blém u mužov bol v radoch odbornej verejnosti donedávna prehliadaný a podceňovaný. Touto diagnózou pritom trpí približne každý desiaty muž. Príčinou popôrodnej depresie u žien sú najmä biologické vplyvy, ako sú hormonálne zmeny, fyzická záťaž pri pôrode, problémy s dojčením či nedostatok spánku. U mužov sú spúšťače prevažne psychického charakteru.
„Depresia môže u muža vzniknúť napríklad ako reakcia na jeho ‚odsunutie‘. Mamička mu už nevenuje toľko pozornosti, ako bol zvyknutý, čo niektorí oteckovia nesú veľmi ťažko. Navyše zisťuje, že dieťa dokáže v určitých situáciách upokojiť len žena a pochybuje o tom, či je vôbec potrebný. Muž môže mať pocit, že je len ,zabezpečovateľom‘ a vykonávateľom požiadaviek rodiny, čo mu pochopiteľne nestačí,“ vysvetľuje psychologička Katarína Jandová.
Výrazným rizikovým faktorom môže byť podľa nej tiež prítomnosť popôrodnej depresie u partnerky: „Každá psychická porucha sa totiž týka nielen jej nositeľa, ale aj ľudí, ktorí s takýmto človekom žijú.“
Šokovaní otcovstvom
„Ohrozenejší sú muži, ktorí sa stanú otcami po prvýkrát. Pre niektorých môže byť príchod dieťatka na svet doslova šokom, a to aj vtedy, keď ide o vytúženého potomka a medzi rodičmi je perfektný vzťah,“ upozorňuje Jandová. Rodičia si musia vytvoriť nové životné stereotypy, úplne sa mení rodinná štruktúra. Očakávané nádherné chvíle dokonalého šťastia s dieťatkom sú v ostrom protiklade s nedostatkom spánku, jeho neutíchajúcim plačom i nezanedbateľnou finančnou záťažou.Isté nebezpečenstvá skrýva aj prítomnosť otca pri pôrode. Po dlhé stáročia, keď bolo zvykom rodiť doma, bol pôrod výlučne ženskou záležitosťou. „Možno bolo i lepšie, že sa muži tomuto hraničnému zážitku vyhýbali. Nie všetci oteckovia sa dokážu vyrovnať s extrémnymi emóciami, ktoré absolvovanie pôrodu prináša. V niektorých prípadoch to môže vyvolať depresívne stavy,“ hovorí Elisabeth Geisler, autorka svetoznámej knihy Slzy po pôrode.
V minulosti bola premena mužov na otcov v rôznych kultúrach a tradíciách sprevádzaná rituálmi označovanými ako obrady prechodu. Tie mali mužom pomôcť vyrovnať sa s novou otcovskou rolou. Hoci sa nám niektoré z nich môžu zdať na prvý pohľad smiešne, slúžili jedinému cieľu: zamestnať otecka počas pôrodu.
Posledným príkladom takéhoto obradu v západnom svete bola úloha mužov zohrievať vodu, kým ich manželka rodila. „Nikto nevie, načo potrebovali toľko vriacej vody. Išlo však najmä o to, aby aj oteckovia mali svoju vlastnú, dôležitú misiu,“ hovorí Geislerová.
„V moderných spoločnostiach sa už tieto rituály nepraktizujú a muži sa so vstupom do novej etapy života musia vyrovnať takpovediac za pochodu. Pre mnohých to môže znamenať veľký tlak - očakáva sa od nich čoraz viac, kým pozornosť sa zväčša sústreďuje na ženu a dieťa,“ vysvetľuje Geislerová.
