Nikdy nebudem ako moja matka

Na vychovávanie vlastných detí neexistuje iná škola ako tá, ktorú sme dostali od rodičov. Preberáme od nich naučené vzory správania sa alebo sa snažíme robiť všetko presne naopak. Ak máme pocit, že sme v detstve trpeli prehnane prísnou výchovou, naše deti slovo disciplína môžu poznať len zľahka. Ak si nás matka vôbec nevšímala a starala sa len o seba a svoje pocity, trváme na tom, aby nám syn či dcéra každý večer porozprávali všetko, čo cez deň zažili a keď im nie je do reči, tak sa urazíme či trápime. Skúsme sa teda zľahka kritickým okom pozrieť na to, aké matky žijú na tomto svete:

Matka „všetko som ti obetovala“ – typ pomerne rozšírený najmä u osamelých matiek s jedným dieťaťom. Jediným zmyslom ich života je metličkou zametať cestu pred synáčikom či dcérenkou, aby potomok nedajbože nestúpil na kameň, ktorý by mu spôsobil otlak. Ak im vyrastené dieťa odsekne, že ono na tú skalu stúpiť chcelo, aby malo lepší výhľad, tak ho odrovnajú vetou „ale ja ti chcem len dobre“ (vtedy má to dieťa chuť odrovnať dotyčnú starostlivú mamičku). Slabšie povahy pod nátlakom tlačiaceho svedomia matku odprosia a pokorne sľúbia, že už to viac neurobia.

Takéto ženy sú nielen obetavé matky, ale ešte obetavejšie svokry. Mladým upracú manželskú posteľ, skontrolujú stav sprchovacieho gélu v kúpeľni a vyleštia kľučky v pivnici. Za tieto nezištné úkony nevyžadujú nič (teda okrem bezhraničnej a doživotnej vďačnosti). Ak sa nebohá dvojica vzbúri, neraz to končieva demonštratívnou samovraždou matky (napríklad sa pokúsi otráviť celaskonom alebo predstiera kolaps v oblasti hrudníka).

Ďalšou hojne používanou frázou obetavej matky býva predpoveď typu „ja tu už dlho nebudem“, ktorú opakuje pravidelne až do oslavy svojich deväťdesiatych narodenín. Obetavej matke často pomôže náhradný obetavý program. Na začiatok možno bude stačiť týraný psík z útulku, ktorý sa jej svojím psím pohľadom určite zavďačí. Inou možnosťou je nájsť pre mamu namiesto týraného psa nejakého staršieho muža (tiež môže byť týraný).

Matka „nerob, nechoď, nespadni“ – sú to prehnane starostlivé a úzkostlivé matky, ktoré piesok z pieskoviska považujú za úhlavného nepriateľa a na stenách im visia päťtisíckrát zväčšené fotografie roztočov nachádzajúcich sa v perinách. Čím častejšie použijú sloveso s predponou ne-, tým častejšie im ich deti poskytujú dôkazy o tom, že „to predsa vraveli“.

Každé zakašľanie je dôvodom na hospitalizáciu na detskom oddelení miestnej nemocnice a ak lekár na túto chorobu okamžite nepredpíše nejaké antibiotikum, tak sa určite pôjdu sťažovať na Ministerstvo zdravotníctva. Dieťa takejto matky sa nezúčastňuje žiadnych škôl v prírode ani lyžiarskych zájazdov, lebo je prikrehké na pohyb a má alergiu na byliny, laktózu, fruktózu, lepok a kyslík.

Matka z presvedčenia – ide o ženy, u ktorých je rodina na prvom mieste, nech by sa dialo čokoľvek. Často majú veľa detí a ak ich z nejakého dôvodu nemôžu počať, odovzdajú svoju materinskú lásku aj opusteným deťom. Týmto matkám sa navonok všetko darí, domáce práce vykonávajú s ľahkosťou a radosťou napriek tomu, že sú unavené. Namiesto pozerania televízie vezmú svoje dodávkové automobily a idú s deťmi na túru alebo jednoducho naháňajú motýle po lúke. Sú to mamy, ktoré by sa určite uchytili v logistike, čas a priestor majú zorganizovaný tak, že každý člen rodiny vie, čo a kedy má urobiť.

Na rozdiel od “obetavých“ matiek nevyžadujú od svojich detí absolútnu poslušnosť a vďaku, napriek tomu ju dostávajú. Tieto ženy sa počas Dňa matiek vyskytujú v televízii, pretože im prezident odovzdáva vyznamenania alebo sa ich bezdetné moderátorky obedňajších ženských magazínov vypytujú, ako to všetko vlastne zvládajú.

Matka podľa noriem – starostlivosť a výchovu detí chápe ako svoju historickú úlohu a túto úlohu si plní s maximálnou dokonalosťou. Už v čase plánovaného počatia si obstará všetky príručky a encyklopédie o výchove a vzdelávaní dieťaťa a do kalendára si urobí rozpis potrebných úkonov. Každý večer a ráno si meria bazálnu teplotu a tak gynekológa pri prvej návšteve prekvapí presnou hodinou a minútou oplodnenia svojho vajíčka spermiou. Od lekára vyžaduje kompletné informácie a všetky 3D fotografie plodu má prehľadne nalepené v zošite v tvrdom obale. Pôrod chápe ako výzvu – pôrodnická klinika musí umožňovať rodičkám všetky alternatívne spôsoby počnúc gumenou loptou na uvoľnenie svalstva počas kontrakcií až po vaňu, v ktorej sa chystá porodiť.

