Nežiaduce účinky zeleniny

Nebezpečenstvo plynnatosti, nafúknutia obyčajne nastáva pri náhlom prechode ne zeleninovú stravu. Ťažkosti však nie sú dlhodobé, lebo organizmus sa pomerne rýchlo prispôsobí na pravidelnú zeleninovú stravu.

Vo výnimočných prípadoch pôsobí zelenina na konzumenta ako alergén. Na citlivý organizmus môže alergicky pôsobiť chren, surové rajčiaky, špenát, cibuľa, pór, zeler a iné druhy. Tepelnou úpravou sa však alergény zneškodňujú. Niekedy sa alergia prejaví pri prvej konzumácii zeleniny na začiatku sezóny, neskôr už neškodia.

V štiave, rebarbore, v menšej miere aj v špenáte sa nachádza kyselina šťaveľová, ktorá pri nedostatku vápnika môže nepriaznivo vplývať na kosti.

Tieto druhy treba pripravovať s mliekom alebo inou potravinou bohatou na vápnik. Vtedy sa kyselina šťaveľová viaže s dodávaným vápnikom na neškodný šťaveľan

vápenatý a organizmus využije blahodárne účinky ostatných zložiek z týchto zelenín.

Hlúboviny môžu brzdiť činnosť štítnej žľazy. Zdravý človek by však musel skonzumovať denne viac než pol kilogramu kapusty. Na druhej strane, tento účinok sa využíva pri nadmernej činnosti štítnej žľazy, kde je brzdenie žiaduce.

Obsah dusičnanov v zelenine môže ohrozovať malé deti. Dospelý človek konzumuje oveľa viac dusičnanov zo šunky, údenín a iných potravín než zo zeleniny. Pritom treba vedieť, že pri pestovaní zeleniny v poľných podmienkach a pri dodržiavaní zásad hnojenia nehrozí žiadne nebezpečenstvo nadmerného výskytu dusičnanov.

Pri zimnom, skorom jarnom a jesennom rýchlení zeleniny vo fóliovníkoch a skleníkoch, keď je nedostatok slnečného svitu, dusičnany sa môžu kumulovať naj-

mä v listovej zelenine (šaláty), v mladej mrkve, kalerábe a reďkovke. Deťom takúto zeleninu radšej nepodávame. Dospelý by však musel skonzumovať denne aj niekoľko kilogramov takejto zeleniny, aby nepriaznivo vplývala na jeho zdravie.

Pri rýchlení citlivých zelenín sa dajú regulovať podmienky, ktoré môžu znížiť hromadenie dusičnanov.

Ide o kvalitnú pôdu, vysoký obsah humusu, použitie vhodných organických hnojív, obmedzenie hnojenia na základe pôdnych rozborov, vytvorenie správnych svetelných podmienok orientáciu zakrytého priestoru k svetovým stranám, zlepšením priesvitnosti fólií a skiel umývaním, zníženie hustoty porastu, zber v poludňajších i popoludňajších hodinách a podobne.

Zdravotné riziká zeleniny sú spravidla nižšie, alebo porovnateľné ako pri konzumovaní ostatných potravín. Zdravým ľuďom nehrozí nebezpečenstvo z jej nad-mernej spotreby.Magdaléna Valšíková