Varovné signály
„Pre mužov je často veľmi ťažké vyjadriť emócie a svoje psychické problémy sa snažia zakrývať. Preto by sme si mali u nich všímať akékoľvek náhle zmeny správania,“ upozorňuje Geislerová. „Symptómy popôrodnej depresie u nich bývajú v mnohom odlišné než v prípade žien. Môžeme medzi ne zaradiť napríklad snahu vzdialiť sa od reality, nad ktorou novopečený otecko podľa vlastného vnímania stratil kontrolu. Trávi dlhé hodiny v práci, odrazu začne oveľa viac športovať, len aby nebol doma, v blízkosti dieťaťa a aby sa mohol so svojimi problémami vyrovnať sám.“
Depresie u mužov môžu sprevádzať aj fyzické prejavy – oteckovia z ťarchy na duši doslova ochorejú. „U jedného otecka sa po narodení dvojičiek objavila zvláštna alergická reakcia, celé telo mal pokryté svrbivými vyrážkami,“ rozpráva Geislerová príbeh z vlastnej praxe. Aby nikoho nenakazil, mal zakázaný vstup na novorodenecké oddelenie, kým neboli k dispozícii jednoznačné výsledky vyšetrení. Zostal teda doma, kde mal čas celú situáciu spracovať. Alergia sa už nikdy neobjavila a nezistila sa ani fyziologická príčina jej prepuknutia.“Jandová upozorňuje, že mužskú popôrodnú depresiu neradno podceňovať: „Neliečená depresia u mužov môže vyústiť do rôznych foriem deštruktívneho správania - zvýšenej konzumácie alkoholu, agresivity, konfliktnosti či nevery. Jedným z veľmi nebezpečných príznakov sú úvahy o samovražde a zmysle bytia na tomto svete vôbec.“
Popôrodná depresia ohrozuje zdravie otca aj matky, manželstvo i priateľské vzťahy, pracovný život a tiež zdravie dieťaťa. Ak existuje čo i len podozrenie, že náš partner ňou trpí, jednoznačne treba navštíviť psychiatra alebo psychológa. „Ako prevenciu by som budúcim rodičom odporučila absolvovanie kurzov prípravy na pôrod, ktoré sú zároveň aj akousi prípravou na rodičovstvo. Znie to možno ,učiteľsky‘, no rodičia by naozaj mali byť vopred oboznámení s počiatočnými úskaliami v ich novej životnej úlohe,“ hovorí Jandová.
Aj muži môžu byť tehotní
Ide o takzvané tehotenstvo zo súcitu alebo couvade (z franc. „vyliahnutie“), ktoré existuje vo forme rituálu, ale aj reálneho syndrómu. V tradičných kultúrach Severnej i Južnej Ameriky, Afriky, Indie, Baskicka či Novej Guiney predstierajú muži pôrod - súčasne so svojou rodiacou partnerkou prežívajú kontrakcie a pôrodné bolesti. Odpútavajú tým vraj pozornosť zlých duchov od matky a dieťaťa a chránia tak svoju rodinu.
Keď má muž „pôrod“ za sebou, dostane do rúk svoje dieťa, s ktorým sa mazná a otcovsky sa oň stará. Obrad zodpovedá rituálu prijatia, pri ktorom otec uzná novorodenca za svoje dieťa a potvrdzuje svoju zodpovednosť zaň.
Kým v prípade rituálu couvade ide o predstieranie tehotenstva, rovnomenný syndróm je o to skutočnejší. Muži, ktorí ním trpia, prejavujú rozličné znaky tehotenstva, akými sú ranná nevoľnosť, priberanie v oblasti brucha, črevné ťažkosti, bolesti zubov či chrbta, ba dokonca pôrodné bolesti.
Symptómy sa objavujú v období, keď je ich partnerka tehotná, a miznú, keď dieťatko príde na svet. S týmto syndrómom sa stretávame predovšetkým v západných krajinách a týka sa asi tretiny budúcich oteckov, u väčšiny z nich sú však prejavy len veľmi mierne. Odborníci ho vysvetľujú ako fyziologický prejav úzkosti, empatie voči tehotnej partnerke alebo utvrdzovanie sa v novej životnej role otcovstva.