Na sviatky v práci

S bezdomovcami môžem prežiť vianočné posolstvo
Vieroslava Urbanová, pracovníčka v Dennom centre sv. Lujzy de Marillac, ktoré poskytuje starostlivosť o chorých bezdomovcov

Vianoce sú vzácnym a posvätným časom stráveným s rodinou, no v realite stretávame aj ľudí, ktorí túto možnosť nemajú. Nemajú rodinu a vlastne ani domov, kde by sa mohli stretnúť. Dalo by sa dlho polemizovať o tom, kde sa v ich živote stala chyba a prečo je to tak, ale myslím si, že tým im asi nepomôžeme.

Cítim, že kým som ešte slobodná, budem na Vianoce užitočnejšia, ak budem pomáhať ľuďom, čo domov nemajú. Byť s rodinou v teplej obývačke by bolo určite pohodlnejšie. No Štedrý večer s bezdomovcami pre mňa znamená možnosť prežiť vianočné posolstvo dobrej zvesti a svetla na vlastnej koži, byť akýmsi spôsobom účastná aspoň zlomku života tých, ktorých dobré zvesti obchádzajú a ich život je miestami v tieni.

Je to ako otvoriť dvere svätej rodine, ktorú odmietali v osudný večer v každom hostinci. Nakoniec prišli do skromnej maštaľky a ich návštevníkmi sa stali pastieri. Ľudia bez domova sú v podobnej situácii. Odmietnutí a nechcení dorazili do našej maštaľky.

Po predstavení sa vyberiem do mesta
Katarína Košíková, baletka SND

Počas celého sviatočného obdobia budem mať voľno len 24. a 26. decembra. Inak sú v divadle stále predstavenia, na ktoré sa treba denne pripravovať. Našťastie, nepatrím k aktívnym lyžiarom, vlastne sa vôbec neviem lyžovať, takže voľno mi ani nejako zvlášť nechýba.

Skúšky a tréningy máme každý deň od pol desiatej, s malými prestávkami až do šiestej večer. Presne tak to bude aj na Silvestra. Večer odohrám predstavenie a potom sa vyberiem oslavovať niekam do mesta. Vlani sa boli na moje silvestrovské vystúpenie pozrieť mama s otcom, čo mi veľmi dobre padlo. Spolu sme sa potom vybrali do vyzdobeného bratislavského centra, čo bol pre mojich rodičov, ktorí nie sú Bratislavčania, celkom pekný zážitok.

Kde a s kým skončím na Silvestra tento rok, ešte presne neviem. Určite to však nebudem preháňať s jedlom ani s alkoholom, to si ako baletka nemôžem dovoliť. Každý kilogram navyše je pri našom povolaní záťaž, takže sa snažím užívať si s rozumom a s mierou.

Vianočná služba mi vyhovuje
Eva Rippová, recepčná hotela Marrol´s

Ako recepčná hotela pracujem už dvanásť rokov. Táto práca má svoje výhody i nevýhody. Služby počas Vianoc sú asi najťažšie, lebo rodina očakáva, že človek bude mať voľno a je to potom trochu smutnejšie. Ale služba býva iná než zvyčajne, takže to nie je až také hrozné. Hotel je vianočne vyzdobený a aj hostia prichádzajú vo sviatočnej nálade.

Tento rok mám dennú službu 24. decembra a končím o ôsmej, takže večeru si len posunieme na neskôr. Čo sa dá, to si pripravíme deň vopred a Štedrú večeru robí môj manžel, ktorý rád varí a pečie, takže ja si prídem domov naozaj oddýchnuť, a to mi vyhovuje (smiech).

Ak by som mala nočnú, doma by sme večerali už o štvrtej poobede. S kolegami večer neslávime, nemáme ani príležitosť, ale dostaneme tradičnú večeru, kapra a zemiakový šalát. Počas týchto sviatkov býva hostí menej a väčšinou sú to ľudia z islamských krajín a z Ďalekého východu, ktorí Vianoce neslávia. Aj pre nich sa však pripravujú rôzne pozornosti. Izby sú vyzdobené a dostávajú vianočné koláčiky. Pozerajú sa na naše sviatky ako na atrakciu a Japonci si všetko fotia, lebo sa im to páči. Silvester už býva iný. Príde oveľa viac turistov a aj služba býva veselšia.

