Život bez svetla

Ráno vstávame za tmy. Poobede, keď skončíme v práci, sa potme vraciame domov. Počas zimných dní trpíme nedostatkom slnečného svetla, ktoré je pre nás zdrojom životodarnej energie.

Niektorí ľudia sú na nedostatok denného svetla takí citliví, že by sa najradšej niekedy začiatkom novembra uložili na zimný spánok a prebrali sa až v marci, keď do krajín našej zemepisnej šírky konečne prichádza jarná rovnodennosť, po ktorej sú dni opäť dlhšie ako noci. Takzvanou sezónnou afektívnou poruchou, čo je typické ochorenie z nedostatku svetla, trpí v strednej Európe 25 až 30 percent obyvateľstva. Postihnuté sú najviac ženy v strednom a staršom veku, ktoré nie sú práve v najlepšej kondícii. Medzinárodná skratka tejto diagnózy SAD je odvodená z jej anglického názvu - Seasonal Affective Disorder. Obyvatelia Britských ostrovov, ktorí ňou tak ako väčšina severských národov trpia v hojnom počte, si ju totiž všimli ako prví.

V ľahších prípadoch sa ľuďom nechce ráno vstávať z postele, počas dňa sa cítia utlmení, na povzbudenie jedia tony sladkostí, priberajú a strácajú chuť na sex. Ťažšie prípady sú spojené so zimnými depresiami - stavmi úzkosti, smútku, poruchami koncentrácie a stratou sebadôvery. V extrémne vyhrotených stavoch môže pacient dokonca pomýšľať na samovraždu. Prečo vlastne organizmus reaguje týmto spôsobom? „Naše telo, a tým aj psychika, funguje optimálne pri primeranej stimulácii denným svetlom,“ vysvetuje psychologička Lucia Čierňavová. „Predpokladá sa, že biochemická rovnováha v mozgu je ovplyvnená aj tým, koľko svetla má organizmus k dispozícii.“

Na vine je melatonín

Kľúčovú úlohu pritom zrejme zohráva hormón melatonín, známy tiež ako „spací hormón“. Vzniká v mozgovej časti, ktorej sa odborne hovorí epifýza. Tá je priamo spojená s našimi očami, cez ne prijíma informácie o intenzite svetla v našom okolí a podľa toho riadi produkciu melatonínu. V noci, keď je vonku tma, nám zvýšené množstvo „spacieho hormónu“ pomáha navodiť kvalitný spánok, čo je životne dôležité na regeneráciu organizmu. Denné svetlo po východe slnka jeho tvorbu utlmuje a dá tak telu signál, že je čas zobudiť sa a venovať sa aktivite. V zime pri nedostatku svetla však tvorba melatonínu pretrváva aj cez deň, čo narušuje náš prirodzený biorytmus, a tým aj celkový zdravotný stav.

Svetlo vplýva na množstvo dôležitých telesných funkcií. Dokáže zlepšiť prekrvenie tela a zrýchliť látkovú výmenu, posilniť imunitný systém, znížiť citlivosť nervových zakončení a podporiť rast buniek, čím významne prispieva k regenerácii poškodeného tkaniva.

Zároveň pozitívne ovplyvňuje krvný tlak a absorbovanie niektorých životne dôležitých vitamínov, najmä vitamínu D, ktoré si telo dokáže vytvoriť len prostredníctvom fotosyntetickej reakcie, keď je pokožka vystavená slnečnému žiareniu.

Vitamín D reguluje tvorbu kostí a príjem vápnika z potravy. Jeho nedostatok vedie v detstve k deformáciám kostí a v dospelosti spôsobuje ich mäknutie, takzvanú osteomaláziu. Čiže, keď nemáme dosť svetla, sme nielen depresívni a utlmení, ale aj chorľavejší a slabší.

Najlepší liek - zábava

Dá sa nejako oklamať prírodu a uniknúť zimnému nedostatku slnečného žiarenia? Ľudia odpradávna inštinktívne vedeli, že najlepšou prevenciou proti pasivite a depresii je zábava. Preto si vymysleli zimnú plesovú sezónu, ktorá nasleduje krátko vo vianočných oslavách. Dlhé zimné noci sú ako stvorené na návštevy priateľov, divadelných predstavení, večierky a tanec. V spoločnosti sa ľahšie udržíme aktívni ako doma v papučiach. Nehovoriac o tom, že v plesových šatách chceme vyzerať atraktívne, a tak si dobre rozmyslíme, či si k poobedňajšej káve dáme kalorický koláčik, alebo zaženieme chuť na sladké ovocím. Ťažké tučné a sladké jedlá sú pri zimnom útlme jednou veľkou zradou. Na prvý pohľad sa nám možno zdá, že nám dodávajú chýbajúcu energiu, ale v skutočnosti zaťažujú tráviaci systém, a tak nás napokon ešte viac unavia.

Ideálnou a nepochybne najzdravšou prevenciou je zimný šport. Nič nepre-berie tak razantne k životu ako pohyb
na čerstvom studenom vzduchu. Ak nepatríme k nadšeným lyžiarom, mali by sme sa aspoň raz za deň vybrať na kratšiu prechádzku. Tých pár slnečných hodín, ktoré máme počas zimných dní k dispozícii, treba využiť čo najaktívnejšie, aby sme z nich mali maximálny úžitok.

Náhrada za slnko

Pri ťažších prípadoch zimných depresií však úprava životosprávy nestačí. Pacienti by mali navštíviť skúseného psychoterapeuta. „Depresie sa liečia v závislosti od závažnosti. Pri ťažkých a stredne ťažkých formách sa predpisujú lieky, z ďalších liečebných metód sa zvažuje psychoterapia, elektrokonvulzívna liečba alebo fototerapia,“ konštatuje Lucia Čierňavová. „Ľuďom, ktorí už majú skúsenosť so zimnými depresiami, pomáhajú aj zimné dovolenky v teplých krajinách.“ Samozrejme, ak im na takýto luxus vystačí rodinný rozpočet.

Finančne nenáročnejšia môže byť spomínaná fototerapia, pri ktorej sa ako náhrada slnečného žiarenia využívajú špeciálne biolampy. Táto liečebná metóda sa naplno rozvinula v osemdesiatych rokoch minulého storočia a odvtedy sa používa nielen na liečbu depresií, ale aj na kožné choroby, ako je lupienka, akné alebo atopický ekzém. Okrem toho sa osvedčila aj pri hojení pooperačných jaziev a zápalov.