Na ostrí hrany

Prvopočiatky korčuľovania sa dajú vystopovať v Škandinávii, kde si pred viac ako tisíc rokmi začali ľudia priväzovať na čižmy špeciálne vytvarované zvieracie kosti. Korčule, aké poznáme dnes, sa po prvý raz objavili v Holandsku v 13. alebo 14. storočí.

Namiesto kostí vtedy použili oceľové nože s hranami, vďaka čomu sa topánky zarývali priamo do ľadu a človek sa na ňom mohol ľahšie pohybovať. Korčuľovanie sa odvtedy stalo jedným z najobľúbenejších zimných športov.

Pokiaľ by sa mu chcel niekto venovať profesionálne, platí pravidlo čím skôr, tým lepšie. „Pre vrcholový šport je vhodné začať medzi 5. – 7. rokom dieťaťa, na rekreačné, respektíve interpretačné korčuľovanie, ktoré je na Slovensku veľmi populárne azda v každom veku bez obmedzenia,“ dodáva Bibiána Poliačková, trénerka a profesionálna krasokorčuliarka.

Záťaž na nohy

Pri korčuľovaní dostávajú najviac zabrať nohy – stehná, lýtka a zadok. Oveľa náročnejšie je vrcholové krasokorčuľovanie. „Pri prvkoch ako piruety alebo špirály hrá veľkú úlohu celkovo pevné svalstvo chrbta, brušné svalstvo, ale i ramená,“ vraví odborníčka. Aj keď je korčuľovanie náročné, pre organizmus znamená potrebný pohyb. „Víkendové korčuľovanie je výborná forma udržovania kondície, ale pri vrcholovom športe sa musí trénovať minimálne
6 až 8-krát týždenne.“ Dnes je krasokorčuľovanie oveľa náročnejšie ako kedysi. Športovcovi už nestačí len trénovať na ľade, ale musí sa pripravovať aj zo stránky tanečnej, baletnej, gymnastickej alebo silovej.

Treba pevné nervy

Pri prvých krokoch na ľade je dôležité najmä udržať rovnováhu. Začiatočníci si môžu pri hľadaní stability pomôcť upaženými rukami. Ak chceme na ľade aj dobre vyzerať, musíme mať pevný a rovný chrbát, jazdiť s ťažiskom v kolenách a so vzpriamenou hlavou. Pokiaľ sa niekto rozhodne pre krasokorčuľovanie, Bibiána Poliačková odporúča: „Netreba sa nechať odradiť prvými krokmi alebo tréningmi, pretože korčuľovanie je naozaj náročný šport a výsledky vidieť až po niekoľkomesačnom, prípadne niekoľkoročnom tréningu.“

Korčule nesmú tlačiť

Jediné, čo k tomuto športu potrebujeme, sú korčule, preto si na ich výbere dajme záležať. Vopred si premyslime, na čo ich potrebujeme. „Na rekreačné korčuľovanie nie je potrebné mať špeciálne korčule. Stačí, aby boli primerane pevné, to znamená, aby sa neohýbali v oblasti členka a pri skúške netlačili na žiadnu časť nohy. Treba si ich vyskúšať aj so šnurovaním, pretože nezaviazaná korčuľa nemusí robiť problém, ale pri utiahnutí sa správa inak,“ varuje odborníčka. Pre deti je vhodné kupovať korčule o 10 mm väčšie, pre dospelých, ktorým už noha nerastie, stačia väčšie o 5 mm. U vrcholových športovcov sa kladie dôraz aj na výkonnosť, váhu, frekvenciu tréningov, pevnosť topánky a typ nožov.

Autor: k téme sa vyjadruje Bibiána Poliačková, trénerka, profesionálna krasokorčuliarka