATICKÉMU
Neznášali ste vašu matikárku. Bola to učiteľka, ktorá zbožňovala večne usmiatu copatú a hlúpu spolužiačku, ktorá jej ochotne nosila veľké drevené pravítka a kružidlá do kabinetu a odpustila jej, keď si náhodou zabudla domácu úlohu, veď to sa predsa stane každému. Okrem vás. Vy ste boli totiž malá bucľatá ryšavka, ktorá odmietala hrať mopslíka švihnutej učke. A tak sa vaša zabudnutá domáca úloha zakaždým premenila na celonárodnú tragédiu s negatívnymi dôsledkami na vývoj hrubého národného produktu v strednej Európe. To, že copaňa nevedela narátať do päť a vy ste po večeroch prerátali celú zbierku príkladov, nebolo vôbec podstatné. Obidve ste mali z matiky trojku.
Stretávate sa na pieskovisku. Vy a iné matky s rovnako starými deťmi. Riešite, ktoré dieťa je krajšie, šikovnejšie a rýchlejšie na ceste za likvidáciou plienok. Minule ste si všimli, že pribudla nová tvár, ale akosi sa nezapája do rozhovorov. Tá bude určite nejaká divná. Nezaujíma ju, do koľko by malo vedieť narátať štvorročné dieťa a dokonca nesleduje ani Panelák. A asi to nebude ani dobrá matka. Mala by totiž.... (dosadíte si všetky dobré rady a poučky, ktoré do vás nahustili ženy z pieskoviska).
- KOMBINOVANIE NESÚVISIACICH VLASTNOSTÍ
Máte nového kolegu. Kamoška na personálnom vám stihla pošepnúť, že je rozvedený. Rozvedený? To musel asi svoju ženu podvádzať. Keď sa vás opýta, či máte vo firme fajčiarsky kútik, pomyslíte si, že si určite rád aj vypije. A pravdepodobne nebude veľmi spoľahlivý, keď sa nevie zbaviť takýchto zlozvykov. Pche, vraj chodí do roboty električkou! To sa doteraz nezmohol ani na vlastné auto? Asi nejaký lajdák, čo všetko minie...preč od neho!
Práve ste prišli o priateľstvo človeka, ktorého opustila manželka, obrala ho o majetok a cigareta je jeho jedinou neresťou, bez ktorej by sa už dávno hodil do Dunaja. A zamestnanie zmenil len preto, aby nemal na očiach všetko, čo mu pripomínalo predchádzajúci život.
Spoznali ste sa v niektorej situácii? Nie ste sami, ľudia nás priťahujú či odpudzujú a niekedy sa nám nechce ísť do hĺbky. Je predsa jednoduchšie obľúbiť si fyzicky príťažlivejších ľudí ako šeredy, no pre kvalitný dlhodobejší priateľský vzťah je to málo. Máme totiž radi hlavne tých, ktorí majú radi nás a ktorí nám dávajú rovnako veľa ako my im. Priateľstvo nie je zadarmo, ale tá námaha za to stojí.
Autor: Adriana Markovičová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