Vianoce pripravujem medzi službami
Nadežda Magulová, záchranárka International rescue system

V záchrannej službe pracujem už sedemnásty rok. Som vydatá a mám dve dcéry – dvanásť- a päťročnú. Na to, že počas sviatkov nie som doma, som si už zvykla a moja rodina sa tomu prispôsobila. Vedia, že táto práca ma veľmi baví. Keďže aj manžel pracuje v záchrannej službe, počas sviatkov väčšinou niekto z nás doma chýba. Ťažšie to znáša len mladšia dcéra, ale vždy sa jej snažíme vysvetliť, že sú ujovia, tety a detičky, ktoré môžu ochorieť, alebo sú samy bez rodičov a príbuzných a potrebujú pomoc.

Prípravu vianočných dobrôt, ale aj všetkého ostatného týkajúceho sa sviatkov si musím rozdeliť na dni, keď mám voľno medzi službami. A príprava samotnej štedrovečernej večery? Závisí od toho, či mám celodennú, alebo nočnú službu. Keď je to celodenná služba, tak si všetko pripravím a navarím deň vopred vrátane výzdoby stromčeka. Večeriame, keď prídem domov. Ak mám nočnú, príprava prebieha tak ako v mnohých rodinách, len s tým rozdielom, že večeriame už okolo pätnástej hodiny, aby si deti stihli rozbaliť darčeky skôr, než pôjdem do roboty.

Na Silvestra ma čaká dvanásťhodinová šichta
Angelika Janáková (38), vedúca dispečingu abc taxi

Keďže posledný deň v roku znamená pre taxikárov vždy najviac práce, už tradične ho prežijem na dispečingu. Doma si robím slávnostnú večeru s deťmi poobede a pred šiestou večer nastupujem do služby, ktorú „ťahám“ až do šiestej ráno. Tento rok tak budem silvestrovať po štvrtý raz.

Aby nám s kolegyňami na dispečingu lepšie ušiel čas, pripravíme si malé občerstvenie. Jedna prinesie chlebíčky, druhá koláče. Keďže u nás v práci sa nesmie piť, lebo musíme byť po celý čas maximálne sústredené a koncentrovať sa na objednávky, pripijeme si na zdravie vineou, aby sme mali v pohároch aspoň niečo bublinkové. Väčšinou to nikdy nestihneme o polnoci, lebo vtedy nám volá najviac ľudí. Niektorí z nich sú mierne spoločensky unavení, takže občas sa musíme riadne snažiť, aby sme im rozumeli.

Keď opadne najväčší pracovný nápor, tak nám prídu zablahoželať k Novému roku kolegovia taxikári alebo niektorí spokojní klienti. Už sa nám aj stalo, že sme na dispečing dostali kvetiny ako poďakovanie za celoročné služby od vďačných zákazníkov. Aj keď to niektorí ľudia možno nechápu, ja sa na takéhoto Silvestra celkom teším. V našej taxislužbe je v tento deň vždy veľmi príjemná atmosféra. Kolegovia sú k sebe úžasne milí, kiežby to tak bolo po celý rok!

Budem tu pre deti, ktoré potrebujú pomoc
Marta Ollíková, sociálna pracovníčka, Linka detskej istoty pri SV UNICEF:

Tieto Vianoce už po trinásty raz nastúpim - tak ako v bežný deň – na službu a sviatočný večer rozdelím medzi svoju rodinu a deti, ktoré budú u nás hľadať pomoc. Musím povedať, že pre službukonajúcich na Linke detskej istoty je vianočný čas časom náročným. Aký obsah sa skrýva za zvonením telefónu? Zo skúsenosti môžem sviatočné hovory detí rozdeliť do dvoch skupín. Jednu tvoria príjemné rozhovory o sviatočnej atmosfére, a tú druhú, žiaľ, smutné príbehy.

