Úspešne zvládnutý konkurz sme oslávili len nedávno. Sviatky sprevádzalo príjemné šteklenie v žalúdku, spojené s nejasnými očakávaniami a zvedavosťou na budúce pôsobisko. Po novoročnom vytriezvení sa zrazu ocitáme v cudzom prostredí s neznámymi kolegami, novým šéfom a pracovnou náplňou, z ktorej máme v hlave poriadne zmätky.
Drobná špionáž
Náš štart môže výrazne uľahčiť prieskum informácií o novom zamestnávateľovi. „Pred nástupom je vhodné, ak si preštudujeme dostupné údaje o spoločnosti,“ radí Patrik Petráš, riaditeľ personálnej agentúry Start People. „Základné informácie o histórii a kapitáli firmy, materskej spoločnosti, jej službách a produktoch nám zrejme pomohli aj na prijímacom pohovore, no oceníme ich aj neskôr.“
Dôležitá je tiež firemná kultúra s písanými a nepísanými pravidlami a zvykmi, podľa ktorých sa riadia všetci zamestnanci. Keďže sa stávame súčasťou jednej veľkej rodiny, mali by sme sa s ňou stotožniť aj my. Ak sa v našom novom zamestnaní uprednostňuje neformálne oblečenie, v obleku s kravatou budeme pôsobiť ako päsť na oko.
Keď je zvykom, že od ôsmej hodiny ráno pracujú všetci ako včielky, príchod do práce o desiatej hodine je krajne nevhodný. Ak sa všetci prezúvajú ako na základnej škole, nezostáva nám nič iné ako kúpa vkusnej domácej obuvi.
Pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa
„Nové zamestnanie treba chápať ako novú výzvu,“ hovorí Patrik Petráš. „Začíname predsa s čistým štítom a nástup do zamestnania môže byť ideálnou príležitosťou zbaviť sa starých zlozvykov, akými sú napríklad hromadenie nevybavenej pošty alebo neskoré odovzdávanie hodnotiacich správ.“
Je nám niečo nejasné? Nehanbime sa spýtať. Ak treba, aj viackrát. Stále to bude menej trápne, ako keď pol roka po nástupe do zamestnania nebudeme tušiť, čo máme vlastne robiť. Keď sme doteraz nepoužívali pracovný diár, rozhodne si jeden založme. Poslúži nám na zapisovanie potrebných kontaktov, termínov, údajov a ‚ťahákov‘.
Hororové predstavy
Pre tých, ktorí strávili posledných 15 rokov v jedinej zaprášenej kancelárii s rovnako zaprášeným kolektívom, budú prvé týždne v novom kolektíve pravdepodobne kruté. Väčšej alebo menšej nervozite sa však nevyhnú ani mladí sebavedomí dravci v kravatách. Začiatky nie sú jednoduché pre nikoho a počas prvej fázy „oťukávania” sa zdá všetko oveľa horšie, než v skutočnosti je. Dobroprajné kolegyne vyzerajú ako zlomyseľné mrchy, ktoré nás ohovárajú za chrbtom. Trpezlivý šéf sa zdá ako krutý perfekcionista a pri prvej banálnej chybe nás vykopne...
„V takýchto chvíľach je dôležité zabudnúť na obavy z budúcnosti a uvedomiť si, že naše predstavy bývajú často oveľa desivejšie než skutočnosť,“ radí psychologička Miroslava Muráriková. „Prvé dni aj mesiace v práci môžu byť náročné, ale po nadobudnutí zručností a zoznámení sa s kolegami sa situácia uvoľní a práca sa stane prirodzenou súčasťou života. “ Ak nespanikárime a začiatky statočne pretrpíme, na našich paranoidných myšlienkach sa neskôr schuti zasmejeme – pravdepodobne v priateľskom kruhu medzi kolegami.
Pavučiny vzťahov
Do medziľudských vzťahov sa oplatí investovať trochu času a úsilia. Kolegovia nemusia byť rovno naši najlepší priatelia, ale predsa len – strávime s nimi osem hodín denne. Neznamená to, že sa im budeme kŕčovito vnucovať, sypať vtipy ako na bežiacom páse, vymýšľať si fiktívne koníčky, aby sme sa zapáčili.
„Začleniť sa a zároveň nájsť nových priateľov a kolegov znamená byť prirodzený, nenasadzovať si žiadnu masku. To vyžaduje zdravú sebaúctu a primerané sebavedomie,“ hovorí psychologička. „Ak máme možnosť, hneď na začiatku nášho pôsobenia vo firme by sme sa mali zúčastniť na niektorej z firemných akcií,“ radí Patrik Petráš.
Team-buildingové podujatie, vianočný večierok, alebo narodeninová oslava sú ideálnou pôdou na nadviazanie neformálnych vzťahov s novými kolegami. Stačí zopár účastí a stanú sa z nás ostrieľané korzárky, ktoré ovládajú všetky potrebné informácie na prežitie.
Nevyšlo to? Skúsme znova.
Napriek nášmu úsiliu sa môže stať aj to, že do nového zamestnania nezapadneme. Po dvoch mesiacoch jednoducho precitneme a uvedomíme si, že sme si to celé predstavovali úplne inak. Možno sme mali skreslené informácie o druhu práce, možno sa nevieme stotožniť s čudnou firemnou kultúrou, možno sú naše kolegyne naozaj intrigánske mrchy.
„Každému sa môže stať, že jeho nová práca nebude tá pravá,“ hovorí psychologička. „Vtedy je dôležité uvedomiť si, že vždy sa dá začať odznova. Stačí len potlačiť strach z neznámeho a poobzerať sa po novom zamestnaní, ktoré nám umožní správať sa prirodzene a zachovať si potrebnú sebaúctu a dôstojnosť.“
6 tipov, ktoré nám uľahčia začiatky v zamestnaní
- Podarilo sa nám prísť načas na pohovor? O skorý príchod sa snažme aj v prvý deň v práci a ideálne aj počas ďalších dní.
- Informácie majú cenu zlata. Najmä tie o pracovnej náplni, zamestnávateľovi, firemnej kultúre, ale aj o tom, že sekretárka neznáša referentku.
- Všetko potrebné sa dozvieme vo fajčiarskom kútiku, na toaletách, v kuchynke, v bufete. Ak nechceme budiť zbytočnú pozornosť, nezdržujme sa tam dlhšie než pol hodiny denne.
- Bez vlastného hrnčeka na kávu sa nikdy neudomácnime. Desiatky fotografií z dovolenky a plyšových medvedíkov však na pracovný stôl nepatria.
- Neprimeraná žoviálnosť škodí. Priateľské potľapkávanie šéfa po chrbte môže vzbudiť jeho nevôľu, najmä ak si s nami zatiaľ nepotykal.
- Buďme usilovní ako včielka, ale primerane, dvanásť hodín v práci poteší šéfa, ale dráždi kolegov.
Autor: Silvia Peťková