Lezie vám na nervy, čo ste kedysi milovali?

Vyrastala v rodine, v ktorej sa všetko riešilo mlčaním a nečinnosťou. Nikdy sa nikam nechodilo, víkendy sa trávili doma. V čase puberty ju najviac hnevalo, keď si počas nedeľného popoludnia rodičia išli zdriemnuť a ona nemala okrem učenia čo robiť. Mala pocit, že len prežíva a chcela to zmeniť. Keď sa dostala na vysokú, odišla bývať do iného mesta na internát a začal sa život, ktorý vždy túžila žiť. Život plný aktivít, udalostí a žitia.

Keď ho stretla, mala pocit, že toto je ON. Vysoký volejbalista s množstvom priateľov a známych, ktorý bol spolu so svojou gitarou vítaný v každej veselej spoločnosti. Po večeroch driloval angličtinu a v dňoch osobného voľna doučoval spolužiakov matiku. Výšku zvládol ľavou zadnou a takmer ihneď po promócii sa o neho trhali najznámejšie spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou. Mohla sa spoľahnúť na to, že vybavil aj čerta spod zeme. Neuznával lenivých ľudí a od svojich priateľov očakával, že budú ambiciózni a spoľahliví. Keď ho porovnávala so svojimi spolužiakmi, ktorí chodili do školy bez štipky záujmu a skúškami preliezali so šťastím, zdalo sa jej, že je dokonalým mužom. V okamihu, keď jej pod májovou čerešňou vyznal lásku, ďakovala za toľké šťastie a odpovedala mu, že s ním chce prežiť všetky dni svojho života.

Teraz to už za také šťastie nepovažuje. To, čo jej kedysi nesmierne imponovalo, sa za dvadsať rokov premenilo na kôpku úbohých vlastností, ktoré jej nesmierne lezú na nervy. Neprekáža jej to, že on každý utorok behá po telocvični s rovnako starými, plešatými a bruškatými pánmi, s ktorými potom skončí na jednom „zdravotnom“ pive. Prekáža jej, že neakceptuje jej záľuby a každú kávičku s priateľkami ofrfle ako stratu času (časom jej aj tá káva prestala chutiť a pozvania pre pokoj v dome začala radšej odmietať).

Bežne sa stáva, že zavolá domov pred piatou a oznámi prekvapenej manželke, že o pol šiestej príde aj so známymi na večeru, aby nachystala pár tanierov navyše. Keď sa ona zamračí, že si plánovala zafarbiť vlasy , vybuchne, že títo známi sú životne dôležití, lebo sa poznajú s inými známymi, ktorí vybavia to alebo hento.

Soboty a nedele často trávi na služobkách v zahraničí, kde uzatvára kontrakty a keď príde domov, vyžaduje teplú večeru, dokonalý poriadok a usmievavé deti. Každý presun stoličky musí prejsť schválením „nadriadeného orgánu“, vylihovanie pri telke sa netoleruje. Pubertálna dcéra otca zato neznáša a tak sa všetky ich diskusie zvrhnú na hádku o tom, čo je pre mladého človeka v živote podstatné (samozrejme ambície a vysoké nasadenie).

Leto trávi zaváraním ovocia a zeleniny, ktoré šikovný manžel zohnal za veľmi výhodnú cenu. Pred týždňom dokonca prišiel s nápadom, že kúpi pre rodinu vinohrad, aby si mohli sami dorábať svoje vlastné vínko. Ak manžel výnimočne súhlasí s dovolenkou (podľa neho absolútne prehajdákaným časom), tak ju trávia buď lezením po horách alebo prehliadkami všetkých pamätihodností v dosahu 100 kilometrov od miesta pobytu.

Unudené deti frflú celý ten čas a ona? Tak by si raz chcela len tak sadnúť na breh mora a nechať si ovlažovať nohy slanou vodou... Ich manželstvo už dávno nie je to, čo bývalo. Ona nikdy nevie, čím ju manžel prekvapí a je nesmierne unavená. Dnes si už ani za svet nespomenie, čo ju vlastne na ňom tak priťahovalo.

Aj vy si myslíte, že protiklady sa priťahujú? Alebo má podľa vás radšej sadať vrana k vrane? Jedno i druhé má svoje pozitívne i negatívne stránky. Jedno je však isté, temperament je vrodená vlastnosť a bežne sa mení len v zanedbateľnej miere.

Je zradné spoliehať sa na to, že sa ten druhý časom usadí alebo upokojí, ak je od detstva skôr cholerik. Dokonca je bežné, že so zvyšujúcim sa vekom sa povahové črty človeka ešte zvýrazňujú. A tak ak ste si v mladosti vzali partnera, ktorý bol rázny a kritický ku svojmu okoliu, v starobe budete mať možno pri sebe mrzutého a večne frfľajúceho starca či hysterickú a nespokojnú babizňu. Spomeňte si napríklad na scénu z Pelíškov, v ktorej sa dcéra pýta svojej matky, či bol jej uhundraný a prísny otec taký aj v časoch, keď sa s ním zoznámila. Odpoveď dievčinu dosť zarazí, pretože sa dozvie, že je zaľúbená do mladíka, ktorý sa na jej otca dosť podobá.

Ešte prekvapujúcejšie je, že aj vlastnosti, ktoré sú spoločnosťou vo všeobecnosti hodnotené ako kladné, môžu vo svojej zdvojnásobenej podobe dosť znepríjemňovať život svojmu okoliu. No a prvým na rane je samozrejme životný partner. Ak sa k tomu pridá počet spoločne prežitých rokov a s tým súvisiaca strata ružových okuliarov, problém je na ceste.

Napríklad taký zmysel pre humor... v čase zaľúbenia je rozkošné, ak sa spolu často smejete a vy viete, že váš vyvolený býva obľúbeným stredobodom spoločnosti. Lenže ak po pár rokoch žiadate od manžela rozhodnutie o vážnych rodinných záležitostiach a on vám namiesto odpovede ponúkne nejaký priblblý vtip, idete sa zblázniť. Alebo si vezmite chlapa, ktorý vás očarí svojou citlivosťou a taktnosťou. Po dvoch-troch vzťahoch s mužmi, ktorí si nekládli servítky pred ústa a netušili, ako sa cítite, je taký partner balzamom na ženskú dušu. Lenže ak sa vám uprostred hôr niekde na samote pokazí auto, tak vo vás ufňukaný a nemožný manžel vyvolá akurát znechutenie a odpor. Aj tu totiž platí, že čoho je veľa, toho je príliš.

A ešte jedna zákernosť. Hoci nás v mladom veku oslovujú skôr extrémy (chlapci v kožených nohaviciach na motorke či vrcholoví športovci), pre dlhodobé spolužitie je vhodnejší skôr šedý priemer. Takže ak vás práve požiadal o ruku obyčajný a málo výnimočný muž, možno je to to najlepšie, čo vás v živote mohlo postretnúť.