Táto matka ani len neuvažuje o možných komplikáciách, tie sa vopred rušia. Čerstvo narodené dieťa sa ani nestihne nadýchnuť a už má naplánovanú budúcnosť - materská škola so zvýšenou pohybovou výchovou a dvojjazyčnou výukou, základná škola pre mimoriadne nadané deti, gymnázium so špecializáciou na diplomatický protokol a samozrejme isté miesto na Harvarde. Detská izba je zariadená tak, aby dostatočne motivovala a podnecovala fantáziu dieťaťa (samozrejme fantáziu ohraničenú víziou rodiča), nutnosťou je nástenka s režimom dňa a jedálnym lístkom na celý týždeň vopred. Strava spĺňa všetky kritéria Medzinárodnej zdravotníckej organizácie a matka denne kontroluje obsah prijímaných tukov a uhľohydrátov (na tento účel si zakúpi súpravu testovacích pomôcok).

Vybočenie z vytýčenej trasy sa trestá týždňovým zákazom šachového krúžku a neúspešné absolvovanie akejkoľvek písomky (neúspešné = akákoľvek známka okrem jednotky) je dôvodom na poldňovú prednáška o význame štúdia pre život jedinca. Dieťa má právo na šťastné detstvo a matka mu toto právo zabezpečí, či sa mu to páči alebo nie. Takejto matke však často chýba spontánnosť a prirodzenosť.

Matka robot – akoby sa bála dotyku a prejavov lásky. Dieťaťu síce zabezpečuje bežnú starostlivosť, ale nedáva do nej srdce. Svoje pocity si schováva len pre seba. Občas ju možno „nachytať“ v noci ako deti bozkáva tajne, ale na verejnosti pôsobí ako matka niekoho iného. Najedené a čisté bábätko necháva plakať v postieľke zo strachu, aby ho prehnane nerozmaznávala a nenaučila na nosenie na rukách. Citové problémy svojich dospievajúcich detí nechce vidieť a tak sa im odcudzuje ešte viac.

Takýmto matkám sa deti nezverujú so svojimi zážitkami a trápeniami, rozoberajú ich s kamarátmi alebo ich dusia v sebe. Nie sú to ani klasické babičky z rozprávky, oni svoju výchovnú úlohu predsa už raz splnili. Radšej trávia čas pri telenovelách a snívajú o tom, aké by to bolo, keby...

Matka kamarátka - je ležérna a zásadne nevychováva. Uznáva všetky demokratické postupy, preto sa svojich detí pýta na ich názor už od narodenia. Podporuje ich tvorivosť a fantáziu, dovolí im všetko, o čom si myslí, že ich posunie ďalej. Synáčikovu poznámku v žiackej knižke o nerešpektovaní pokynov učiteľa považuje za šikanovanie svojej ratolesti a dcérine zelené vlasy a čierne kruhy pod očami zase za výtvarný talent a cit pre estetično. Jej deti sú najúžasnejšie bytosti na svete a nikto nemá právo ich obmedzovať. Veľmi často je hlavnou atrakciou žúrov svojich pubertálnych detí a vôbec si pri tom nevšíma ich prevrátené oči a znechutený výraz tváre.

Aj v dôchodkovom veku sa predvádza na dovolenke v minisukni s holým bruchom a vyžaduje od mužov a žien komplimenty v tom zmysle, že vyzerá ako sestra svojej dcéry. Chyby svojich detí prisudzuje iným ľuďom, ktorí nemajú inú starosť, len ubližovať jej rodine. Je napríklad často jediným človekom na svete, ktorý verí, že jej syn sedí v nápravno-výchovnom zariadení protiprávne a že ten heroín mu do auta napchali zlí kamaráti.

Matka proti svojej vôli - matkou sa stala omylom alebo pod nátlakom partnera. Jej prioritou nie je vychovávať deti, ale rozvíjať svoje záujmy či kariéru. Výchovu a vzdelávanie preto rada prenecháva starým rodičom a škole a ak je to možné, uprednostňuje pre svoje deti počas štúdia internátne ubytovanie.

Raz za čas (napríklad počas Vianoc) máva záchvaty lásky a výčitiek svedomia a vtedy prekvapené dietky zahŕňa darčekmi a prehnanou pozornosťou. Nevydrží jej to však dlho, obyčajne do ukončenia sviatkov alebo do najbližšej súrnej pracovnej záležitosti. Obyčajne je pre ňu dôležitejšia láska k mužovi, poháriku alebo kariére ako láska k deťom. Nemá preto ani problém odísť od rodiny za svojím "šťastím".


Nuž čo, našli ste seba alebo svoju mamu v niektorej z nich? Ak nie, nevadí. Každé "škatuľkovanie" je tak trochu teória. Naše mamy sú reálne a v každej z nich sa môže stretávať niečo z kamarátky, strachopudky či obetavky. Matky bývajú rôzne a s tým sa zvyčajne nič robiť nedá. Máme dve možnosti. Buď ich budeme akceptovať také, aké sú, zmierime sa s ich povahou a určíme hranice, po ktoré nás môžu ovplyvniť alebo sa budeme celý čas trápiť tým, ako nám lezú na nervy, či sa nám neustále pletú do života.

Netvrdím, že ich nemáme radi. Milujeme ich, ibaže nie sú vždy dokonalé. Tak, ako nie sme dokonalí ani my.

Autor: Adriana Markovičová