Milé hovory sú, keď sa dieťa chce pochváliť, aké darčeky pripravilo pre svojich rodičov, alebo čo ho pod stromčekom potešilo. No nie pre všetky deti sú Vianoce sviatkami pokoja, hojnosti a lásky. Nejde však o množstvo darčekov či ich cenu. Hlavné postavy smutných detských príbehov sa cítia opustené, nechcené, ale často i citovo vydierané vlastnými rodičmi v rozdelených rodinách. Netešia sa na sviatky, majú z nich z rôznych príčin strach.

Aj na Vianoce tu preto budem pre všetky deti, ktoré potrebujú, aby ich niekto vypočul, aby ich niekto pochopil. Aby vedeli, že nie sú samy - zvlášť v takom citlivom čase.

Smútiť nedovolíme nikomu
Anna Hazuchová, riaditeľka Domu seniorov Archa, Bratislava

Práca so staršími ľuďmi je fyzicky aj psychicky veľmi náročná a naše opatrovateľky a terapeutky musia mať svoje zamestnanie jednoducho rady, inak by ho zvládali len veľmi ťažko. Preto sa na Vianoce tešia nielen naši klienti, ale aj personál vrátane mňa.

Seniorov sa snažíme na sviatky naladiť už zopár týždňov vopred. V dielničkach sa vyrábajú drobné ozdobné predmety a darčeky, zapaľujú sa adventné sviečky, konajú sa bohoslužby. Samotný Štedrý večer sa oslavuje v rodinnom duchu. Nechýba stromček, koledníci, oblátky, medový krížik na čelo, tradičná večera s kapustnicou a rybou.

Klienti dostanú každoročne spoločný darček, ktorý im prináša nielen úžitok, ale aj radosť. Po minulé Vianoce sa tešili z vtáčikov v klietke, živých zajačikov, rôznych kníh a encyklopédií. Ak majú naši seniori osamelých príbuzných, veľmi radi ich privítame pri našom štedrovečernom stole. Je to taká príjemná tradícia, ktorú ľudia často využívajú. Smútiť nedovolíme nikomu. Vianočnej smutno-nostalgickej nálade sa podaktorí síce nevyhnú, no to pozná azda každý, komu pri štedrovečernom stole chýba niektorý člen rodiny. S hrejivým ľudským kontaktom a v príjemnej atmosfére sa napokon všetky chmáry rozoženú.

Silvester v práci je zábava
Mirka Gregová, barmanka, agentúra Shake the World, víťazka Horeca Barman Challenge Golf Cup 2008

Na Štedrý večer som bola v práci iba raz v živote a vtedy som si povedala, že aj naposledy. Hostia sa nahrnuli do baru po polnočnej omši a keďže väčšina podnikov je vtedy zatvorená, mali sme veľký nával. Žiadna sviatočná atmosféra, len kopa práce a smutná nálada z premrhaných Vianoc. Po práci som síce bola pozvaná na štedrú večeru ku kamarátke, no bez mojej rodiny a mimo domova to nebolo ono.

So Silvestrom je to presne naopak, vtedy som v práci veľmi rada. V bare panuje uvoľnená nálada, všade je plno zábavy a smiechu. Na začiatok je to síce celkom fuška, pretože hostia prídu na určitú hodinu a chvíľu trvá, kým ich dostaneme do príjemnej nálady. Keď už majú všetci v rukách drinky, môže si vydýchnuť aj personál. S kolegami tvoríme zohraný tím, takže pozabávať sa vieme aj sami.

Úplná pohoda prichádza po dvanástej hodine. Niektorí hostia sa rozbehnú do mesta, iní pomaly odchádzajú, zastavia sa za nami kamaráti a známi. Posledný deň v roku zostávam v bare aj do siedmej ráno, no užívam si to. Silvester v práci je jednoducho zábava.