Deti prekračujú hranice toho, čo môžu - vedome i nevedome. Poslušnosť sa berie ako samozrejmosť, chýbajú pochvaly či pozitívna motivácia. No i rodičia, ktorí svoje deti vychovávajú pozitívnym príkladom, prikročia k trestu v prípade, že dieťa prekročí určité hranice. Trest naznačuje dieťaťu - stop, toto nie je správne.
Ako vybrať vhodný trest?
No zvoliť primeraný trest vôbec nie je jednoduché. Kedysi sa na deti nebrali veľké ohľady, výchovnými prostriedkami boli trstenice, remene, ťažké otcove ruky či mamina varecha. Dnes, keď si spoločnosť uvedomuje, že telesné tresty na deťoch zanechávajú dlhodobé následky, sa tresty vyberajú omnoho citlivejšie. Tresty majú svoje miesto vo výchove v prípade, že iné možnosti zlyhali, no tresty treba vyberať citlivo a najmä nie v afekte.
Aká forma potrestania dieťaťa za nevhodné správanie je najvhodnejšia a ako vybrať trest tak, aby bol účinný, radí psychológ Maroš Majko:
"Každý rodič by si mal dôsledne premyslieť použitie akéhokoľvek trestu. Správny trest by mal byť účinný a pomôcť pri výchove dieťaťa. Dôležitá je primeranosť trestu vo vzťahu k priestupku a ak ide o zákaz, rozumne dlhý čas. Dlhé tresty sú zbytočné. Dieťa stráca motiváciu niečo zmeniť. Rodičia zvyčajne vyberajú také tresty, ktoré na dieťa pôsobia najviac. Často sú to predovšetkým zákazy obľúbených činností (pozeranie televíznych programov, počítač a pod.). Rodič by sa mal vyvarovať zakazovať dieťaťu pobyt na čerstvom vzduchu. Nie je veľmi vhodné zakazovať ani rôzne športové aktivity, ktorým sa dieťa venuje aktívne. Môže totiž časom docieliť to, že dieťa upadne do pasivity a vzdoru. Rodič by nemal o trestoch rozhodovať pod vplyvom hnevu a emócií. Často to totiž preženie a neprimeraný trest následne nedodrží. Tým sa stráca jeho účinok a rodič si oslabuje svoju pozíciu autority, ktorá si ma stáť za svojím slovom. Fyzické tresty nie sú príliš vhodné a môžu byť pre dieťa ponižujúce."
Fyzický trest - priznajme si vlastnú chybu
Fyzické trestanie detí je nežiaduce, v modernej spoločnosti by nemalo mať svoje miesto, no môže sa stať, že rodič zlyhá a dieťa udrie. Vtedy je dôležité, aby si uvedomil svoju chybu a zachoval sa "ako chlap". Aj podľa psychológa je dôležité takéto zlyhanie dieťaťu vysvetliť: "K výchove patria aj chyby. Každý robí chyby a môže sa dostať do situácie, že zlyhá a potom to ľutuje. To, čo rodičia očakávajú od dieťaťa, by mali dokázať spraviť rovnako. Je to ospravedlnenie. Ak má rodič pocit, že niečo prehnal, mal by sa ospravedlniť a dieťaťu stručne vysvetliť, prečo sa tak správal. Pre dieťa bude vzorom a iste nestratí svoje miesto v detských očiach. Práve naopak. Aj dospelý človek si musí dokázať priznať chybu."
Výchova bez trestov
Názory na výchovu detí sú rozdielne. Sú rodičia, ktorí odmietajú akékoľvek trestanie detí, no vtedy sa môže stať, že dieťa rodičom "prerastie cez hlavu". Vychovávať úplne bez trestov sa zrejme nedá. S tým súhlasí i psychológ: "Tresty zrejme patria k výchove. Je však nutné ich využívať s rozumom. Oveľa účinnejšie ako trest a predovšetkým zákaz je pozitívna motivácia a rozumne stanovené hranice. Dieťa by malo vedieť, čo si môže dovoliť. Ak to preženie, malo by to mať následky. Rodičia nesmú zabúdať na jednu dôležitú vec a tou je pochvala. Ľudia majú tendenciu všímať si len to zlé a neželané. Dieťa však musí cítiť, že si jeho pozitívne správanie vážime a dokážeme ho pochváliť. Na to však väčšina ľudí nie je zvyknutá. Výchova nikdy nesmie upadnúť do krajnosti, kedy sa budú využívať len zákazy a tresty. Je to znak bezradnosti rodičov a neochoty pracovať na sebe."
Napriek dobrým radám odborníkov si musia rodičia nájsť vlastnú cestu. Dôležitá je i komunikácia medzi oboma rodičmi navzájom - aby sa nestávalo, že jeden rodič povolí to, čo druhý zakázal a naopak. Na niektoré deti platia zákazy pozerania televízie či hier na počítači, iné sa v prípade rovnakého trestu zatnú a trest sa minie účinku. U nás sa osvedčilo "naprávanie" formou dobrých skutkov. Uložený trest sa zmaže alebo skráti a tak má dieťa dobrý pocit dvakrát - raz zo samotného skutku, druhýkrát zo zrušeného trestu.